Odnaučte svoje dieťa sedieť „medzi pätami“ (do písmena W)

Z pohľadu fyziológie vývoja pohybového systému je sed medzi pätami patologickým prejavom a ohrozuje dieťa v správnom motorickom vývoji.

Pri tomto spôsobe sedu má dieťa zadok položený na zemi medzi pätovými kosťami, kolená sú vytočené do strany tak, že vytvárajú písmeno “W“.

Aké riziká môžu byť spojené so sedom medzi pätami?

Ak si dieťa tento pohybový stereotyp zautomatizuje a pri sede preferuje iba tento spôsob sedu, nenahrádza ho aj inými formami sedu (napr. pozdĺžny sed, vysoký šikmý sed, turecký sed), tak si buduje zlý pohybový návyk, z ktorého vyplývajú rôzne riziká.

Správny vývoj bedrových kĺbov je ohrozený práve postavením dolných končatín, ktoré sa nachádzajú v tvare písmena “W”.

Bedrové kĺby sú vo vnútornej rotácii a addukcii, čo nepriaznivo vplýva na formovanie tvaru hlavíc kĺbov a jamiek na panve, kde sú hlavice bedrových kĺbov uložené.

Hlavice bedrových kĺbov teda nemajú správnu polohu v jamkách a z dlhodobého hľadiska spôsobujú ich decentráciu, čím sa mení aj svalová aktivita a dochádza k preťaženiu tých svalových skupín, ktoré sa na udržiavaní tejto polohy najviac zúčastňujú.

Tento sed nepriaznivo vplýva na postavenie celých dolných končatín, pretože sa mení ich os a biomechanika vo všetkých kĺboch – bedrových, kolenných, členkových a drobných kĺbov chodidla.

Dochádza k formovaniu deformít na dolných končatinách v tvare písmena “X”, členkové kĺby prepadajú dovnútra dole a nemí sa svalový ťah.

To všetko sa v neskoršom vývoji odráža aj na formovaní chodidla, jeho opornej a odrazovej funkcii pri kontakte s podložkou, pri formovaní pozdĺžnej a priečnej klenby na chodidle a samotnom postavení prstov nohy.

Dieťa sa pri postavovaní zo sedu medzi pätami stavia cez vnútornú hranu chodidiel a vnútrorotačné a addukčné postavenie kolenných a bedrových kĺbov.

Keď potom dieťa pozorujeme v stoji, tak kontakt jeho chodidiel s podložkou je nedostatočný a opiera sa prevažne o vnútorné hrany chodidiel.

Celý obraz postavenia dolných končatín, ktorý vidíme v sede medzi pätami sa premietne do stoja a neskôr do chôdze.

Dieťa, ktoré sedí medzi pätami, má tendenciu hrbiť sa, čo je najviac viditeľné v driekovej a dolnej hrudnej oblasti, dochádza k preťaženiu celej chrbtice a svalov, ktoré musia túto polohu udržiavať.

Brušné svaly výrazne vo svojej funkcii oslabujú, pretože dieťa sa pri tomto type sedu opiera celou váhou o nohy, ktoré zabezpečujú rovnováhu, a to na úkor svalov brušných a trupových.

Je potrebné si uvedomiť, že hovoríme o pohybovom stereotype, ktorý dieťa vykonáva nespočetne veľa krát počas dňa – keď sa hrá, mení polohy a pod.

Zautomatizovanie si nesprávneho pohybového stereotypu sa preto odráža v ďalších pohybových vzoroch, ktoré si dieťa bude do svojho pohybového repertoára pridávať v ďalšom vývoji.

Samotné dieťa nedokáže zlý pohybový stereotyp ovplyvniť, pretože ho považuje za prirodzený pohybový prejav a netuší, čo si tým spôsobuje.

Preto sa odporúča včasne od momentu objavenia sa akéhokoľvek nesprávneho pohybového stereotypu tieto návyky ovplyvňovať tak, aby dieťa nemalo priestor na ich zdokonaľovanie a zautomatizovanie.

Vhodné spôsoby sedu sú napríklad:

Pozdĺžny sed

Vysoký šikmý sed (a jeho variácie)

Turecký sed (u starších detí)

Dôležité je sledovať pri týchto formách sedu ťažisko tela. Dieťa by nemalo v sede (či už pozdĺžnom alebo tureckom) zaťažovať kostrč a krížovú kosť, ale ťažisko by malo byť posunuté na oblasť sedacích hrboľov a celá chrbtica musí byť napriamená, to znamená nevidíme kyfotické zakrivenie chrbátika (teda hrb) a predsututú hlavu.

Odnaučiť dieťa dlhodobo zaužívaným návykom býva zložité, ale určite sa to oplatí pretože opakovaným nácvikom si dieťa nový pohybový vzor osvojí.

	Mgr. Ľubica Rostášová pracuje v neštátnom zariadení Fyzio – care, v bratislavskej Petržalke. Špecializuje sa na funkčné a štrukturálne poruchy pohybového aparátu u detí a dospelých a vývojovú ontogenézu.