Prečo je pre dieťa dôležité vedieť si zaviazať šnúrky na topánkach
19.08.2018 0To, že si dieťa vie zaviazať šnúrky na topánkach, považujeme za samozrejmé u detí, ktoré nastupujú do školy. V pamäti mi však utkvela veta špeciálnej pedagogičky Yvety Heyrovskej, ktorá nám na seminári o grafomotorike hovorila, že motoricky sú toho schopné trojročné deti.
Pohodlné deti, či rodičia?
Kedysi bolo ojedinelé dieťa, ktoré si v prvej triede nevedelo šnúrky zaviazať. Dnes je to v podstate naopak. Je takmer zázrakom, ak to prváci vedia. Nie je to ich chybou – tak ako veľa iných vecí v ich životoch ...
Ten, kto rozhoduje, je rodič. Hoci je pohodlnejšie, rýchlejšie, pokiaľ si dieťa obúva topánky na suchý zips alebo má v lete len obyčajné našuchovačky, nemali by sme ako rodičia voliť vždy túto skratkovitú cestu.
Napriek tomu, že deti by bolo motoricky pripravené zvládnuť viazanie šnúrok v pomerne skorom veku, nevedia to, lebo im to rodičia neumožnili. Pretože niektoré deti proste nemajú topánky na šnúrky...
Nie je to len o tom, že dieťa si nevie zaviazať šnúrky, ale je to aj o prekonávaní prekážok. O tom že dieťa má zážitok a skúsenosť, že zvládlo niečo náročné a naučilo sa niečo nové ...
Ak rodičia nevytvárajú dieťaťu priestor na získavanie takýchto zážitkov môžu vytvárať priestor na oneskorovanie svojho dieťaťa vo vývine.
Viazanie šnúrok – prežitok alebo nutnosť?
Mnoho rodičov argumentuje, že je to v dnešnej dobre prežitok. Mnoho psychológov, pedagógov a špeciálnych pedagógov to však vníma inak. Zaväzovanie šnúrok je považované za cenné a jednoduché cvičenie, počas ktorého sa u dieťaťa rozvíja naraz niekoľko dôležitých oblastí:
- jemná motorika – motorika prstov a dlane, ohybnosť posledných článkov prstov,
- koordinácia pohybov,
- koordinácia oko – ruka,
- priestorová orientácia – nad-pod, dnu-von, vpravo-vľavo,
- sluchová pozornosť – dieťa vie vypočuť inštrukciu a následne s ňou pracovať,
- sluchová pamäť – dieťa udrží v sluchovej pamäti slovnú inštrukciu a zapamätá si pracovný postup,
- zraková pozornosť – dieťa zrakom vie postrehnúť všetky detaily,
- zraková pamäť – dieťa je schopné si zapamätať, ako má vyzerať uzol na šnúrkach,
- prepínanie/presmerovanie pozornosti – dieťa je súbežne schopné vnímať sluchom inštrukciu a zrakom sledovať svoje prsty, šnúrky a zaväzovať ich.
- Pracovné návyky, vôľové vlastnosti – dieťa sa učí trpezlivosti, učí sa dokončiť začaté,
Všetky spomenuté oblasti sú veľmi dôležité pre harmonický vývin dieťaťa – budúceho školáka.
Samozrejme – schopnosť zaviazať si šnúrky nie je určujúca pre nástup do školy, teda len na základe tohto neodporúčame dieťaťu odklad školskej dochádzky ...
Ale v kontexte toho, ako sa niekedy rodičia snažia deťom uľahčovať život a do čoho ich nútia-nenútia, vnímame aj viazanie šnúrok ako prínosnú zručnosť.
Najmä úroveň jemnej motoriky, ktorá sa šnurovaním rozvíja, sa priamo odráža v úchope písacieho náčinia, ktorý sa následne odráža na schopnosti dieťaťa kresliť, či písať, kopírovať tvary písmen a číslic, robiť jemné, ľahké a presné pohyby rukou pri písaní.
Pokiaľ hrubá a jemná motorika predškoláka nie sú na primeranej úrovni, dieťa má ruku v kŕči. Pohyb pri písaní nevychádza z končekov prstov, ako by mal, ale zo zápästia, v horšom prípade z lakťového či ramenného kĺbu. Tak viazne posun ruky po podložke. Dieťa kreslenie, písanie nebaví, nemá oň záujem, stagnuje.
Kvôli čomu? Kvôli nerozvinutej motorike ruky. Aby to takto u vás nedopadlo, kúpte vášmu dieťaťu nejaké šnurovacie topánky a naučte ho zaviazať si šnúrky.