K mojim deťom nič necítim

Dobre si na ten pohľad pamätám dodnes, hoci je to pomaly 20 rokov:

„Ja ti vôbec nič k týmto mojim deťom necítim. Všetci vravia, že ich musím strašne ľúbiť, lebo sú krásne, malinké a potrebujú ma. Ale ja necítim nič, fakt. Je to strašne únavné sa o nich starať. Keby už boli konečne veľkí!“

Keď „automatika“ zlyhá

Nie, v hre nebola žiadna popôrodná depka, ani nejde o sociálne vyšinutú osobu, ba nie je ani len mentálne postihnutá. Jednoducho je to človek ako my všetky – s bežnou inteligenciou, humorom, svojím pohľadom na život a jeho hodnoty, a do manželstva vstupovala s tým, že deti prídu a nebránila sa im. Tak ako to teda s tým materským pudom je či nie je?

Podľa všetkých písaných a nepísaných pravidiel aj vedeckých výskumov je istý inštinkt a ochrana, ktorý rovnako ako ostatné živé bytosti tu na zemi má človek, aby sa postaral o svoje mláďatá.

Podľa psychologičky Lenky Čadovej však jedným z mechanizmov, ktoré príroda automaticky zariadila, je fakt, že každé mláďa tomu svojmu dospelému jedincovi príjemne vonia a tak je pre neho „milšie“ sa oň starať. Táto vôňa mláďat totiž obsahuje v sebe látky, ktoré potláčajú agresívne správanie sa dospelých jedincov voči tým malým a zároveň vyvolávajú pocity nehy.

Prvé, čo teda potrebujú na vybudovanie vzájomného vzťahu matka a dieťa – a to obojstranne – sú práve tie jemné dotyky a nežné správanie sa, čo je jedným z predpokladov „naskočenia“ materského pudu ako láskyplnej väzby matky k dieťaťu.

	Prečítajte si tiež: Chceli ste hodiť plačúce dieťa o stenu?

Civilizácia, ktorá ničí materský pud?

Zdá sa, že práve tu je pes zakliateho či neexistujúceho materského pudu zakopaný: v moderných civilizáciách sú dievčatá čoraz menej – oproti tým jednoduchším kultúram či národom – pripravované na pozíciu matky a manželky.

Hry s bábikami už nie sú takou samozrejmosťou, ako kedysi, vrátane prirodzeného prostredia viacgeneračných rodín, spolužitia súrodencov aj s rodinami v pevnom vzťahu, nehovoriac už o počte detí, kde tie staršie prirodzene boli včlenené do prijímania nového života ako aj do starostlivosti o súrodencov.

Pre dnešné dievčatá prevládajú skôr prevládajú tvorivé či počítačové hry, hlavolamy, kadernícke hlavy, detské šminky či iné novodobé hry pre dievčatá, ktoré však neskôr môžu len veľmi ťažko aplikovať na malom bábätku.

V spojení s prípravou – a vážnou – na svoj kariérny post podľa prirodzených daností a inteligencie dievčatka stále výchova k materstvu absentuje, čoho dôsledkom je šok z pocitov po narodení vlastného dieťaťa a v lepšom prípade omeškané budovanie vzťahu medzi matkou a jej potomstvom.

Šoky

Podľa slov mnohých žien ich na túto rolu – na rozdiel od roly profesionálnej, za ktorú sú platené – nik nepripravoval, čo viedlo k rozpakom, neistote a nedôvere v samu seba aj k onomu malému stvoreniu, ktoré toľko vyžadovalo úplne nezištne, len tak, bez poďakovania či slovka uznania. Častokrát potom novopečené mamičky prepadajú pocitom úzkosti, viny, strachu a menejcennosti práve preto, že žiadny prevratný pocit voči svojmu dieťatku nezažívajú.

Nepríde to samo

Treba tomu isto pomôcť. Ako? Odborníci odporúčajú to, čoho stále ubúda: a to časté a nežné dotyky mamy a dieťaťa. Ďalším plusom je nosenie dieťatka stále pri sebe, najlepšie v babyšatke alebo babyvaku tak, aby matka a dieťa neboli odlúčené od seba.

Na tieto praktiky prirodzene nadväzuje ako podpora silného materského pudu dojčenie a neodstavovanie od materského mlieka predčasne, teda je dobré dojčiť čím dlhšie. Tento spôsob budovania vzťahu je dobrý pre oboch: pre dieťa, lebo je stále s osobou, ktorú pozná najlepšie a je pre neho zdrojom istoty, a zároveň aj pre matku, ktorá nemusí kvôli dieťaťu žiť v izolácii a odlúčení od spoločnosti, čím jej pocit materstva začne mať prirodzenú hodnotu a prax.

Nakoniec, ako zistilo mnoho žien, ktoré mali pocit, že očakávané návaly lásky po pôrode budú tým zázračným materským pudom: materská láska je niečo podstatne inšie, jednoduchšie a krajšie, ako očakávali.

(22 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...