Aj Vám sa už stalo, že ste boli v takejto situácii bezradní? V hĺbke svojej duše ste cítili, že máte svoje bábätko zobrať do náručia, objať ho, pohojdať sa s ním… Varovné pohľady kamarátok či známych Vás však zneistili, či urobíte správne…
Nebojte sa počúvať svoje srdce a svoje dieťa si zoberte do náručia vždy, keď Vám to obom vyhovuje! Nič tým nepokazíte, práve naopak – je to jeden z najväčších darov, ktorý len môžete svojmu dieťatku dať v prvých mesiacoch a rokoch jeho života a ktorý bude mať dlhodobé pozitívne následky na jeho psychiku.
Ako matka dvojročného syna môžem potvrdiť, že sa medzi nami vybudoval vďaka noseniu veľmi hlboký vzájomný vzťah, boli to ničím nenahraditeľné krásne chvíle pre nás obidvoch. Môj syn sa pri mne vždy maximálne ukľudnil, bol veľmi vyrovnaný, spokojný. Môj život bol pomocou šatky a neskôr nosiča oveľa jednoduchší, lebo som mala dve voľné ruky a zároveň spokojné dieťa pri sebe – cítila som sa takto neuveriteľne slobodná a šťastná.
Na základe svojich skúseností môžem tiež potvrdiť, že názory typu „Neber si ho na ruky, lebo sa na to naučí!” sú absolútne nepravdivé. Dovolím si tvrdiť, že ten, kto o tomto presviedča ostatných , nikdy svoje dieťa nenosil… Akonáhle dieťa začne štvornožkovať, chodiť a objavovať svet, jeho potreba tesného telesného kontaktu sa postupne uvoľňuje a začne si užívať samostatnosť, nosenie už vôbec nebude vyžadovať. Je to postupný proces, ktorý prebieha u nosených detí pekne, prirodzene a plynule.
Doprajte svojmu dieťatku to, čo prirodzene potrebuje!
Dôverujte mu, že je jeho potreba úprimná a vypočujte si ju!
Ak plače, zoberte si ho do náručia, ak chce byť s Vami keď niečo robíte, tak si ho uviažte do šatky alebo nosiča. Je odborníkmi dokázané, že nosené deti sú duševne vyrovnanejšie, ich dôvera voči svetu, ako aj odvaha spoznávať nové veci je silnejšia.
Tú podporu a dôveru, ktorú im cez telesný kontakt poskytnete počas prvých rokov, si uložia a neskôr sa im bude dariť lepšie prekonávať rôzne životné situácie, vyžadujúce tieto silné emocionálne základy.
Na nosenie novorodencov je ideálna elastická šatka. Viaže sa veľmi jednoducho, poradia si s ňou aj úplné začiatočníčky.
Pre väčšie deti sú vhodné tkané šatky alebo ergonomické nosiče, ktoré zabezpečujú anatomicky správne držanie tela bábätka a podporujú správny vývin kĺbikov.
Kvalitné nosiče za veľmi výhodnú cenu nájdete na webstránke liliputi.sk
Želám každej mamine, aby si vychutnala krásne a nezabudnuteľné chvíle nosenia!
Klaudia Csibaová, poradkyňa nosenia
Ilustračné foto: autorka
(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
20 básničiek pre Mikuláša
Váš tínedžer potrebuje spať toľko, ako batoľa
Večierka pre tínedžerov
Nedostatočná informovanosť môže vás alebo vaše dieťa stáť zrak – ako postupovať pri vyberaní očnej kliniky?
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Pekný článok. Keď bol môj drobček menší, mal koliku (až do 4. mes.) a veľmi krehký spánok (1. mes.). Najlepšie mu bolo na rukách, alebo na prsníku. Našťastie to nikto nekomentoval a ja sama som vyhlasovala, že ho plakať proste nenechám a hotovo, aj keby som mala prísť o ruky. Vlastne len tak sme prežili prvý mesiac
. Šatka sa mi zdala najskôr trochu nepraktická, pretože som ju nevedela dobre viazať, ani by som v nej nevedela nakojiť, či utíšiť drobca, ale vyskúšala som to. Najskôr sa čudoval a po chvíli sa rozplakal. Na pár dní som to vzdala, ale bola som rozhodnutá sa k tomu vrátiť a hlavne som si myslela, že je to len o zvyku. Ešte som to párkrát vyskúšala, vždy len na chvíľu, kým sa nerozplakal a keď mal dva mesiace začali sme používať nosič mei-tai, ktorý sa mi neskutočne ľahko viazal, s tým, že som mu vždy bezpečne podoprela hlavičku a keď mal tri mesiace, ergonomický nosič. Začalo sa mu v tom páčiť, len akosi zaspať nevedel. Teraz bude mať päť mesiacov a bez problémov mi v tom aj zaspí. Inak je ešte stále naučený cez deň zaspávať na rukách a mne to vôbec nevadí, pretože zbožňujem jeho prítomnosť.
Ak nosenie nevyjde na prvýkrát, netreba to hneď vzdávať. Bábätká sú veľmi učenlivé. Ale niektoré si aj tak budú stále myslieť, že mamine ruky sú lepšie než nejaký nosič alebo šatka
.
Ja som svoju dceru chcela velmi nosit, ked som bola tehotna, tak som precitala dostupne clanky o noseni, kupila som si babysatku a tesila som sa na nosenie mojho dietatka. Zial, jej sa od zaciatku v satke nepacilo, vela plakavala, branila sa, bojovala… Bola som aj na kurze viazania babysatiek, snazila sa nam instruktorka velmi pomoct, ale moje dieta si skratka na zaidnu satku alebo nosic nezvykla… Je rada ked ju drzim, ale musim pri tom sediet, alebo ked lezi, tak som pri nej. Je mi to velmi luto, ze take idylky ako su tu na fotkach sa nam nikdy nepodarili… Takze nie kazdemu dietatu sa nosenie paci.
Konecne citam pozitivny clanok k noseniu deti. Mam trojmesacnu dcerenku, ktoru nosim na rukach uplne od narodenia, teraz sme zacali pouzivat nosic, velmi sa jej tam nepaci, najradsej ma moje ruky. Okrem mojich rodicov odvsadial pocuvam len to, aby som ju nebrala na ruky, aby som ju nechavala v postielke a bla bla bla vsetky tie “dobre” mienene rady, ktore ma dokazu vytocit do nepricetnosti.
Myslim, ze moja dcerka je velmi empaticka, vnimava a velmi na mna naviazana.
Vie, ze mama je tu stale pre nu… 🙂
Super clanok
úplne súhlasím, mala som babyvak, aj babyšatku. je to už dávno a je mi to ľúto, že už je ten čas preč……
ale babyvak som si nechala, keď vidím ten vzor látky, z ktorej je ušitý, tak sa mi až mlieko púšťa a opantá ma nádherná nostalgia… veď raz budem hádam aj babka a potom ho znova vytiahnem. už bude starý a vyprašivený, momentálne slúži kamarátke, ale žiadny iný nebude lepší, iba tento modrý s malými bielimi kvetinkami….
Ja som tiež používala babyvak u všetkych troch detí. Je to veľmi dobrá pomôcka.Mnohí mi hovorili že si malých naučím na ruky a nebudú potom už ani inak chcieť byť – ale to vôbec nie je ravda, keď mali 2 roky zaspávali sami vo vlastnej izbe.
našu päťmesačnú dcérku nosíme striedavo s manželom. niekedy sa mi zdá, akoby ju mal pri sebe viac on..
ja ju ale dojčím, takže intímne chvíle máme takto vyrovnané.. aj v noci spí s nami v posteli a na základe skúseností so synom (teraz je už v puberte) sa tá investícia veľmi oplatí.. 
Moja dcerka nikdy nebola kocikovy typ, preto som mala v kociku vzdy pripraveny nosic a aj ho casto vyuzivala… Dnes uz chodi najradsej po svojich, ale moju naruc vyhladava casto. A ja nevidim dovod, preco by som jej ju mala odopierat. Samozrejme su aj situacie, kedy ju na ruky nezoberiem. Ale ked vidim, ze jej moja naruc pomoze ci uz upokojit sa alebo nadobudnut istotu, tak to rada urobim… Nemyslim si, ze by som ju nejak rozmaznavala, nenosim ju predsa cely den a aj ona sa na ruky pyta vtedy, ked to z nejakeho dovodu potrebuje.
moje deti majú už 5 a viac rokov a dokonca mi je luto, ze uz sa nikto z nich na ruky nepýta:(