Perinky, zavinovačky, šatky. Treba?

Čo to vôbec je tá perinka? Aký je rozdiel medzi perinkou a zavinovačkou? Používa to vôbec ešte niekto? Nie je v tom to dieťa ako kukla? Nevadí mu to, že je tam tak pevne poviazané? To mám kúpiť takú duchnu, ako mala moja babka?

No dajte, ak máte ešte nejakú otázku k téme periniek, povijanov, zavinovačiek, ulitiek. Ja som si vybrala zopár, ktoré mi zakaždým pri téme starostlivosti o novorodeniatko položia budúci rodičia.

Ako to teda je, či presnejšie, s čím to súvisí, toto perinkovanie?

Pevné zavinutie dieťa upokojí

Ak to potrebuje – to dieťa. Toto je z môjho pohľadu celá podstata používania periniek a podobných pomôcok.

Keď sa dieťatko narodí, jeho život ovplyvňuje viacero nepodmienených reflexov. Jedným z nich tzv. Moorov reflex (úľakový). Prejavuje sa prudkým strhnutím ručičiek a plačom, objaví sa obvykle pri úľaku dieťaťa, keď ho prudšie položíte či zdvihnete z podložky a pri zaspávaní. Prudký pohyb ručičiek sprevádza krik a plač. Tento reflex nastupuje od 28. gestačného týždňa a prestáva byť výbavný do 3 – 4 mesiaca života dieťaťa.

Je veľmi individuálne, ako veľmi sa novorodeniatko na pohyby vlastných ručičiek strháva. Ovplyvňuje to jednak to, ako rodičia či opatrovatelia s dieťatkom zaobchádzajú, ale tiež to, ako je novorodenec zrelý.

Z praxe vnímame značné rozdiely medzi deťmi narodenými koncom 37. týždňa tehotnosti a tými, ktoré sa narodili napr. v 41. týždni. Deti narodené skôr, hoci považované za donosených zdravých novorodencov, môžu byť výrazne dráždivejšie (kvôli nezrelosti CNS) než druhá spomenutá skupinka detí.

Pevné zavinutie je cestou, ako dieťa utíšiť.

Veľa kultúr má na utišovanie a zavinovanie svoje spôsoby. U nás to bola dlhé roky klasická perinky s výplňou z peria. Iné národy majú šatku. Pri zavinutí vlastne zabraňujeme bábätku mávať ručičkami, resp. tomu, aby strhnutie ručičiek bolo príliš silné a nespustil sa tak plač pri vyvolanom Moroovom reflexe.

Okrem toho nejaká forma zavinutia dieťatku pripomína pobyt v brušku u mamy. Tam ho tiež pevne objímala maternica. Deťom teda zavinutie robí dobre, pravdepodobne ich upokojí a pomôže prekonať aj problémy so spánkom.

Okrem cieľa upokojiť dieťa, majú niektorí rodičia pri perinke či zavinovačke pocit, že s dieťaťom vedia jednoduchšie manipulovať, nosiť ho. Zdá sa im to bezpečnejšie.

Otázkou ostáva, akú formu zavinutia pre dieťatko zvoliť.

Zavinúť dieťa do perinky či šatky?

Osobne nie som zástancom univerzálnych odporúčaní pre všetky deti a všetkých rodičov. Ak si bude vaše dieťatko vyžadovať zavinutie, budete sa musieť rozhodnúť sami, čo vyskúšate a dieťa vám dá jasne najavo, či ste zvoli vhodne.

O vhodnosti toho či onoho, však dieťa „presviedčajte“ citlivo. Nemusí sa mu to páčiť na prvý šup, ale postupne môže zistiť, že je mu nakoniec celkom fajn a pri zavinovaní nebude už protestovať.

Na druhej strane je pravdou, že nie každé dieťa zavinutie potrebuje, už vôbec nie na celý deň či na niekoľko mesiacov.

Snažila som sa nájsť názory odborníkov, pediatrov, či ľudí, ktorí sa venujú pohybovému vývinu detí.

Asi ako pri všetkom, aj tu nájdete názor matkami uznávanej českej odborníčky hovoriaci o tom, že dieťa treba zavinovať do perinky minimálne do 5. mesiaca života, v perinke ho treba dojčiť, uspávať i voziť v autosedačke. Na druhej strane stojí názor pediatrov a ortopédov, ktorí hovoria o tom, že príliš dlhotrvajúce a príliš pevné zavinovanie do perinky môže mať negatívny vplyv na vývin bedrových kĺbov novorodencov.

Ja by som sa prikláňala k uvážlivému rozhodnutie – podľa potrieb dieťaťa. Sú deti, ktoré zavinovanie naozaj potrebujú krátky čas a nemajú problém ani so zaspávaním, s upadnutím do hlbokého spánku, stačí im túlenie k mame, dojčenie, či ponosenie – a to im treba dopriať.

Iné detičky naopak pevné zavinutie potrebujú, a to najmä na spánok, resp. zaspávanie. Keď už zaspia, rodičia ich z perinky uvoľnia a dieťatko ju má v podstate pod sebou, ako veľký vankúš.

Sú tiež deti, ktoré sa potrebujú zavinovať naozaj dlho, do 5 – 6 mesiaca, hoci nohy im už z perinky trčia von, rúčky potrebujú mať blízko pri tele, tak trošku „znehybnené“.

 

Rozdiely medzi perinkami a zavinovačkami

To, čo rodičia asi riešia najčastejšie, je rozdiel medzi klasickou perinkou a zavinovačkou. Na Slovensku to vnímame asi takto (už len v Čechách je pojmoslovie trochu iné):

Klasická perinka

To je také to krásne biele naškrobené, s volánmi a tromi šnúrkami na zaviazanie. Do takejto návliečky sa vkladá vložka, či vnútorná výplň, buď z peria, alebo kokosová.

Z môjho pohľadu má význam s ohľadom na pevné zavinutie a na pohodlné uloženie dieťatka, ak je tá výplň „bohatšia“ a nie úplne plochá.

Rýchlozavinovačka

Je modernejšia verzia, ktorá obvykle má na zapnutie jeden suchý zips alebo cvoky. Vyrábajú sa v tenších i hrubších variantoch. Z môjho pohľadu neposkytne také pevné zavinutie ako perinka.

Ďalšou alternatívou môže byť ulitka, čo je vlastne tenký kus látky ušitý tak, aby ste dieťatko mohli doň zavinúť. Je na trhu niekoľko rokov, uvidíme, ako sa osvedčí. Z môjho mini prieskumu, ktorý som si pre túto príležitosť urobila, ju mamy nepoužívali vôbec.

No a samozrejme je tu na zavinutie šatka. Pre veľa žien nerozlučný pomocník, pretože sú presvedčené, že ak má byť dieťa zavinuté, tak na tele matky. Obvykle dobre slúži na presuny s dieťatkom, na zaspávanie a tiež na dojčenie.

	Prečítajte si tiež: Viete, aké sú výhody nosenia detí v šatke?

Aké majú skúsenosti so zavinovaním maminy?

Moja osobná skúsenosť s perinkou je už staršieho dáta, pri oboch sme ju však používali veľmi krátko a výhradne na spánok, u mladšej dcéry myslím len zopár dní. Dobre nám potom poslúžila šatka.

Chcela som vedieť, ako a či vôbec zavinujú maminy aktuálne. Mám pocit, že v posledných rokoch je zavinovanie považované skôr za obmedzovanie detí. Akú má pre mňa pointu, som už vysvetlila vyššie. Takže ako to riešili iné mamy? Čo a ako dlho používali na zavinovanie detičiek?

Inšpirujte sa, ale ten (alebo tá), koho sledujte a počúvajte, je vaše bábätko. Ono vám dá jasne najavo, čo potrebuje.

Oľga: V perinke ležali vždy v postieľke a keď zaspali v postieľke, tak som ich do nej zaviazala, aby sa nešklbali a nezobudili. Keď boli hore a sme sa nosili, tak len ako macíkovia na mojej alebo manželovej ruke na bršsku. A šatkovali sme sa vždy vtedy, keď iné maminy dávajú dieťa do kočíka, keď sme šli von alebo keď bolo treba zaspať.