Milí budúci rodičia, ktorí momentálne riešite, kde bude vaše bábätko po narodení spinkať a neviete sa rozhodnúť, nezúfajte 🙂
Prinášame vám prehľadový článok o výhodách a nevýhodách jednotlivých možností. Naším cieľom však rozhodne nie je hovoriť vám, kde je to najvhodnejšie miesto pre spánok dieťaťa.
Rozhodnutie je len na vás – či už na základe skúseností alebo rodičovskej intuície (ktorú sa oplatí počúvať, verte mi).
shutterstock
Veľmi záleží aj na povahe bábätka, môžete mať šťastie na pokojné bábätko, ktoré zaspí, kdekoľvek ho uložíte a zvykne si aj na postieľku v samostatnej izbe, no ak sa drobec rozhodne, že sa mu postieľka z akéhokoľvek dôvodu nepáči, nič s tým nespravíte (pokiaľ nie ste železná lady).
Postieľka
Ako si predstavujete tú ideálnu? Bielu s baldachýnom? Takú som pred pôrodom mala vysnívanú pre našu prvorodenú ja…
Po mojich skúsenostiach, keď sme kolikové dieťa konečne uspali na rukách a pomaličky, po milimetroch sa zohybajúc do výšky kolien vkladali do postieľky, aby sa o hodinku opäť zobudila odporúčam investovať do postieľky, ktorá má:
nastaviteľnú výšku – kým sa bábätko nevie vytiahnuť do stoja, je možné ju mať vo vyššej polohe.
sťahovaciu, resp. odnímateľnú bočnicu.
Dobrým tipom je mať detskú postieľku pripevnenú o manželskú posteľ. Podmienkou je, že postieľka je v približne rovnakej výške ako posteľ. Výhodou je, že dieťatko je cez noc blízko pri mamine a zároveň má každý svoj priestor pre spánok.
Ochranné lišty zvrchu, aby si dieťa “všetkoožužlávajúce” neublížilo.
Pozrite si aj, či spĺňa bezpečnostné a technické normy, či je lak/farba netoxická.
Baldachýn sme mali, je to krásne aj keď nepraktické – baldachýn je totiž dobrý lapač prachu a aj tak som ho mala v noci stále odhrnutý tak, aby som sa mohla pozrieť na malú.
Praktické opodstatnenie má skôr sieťka proti hmyzu/moskytiéra.
iStock
Výhody: bezpečná, dieťatko má vlastný priestor, ak je pripojená bez bočnice k posteli rodičov, nemusíte v noci vstávať z postele, stačí sa len otočiť 🙂
Nevýhody: ak sa bábätko často budí v noci, je náročné ho vybrať, nakojiť a vložiť naspäť do postieľky. Unavené maminy často pri dojčení zaspia.
Cena: od cca 50 EUR (nová, jednoduchá, bez matracu), od cca 15 EUR (bazár).
Mne tento článok veľmi pomohol pri výbere, nakoniec som stavila na jednoduchú a klasickú posteľ MIki biela, žiadne košíky ani nič podobné. Maličkej sa veľmi dobre spinká. Odporúčam stránku: detskapostel.com
Kolíska či koš sa mi zdajú byť ako úplné zbytočnosti. Pekne vyzerajú ale vydržia vám tak 3 mesiace. Myslím, že postieľka je pre bábo základný kus nábytku, ktorý by malo mať. A dnes sa dajú kúpiť naozaj krásne
určite postieľka – samozrejme s nastaviteľnou výškou. Tiež som túžila po kolíske a keďže sme ju mali odloženú ešte po nás, mala som ju. Akurát že bola vhodná prvé tri mesiace, potom bola pre bábo nebezpečná a malá. So spaním s rodičmi nesúhlasím, hlavne keď je maminka úplne vyčerpaná – bábo sa može v noci skotúľať z postele, možete ho priľahnúť. Viem o čom hovorím, často som bola tak vyčerpaná, že som si ani nevšimla že drobec sa už zobudil.
nasa teraz 2 a pol rocna dcerka spociatku spavala vo svojej postielke (inac taka putovna, spali v nej este moji bratia, potom bratove decka ) ale s ukladanim to casom zacal byt dost problem. Na to aby vydrzala byt v postielke som ju tam musela polozit uspatu na prsniku. Ak som ju tam chcela polozit pri plnom vedomi, tak to bolo kriku-vresku ako keby sme jej neviem co skarede vyvadzali. Tak som to asi pred rokom vzdala a odvtedy spava s nami na posteli. Nastastie putovacie ani kopacie maniere nema, akurat pocet plysakov jej musim regulovat, ak nechcem spat ako princezna na hrasku
Hacka – koliska je vyborna pre naseho maleho Drevena koliska z ´82, a nasa velka postel su je ho domovom. A vlete samozrejme veeelka hojdacie postel – medzi stromy…..hojda sa cela rodina
na vyvoj tela a vyvin mozgu – mysle je to vyborny pomocnik, tak isto ako nestabilne plosiny, fitlopty, bosu lopty, overbally…..
….a v autobuse sa potom nebudete musiet drzat pri stati ……
Tak my este len vyberame postielku pre nase prve babatko ale aj tak sa neviem akosi stotoznit s majitelkou clanku. Ja by som nedokazala nechat dieta spat u mna v posteli s nami. co ak mu ublizim? zili sme 5 rokov v anglicku a tam je to doslovne zakazane aby dieta spalo s rodicmi pretoze hrozi prilahnutie alebo ine ublizenie dietatu. viem ze je to krasny pocit mat ho pri sebe ale ide hlavne pre jeho bezpecnost. Kolegynina dcera tak prilahla jej novo narodene dieta ktore na nasledky zomrelo. tak preco nieco take riskovat?? ja som za to aby si malinke od zaciatku zvykalo na svoju postielku hlavne pre jeho bezpecie a kludny spanok nas vsetkych. tym nechcem nikoho odsudzovat len pisem moj nazor …
Prve dieta, syn….mala som nachystanu postielku s baldachynom vedla nasej postele….skoncilo to tak,ze spal s nami….ked mal rok, rok spaval cez obed v postielke a vecer so mnou v posteli….sam na velkej posteli chcel spat,ked mal tak cca 4 roky,ale spali sme v jednej izbe..teraz uz 8 rocny spava na poschodovej posteli.
Druhe dieta, spavalo asi najviac v postielke, kt.som mala vedla svojej postelem aj so mnou…ked mala 2 roky a cakali sme cochvila prichod dalsieho babatka, riesili sme spanie na velkej posteli, vedla nas. Mala si zvykla a ako to skoncilo, tak ze spava pri mne aj s tretim dietatkom, kt.spi so mnou v posteli od narodenia.
Druhe dieta ma teraz 3,5 roka….vie spat same na velkej posteli, ked je v izbe napr.so starsim synom…prip. casto pride spat este za mnou a najmensie 1,5 rocne…spi stale so mnou, este ho kojim….
mala som nachystanu aj kolisku, aj postielku, ale nevyuzili sme ich vobec.
takze kazde dietatko je ine ,ale myslim,ze vsetku miluju maminu naruc a jej blizkost a postel…a pridu roku,ked uz s nou spat nebudu chciet, takze ak to vsetkym vyhovuje, treba si to uzit Váš komentár
My sme pre dcérku pripravili kolísku, v ktorej som spávala ešte ja.. malá v nej vydržala spať presných 28 minút.. Ako to vyrátala, netuším.. Takže spala úspáva s nami a je to pohodlnejšie, keďže ju kojím. Tatino sa už ani nebudí a nám to vyhovuje.. Keď mala pol roka, pritlačili sme k posteli válandu a tak máme “trojposteľ” Padanie istil paplón na zemi – na základe skúseností s našim veľkým synom – teraz už pubertiakom. Podľa môjho názoru je najlepšie, keď dieťa necháme nech sa odsťahuje do svojej postielky/postele samo, a podľa plánov tak či tak do 3 rokov bude spať v našej izbe..
Vzdy je dolezite, co konkretnej rodinke vyhovuje. Ja neviem spat, ked sme v posteli traja, teda s dcerkou, lebo spim len tak “polovicne”, teda mam velmi lahky spanok, zobudima aj ked sa len otoci. Preto od zaciatku spavala vo svojej postielke a nejak zasadne neprotestovala a s nami spala len vo velmi krizovych situaciach (choroba, precikana vlastna postielka a pod)… Teraz ma uz tri roky (od 8 mes. spi spokojne vo svojej izbe) a ked sa rano zobudi, pricupita k nam a to sa s nou uz velmi radi pomazname v nasej posteli.
Ja som sa pri svojom prvom synovi (dnes má 13) zapovedala, že už nikdy nedovolím, aby spalo dieťa so mnou na posteli. Bolo to síce pohodlné, ale dostať ho spať samostatne, bolo takmer nemožné. Najsrandovnejšie boli chvíle keď som zaspávala bez neho ale ráno som sa zobudila a bol pri mne… Mal 12 keď konečne spal vo svojej izbe dovtedy si nosil matrac do spálne. Teraz mám druhého synčeka, má 10 mesiacov. Kúpili sme mu krásnu kolísku s baldachýnom. Je krásna…Dodnes ako nová. Spal v nej asi trikát. Pretože spinká s maminkou v posteli. Tato sa už dobrovoľne odsťahoval. Keďže som od začiatku pracovala, potrebovala som sa vyspať. A keď bol malinký niekedy aj sedemkrát v noci hore, len aby si trošku poceckal, je to pre nás oboch veľmi pohodlné. V noci ani neviem kedy kojím, lebo môžem spať aj popri tom. Viem, že takto budeme fungovať ešte veľmi dlho, pretože malinký si ma pomýlil s dudlíkom, ale vôbec mi to nevadí. Je to najúžasnejšie na svete, keď sa k nemu môžem pritúliť a chytiť ho za ručičku. A viem, že to tých dvanásť rokov vydržím, lebo tieto chvíle už nikdy nebudú…Len kúpime väčšiu posteľ, aby sa zmestil aj tato….
máme výbornú skúsenosť so spoločným spaním, máme veľkú manželskú posteľ a tatina, ktorého ťažko niečo zobudí naše dietko prvorodené si s nadšením odkráčalo do vlastnej postele keď malo 18m., je pravda, že v časoch krízových sa vracalo (narodenie súrodenca, nástup do škôlky a pod.) ale akonáhle nadobudlo opäť pocit bezpečia, už ostalo vo svojej veľkáčskej posteli vo vlastnej izbe samé od seba, čo sa týka okopávania ja som sa neodsunula nakraj, držala som si svoj priestor pre spánok, ak dieťa bolo moc akčné, som ho laskýplne prikvačila svojou nohou a keď bolo väčšie platilo pravidlo (najmä pri krízových návratoch) toto je naša posteľ a kto tu chce spať musí dodržiavať isté pravidlá (byť ticho, nerozťahovať sa, nepreliezať ostatným cez hlavy a pod.) aby sme sa všetci dobre vyspali, komu sa nepáčia tieto pravidlá môže ísť spať inde a s nočným dojčením to bolo podobne, ak si vyše ročný drobec pýtal v noci prso cca. á 1,5 h. a ja som ráno vyzerala ako zombi, jednoducho sme si vysvetľovali, že večer mliečko spapalo a teraz sa musí mliečko nazbierať a bude až neskôr, takto som kojila už iba raz v noci, čo nám vyhovovalo obom (redukciu nočného kojenia neprijalo naše dietko s nadšením, prvotný plač sme jednoducho spoločne zvládli, hojdala som prvé noci svojho vyše ročného drobčeka v náručí, trvalo to tuším 2 či 3 noci a bolo opäť dobre)
Svojho malého som kojila cca 3,5 roka. Keď sa narodil, samozrejme mal nachystanú postieľku, ale spal v nej asi 3 krát. V noci pri dojčení sme zaspali spolu a ráno vydržal spinkať aj do 9-tej. Bol spokojný a ja tiež Mali sme len jednu izbu (bývali sme u rodičov a vo veľkom sme plánovali rekonštrukciu domu ) Teraz bude mať malý 6 rokov. Domček sme dorobili na začiatku roka a konečne má vlastnú izbu…. na hranie Spí stále s nami a keby to bolo na mne, spal by s nami do konca života Máme veľkú posteľ, kde sa v pokoji vyspíme všetci traja. A čo dodať na záver? Nemenila by som! Nie je nič krajšie, ako keď sa zobudím na hladkanie a pusinky od môjho synčeka
Krasny clanok! My este stale spime spolu s malym prsnikovym zavislakom v posteli , a to ma uz 16mesiacov. Niekedy je to na nervy iduce, hlavne ked ja ponocujem a potom chcem este spat:-) ale vacsinou je to na nezaplatenie, ked sa maly rano s usmevom zobudi, pohladka ma a povie mama:-)
Tiez dufame, ze sa maly osamostatni a bude chciet spat ako velky chlap sam v posteli, ale teraz si to vychutnavam. 🙂
Kazdemu vyhovuje nieco ine, nech si kazdy vyberie sam a nech neodsudzuje druhych za to, co si oni vybrali:-)
my sme kupili novu krasnu postielku z tiami, je biela, mame k nej doladene aj dolnky a iny nabytok. Dcerke sa velmi dobre spinka
Mne tento článok veľmi pomohol pri výbere, nakoniec som stavila na jednoduchú a klasickú posteľ MIki biela, žiadne košíky ani nič podobné. Maličkej sa veľmi dobre spinká. Odporúčam stránku: detskapostel.com
Kolíska či koš sa mi zdajú byť ako úplné zbytočnosti. Pekne vyzerajú ale vydržia vám tak 3 mesiace. Myslím, že postieľka je pre bábo základný kus nábytku, ktorý by malo mať. A dnes sa dajú kúpiť naozaj krásne
určite postieľka – samozrejme s nastaviteľnou výškou. Tiež som túžila po kolíske a keďže sme ju mali odloženú ešte po nás, mala som ju. Akurát že bola vhodná prvé tri mesiace, potom bola pre bábo nebezpečná a malá. So spaním s rodičmi nesúhlasím, hlavne keď je maminka úplne vyčerpaná – bábo sa može v noci skotúľať z postele, možete ho priľahnúť. Viem o čom hovorím, často som bola tak vyčerpaná, že som si ani nevšimla že drobec sa už zobudil.
nasa teraz 2 a pol rocna dcerka spociatku spavala vo svojej postielke (inac taka putovna, spali v nej este moji bratia, potom bratove decka ) ale s ukladanim to casom zacal byt dost problem. Na to aby vydrzala byt v postielke som ju tam musela polozit uspatu na prsniku. Ak som ju tam chcela polozit pri plnom vedomi, tak to bolo kriku-vresku ako keby sme jej neviem co skarede vyvadzali. Tak som to asi pred rokom vzdala a odvtedy spava s nami na posteli. Nastastie putovacie ani kopacie maniere nema, akurat pocet plysakov jej musim regulovat, ak nechcem spat ako princezna na hrasku
Hacka – koliska je vyborna pre naseho maleho Drevena koliska z ´82, a nasa velka postel su je ho domovom. A vlete samozrejme veeelka hojdacie postel – medzi stromy…..hojda sa cela rodina
na vyvoj tela a vyvin mozgu – mysle je to vyborny pomocnik, tak isto ako nestabilne plosiny, fitlopty, bosu lopty, overbally…..
….a v autobuse sa potom nebudete musiet drzat pri stati ……
Pekny zamrznuty den prajem
Lukas z Turca
Tak my este len vyberame postielku pre nase prve babatko ale aj tak sa neviem akosi stotoznit s majitelkou clanku. Ja by som nedokazala nechat dieta spat u mna v posteli s nami. co ak mu ublizim? zili sme 5 rokov v anglicku a tam je to doslovne zakazane aby dieta spalo s rodicmi pretoze hrozi prilahnutie alebo ine ublizenie dietatu. viem ze je to krasny pocit mat ho pri sebe ale ide hlavne pre jeho bezpecnost. Kolegynina dcera tak prilahla jej novo narodene dieta ktore na nasledky zomrelo. tak preco nieco take riskovat?? ja som za to aby si malinke od zaciatku zvykalo na svoju postielku hlavne pre jeho bezpecie a kludny spanok nas vsetkych. tym nechcem nikoho odsudzovat len pisem moj nazor …
Prve dieta, syn….mala som nachystanu postielku s baldachynom vedla nasej postele….skoncilo to tak,ze spal s nami….ked mal rok, rok spaval cez obed v postielke a vecer so mnou v posteli….sam na velkej posteli chcel spat,ked mal tak cca 4 roky,ale spali sme v jednej izbe..teraz uz 8 rocny spava na poschodovej posteli.
Druhe dieta, spavalo asi najviac v postielke, kt.som mala vedla svojej postelem aj so mnou…ked mala 2 roky a cakali sme cochvila prichod dalsieho babatka, riesili sme spanie na velkej posteli, vedla nas. Mala si zvykla a ako to skoncilo, tak ze spava pri mne aj s tretim dietatkom, kt.spi so mnou v posteli od narodenia.
Druhe dieta ma teraz 3,5 roka….vie spat same na velkej posteli, ked je v izbe napr.so starsim synom…prip. casto pride spat este za mnou a najmensie 1,5 rocne…spi stale so mnou, este ho kojim….
mala som nachystanu aj kolisku, aj postielku, ale nevyuzili sme ich vobec.
takze kazde dietatko je ine ,ale myslim,ze vsetku miluju maminu naruc a jej blizkost a postel…a pridu roku,ked uz s nou spat nebudu chciet, takze ak to vsetkym vyhovuje, treba si to uzit Váš komentár
My sme pre dcérku pripravili kolísku, v ktorej som spávala ešte ja.. malá v nej vydržala spať presných 28 minút.. Ako to vyrátala, netuším.. Takže spala úspáva s nami a je to pohodlnejšie, keďže ju kojím. Tatino sa už ani nebudí a nám to vyhovuje.. Keď mala pol roka, pritlačili sme k posteli válandu a tak máme “trojposteľ” Padanie istil paplón na zemi – na základe skúseností s našim veľkým synom – teraz už pubertiakom. Podľa môjho názoru je najlepšie, keď dieťa necháme nech sa odsťahuje do svojej postielky/postele samo, a podľa plánov tak či tak do 3 rokov bude spať v našej izbe..
Vzdy je dolezite, co konkretnej rodinke vyhovuje. Ja neviem spat, ked sme v posteli traja, teda s dcerkou, lebo spim len tak “polovicne”, teda mam velmi lahky spanok, zobudima aj ked sa len otoci. Preto od zaciatku spavala vo svojej postielke a nejak zasadne neprotestovala a s nami spala len vo velmi krizovych situaciach (choroba, precikana vlastna postielka a pod)… Teraz ma uz tri roky (od 8 mes. spi spokojne vo svojej izbe) a ked sa rano zobudi, pricupita k nam a to sa s nou uz velmi radi pomazname v nasej posteli.
Ja som sa pri svojom prvom synovi (dnes má 13) zapovedala, že už nikdy nedovolím, aby spalo dieťa so mnou na posteli. Bolo to síce pohodlné, ale dostať ho spať samostatne, bolo takmer nemožné. Najsrandovnejšie boli chvíle keď som zaspávala bez neho ale ráno som sa zobudila a bol pri mne… Mal 12 keď konečne spal vo svojej izbe dovtedy si nosil matrac do spálne. Teraz mám druhého synčeka, má 10 mesiacov. Kúpili sme mu krásnu kolísku s baldachýnom. Je krásna…Dodnes ako nová. Spal v nej asi trikát. Pretože spinká s maminkou v posteli. Tato sa už dobrovoľne odsťahoval. Keďže som od začiatku pracovala, potrebovala som sa vyspať. A keď bol malinký niekedy aj sedemkrát v noci hore, len aby si trošku poceckal, je to pre nás oboch veľmi pohodlné. V noci ani neviem kedy kojím, lebo môžem spať aj popri tom. Viem, že takto budeme fungovať ešte veľmi dlho, pretože malinký si ma pomýlil s dudlíkom, ale vôbec mi to nevadí. Je to najúžasnejšie na svete, keď sa k nemu môžem pritúliť a chytiť ho za ručičku. A viem, že to tých dvanásť rokov vydržím, lebo tieto chvíle už nikdy nebudú…Len kúpime väčšiu posteľ, aby sa zmestil aj tato….
máme výbornú skúsenosť so spoločným spaním, máme veľkú manželskú posteľ a tatina, ktorého ťažko niečo zobudí naše dietko prvorodené si s nadšením odkráčalo do vlastnej postele keď malo 18m., je pravda, že v časoch krízových sa vracalo (narodenie súrodenca, nástup do škôlky a pod.) ale akonáhle nadobudlo opäť pocit bezpečia, už ostalo vo svojej veľkáčskej posteli vo vlastnej izbe samé od seba, čo sa týka okopávania ja som sa neodsunula nakraj, držala som si svoj priestor pre spánok, ak dieťa bolo moc akčné, som ho laskýplne prikvačila svojou nohou a keď bolo väčšie platilo pravidlo (najmä pri krízových návratoch) toto je naša posteľ a kto tu chce spať musí dodržiavať isté pravidlá (byť ticho, nerozťahovať sa, nepreliezať ostatným cez hlavy a pod.) aby sme sa všetci dobre vyspali, komu sa nepáčia tieto pravidlá môže ísť spať inde a s nočným dojčením to bolo podobne, ak si vyše ročný drobec pýtal v noci prso cca. á 1,5 h. a ja som ráno vyzerala ako zombi, jednoducho sme si vysvetľovali, že večer mliečko spapalo a teraz sa musí mliečko nazbierať a bude až neskôr, takto som kojila už iba raz v noci, čo nám vyhovovalo obom (redukciu nočného kojenia neprijalo naše dietko s nadšením, prvotný plač sme jednoducho spoločne zvládli, hojdala som prvé noci svojho vyše ročného drobčeka v náručí, trvalo to tuším 2 či 3 noci a bolo opäť dobre)
Svojho malého som kojila cca 3,5 roka. Keď sa narodil, samozrejme mal nachystanú postieľku, ale spal v nej asi 3 krát. V noci pri dojčení sme zaspali spolu a ráno vydržal spinkať aj do 9-tej. Bol spokojný a ja tiež Mali sme len jednu izbu (bývali sme u rodičov a vo veľkom sme plánovali rekonštrukciu domu ) Teraz bude mať malý 6 rokov. Domček sme dorobili na začiatku roka a konečne má vlastnú izbu…. na hranie Spí stále s nami a keby to bolo na mne, spal by s nami do konca života Máme veľkú posteľ, kde sa v pokoji vyspíme všetci traja. A čo dodať na záver? Nemenila by som! Nie je nič krajšie, ako keď sa zobudím na hladkanie a pusinky od môjho synčeka
Krasny clanok! My este stale spime spolu s malym prsnikovym zavislakom v posteli , a to ma uz 16mesiacov. Niekedy je to na nervy iduce, hlavne ked ja ponocujem a potom chcem este spat:-) ale vacsinou je to na nezaplatenie, ked sa maly rano s usmevom zobudi, pohladka ma a povie mama:-)
Tiez dufame, ze sa maly osamostatni a bude chciet spat ako velky chlap sam v posteli, ale teraz si to vychutnavam. 🙂
Kazdemu vyhovuje nieco ine, nech si kazdy vyberie sam a nech neodsudzuje druhych za to, co si oni vybrali:-)