5 dôvodov, prečo sa malé deti správajú hrozne

Dvoj-trojročné deti. Niekedy aj staršie. Dokážu chytiť amok kedykoľvek, za čokoľvek. My, rodičia, by sme sa mohli pretekať, kto z nás by našiel bizarnejší dôvod, prečo sa dieťa metá v záchvate zúrivosti o zem alebo trieska hlavou proti stene.

Pri týchto scénkach si nikdy nemôžeme byť istí, či volať psychiatra, vlastnú mamu alebo exorcistu.

Shutterstock

Prečo sa správajú tak hrozne

Ak si odmyslíme nejaký naozaj závažný zdravotný problém ako autizmus, ADHD a podobne, a vieme, že na vine nie je diagnóza, ktorá by to aspoň vysvetľovala, často prežívame veľké frustrácie z problematického správania nášho dieťaťa.

Je veľmi ťažké zachovať v týchto situáciách pokoj a nezrkadliť dieťa v jeho hneve – hoci všetky príručky a návody apelujú, aby sme záchvaty detí ešte nezhoršovali, pravda je taká, že to s nami pekne lomcuje.

Veľa emócií, málo rácia

Mne osobne niekedy pomáha, keď odídem z miestnosti vo chvíli, ak cítim, že by som bola schopná hodiť sa o zem ešte silnejšie ako dieťa… a pokúsiť sa emócie, ktoré vo mne kričia, vyvážiť ráciom, ktoré mi jemne našepkáva, že určite existuje pádny dôvod, prečo sa moje dieťa takto správa.

Je dôležité nebrať si to osobne ako svoje zlyhanie, lebo to nás potom núti premýšľať v kontexte nerobím to ako rodič správne. Výčitky nám nepomôžu stať sa lepším rodičom. Úsilie porozumieť svojmu dieťaťu v ťažkom rozpoložení, naopak áno.

Patrí to k vývojovej fáze

Poďme na to cez vývinovú psychológiu. Tá vychádza z toho, že dieťa, ktoré má 2 až 4 roky, ešte nemá zrelý neurologický systém. V tomto veku sa ešte len učia, ako svoje emócie regulovať. Širšie vysvetlenie nájdete v článku Ako sa má zachovať rodič, keď má dieťa amok.

Dieťa nie je fit

Zatiaľ čo bábätká nám dávajú najavo svoju nepohodu plačom a my sa snažíme odhaliť, čo je skutočnou príčinou nespokojnosti, pri starších deťoch očakávame celkom iný level – vieš rozprávať, povedz mi, čo ťa trápi, na to som tu, aby sme to vyriešili.

A predsa to tak nemusí vždy fungovať. Deti môžu byť mrzuté, lebo ich bolí ucho alebo hrdlo, len nám to nepovedia, možno si to samy neuvedomujú, čo sa deje a prečo nie sú vo svojej koži. Len zrazu mraučia, ich reakcie sú neprimerané, vy nechápete, čo sa deje.

Presne vo chvíli, keď si myslíte, že prišlo na svet, aby vám zničilo život, sa mu v skutočnosti možno len začína nejaká choroba.

Dieťa (rodič) má spánkový deficit

Tak očividný dôvod, a predsa, zabúdame ho brať na zreteľ. Únava a mrzutosť by mohli byť pritom synonymá. Ak sa dieťa alebo mama alebo obidvaja dostatočne nevyspia, potom reagujeme ako celkom iní ľudia. Objav roka, však?

Dieťaťu, ktoré má spánkový deficit, je plačlivé, umrnčané, podráždené a otrávené, by sme sa vlastne vôbec nemali čudovať, že sa takto správa. Je nám živou pripomienkou, aby sme dbali na jeho spánkový režim a zbytočne ho neprepínali.

Máme doma úzkostné dieťa

Niektoré deti zúria, kričia a plačú, lebo tak svojim telom a správaním vyjadrujú svoj nepokoj, strach, úzkosť. Ak napríklad dieťa odmieta nejakú dobu ísť z domu a robí strašné scény pri dverách, mali by sme sa pokúsiť pátrať, čo sa za tým môže skrývať. Možno sa takto snaží vyhnúť niektorým ľuďom, miestam, situáciám, v ktorých sa necíti dobre.

Dieťa si žiada našu pozornosť

Niektoré deti začnú mať viac záchvatov hnevu, keď sa im narodí súrodenec. Tým dávajú demonštratívne najavo svoje emócie. Môžu žiarliť na brata, či sestru, môžu sa cítiť ohrozené, že na ich miesto prišiel niekto iný, nevedia inak povedať „som tu, všímaj si ma,“ a takto si tú pozornosť rýchle získajú, ak na nich nereagujeme skôr a nevenujeme sa im.

Nerobme unáhlené závery

Zakaždým, keď má dieťa záchvat hnevu, správa sa agresívne alebo neprimerane, skúste akoby odstúpiť od tej situácie a pozrieť sa na to komplexnejšie. Naozaj je iba „zlé“ alebo sa deje niečo iné, našim očiam v prvý moment neviditeľné?

Ak dokážeme porozumieť kontextu, pochopíme lepšie aj to, čím prechádza naše dieťa, budeme vedieť, ako mu pomôcť prežiť nepríjemný stav, budeme pre neho oporou a ako najväčší bonus zo všetkého, uchováme si ešte aké také zbytky duševného zdravia.