Obdobie batoľaťa (obdobie od prvých narodenín do 3. roku) je charakteristické nadobúdaním samostatnosti a autonómie dieťaťa. Rýchly vývin zaznamenáva tak jemná ako i hrubá motorika.
Pohybová samostatnosť má veľký psychologický význam, nakoľko už dieťa nie je odkázané na pomoc pri dosahovaní predmetov svojho záujmu.
V sociálnej sfére je dieťa pomerne závislé od matky alebo inej dospelej osobnosti. Dieťa v tomto veku rado ide do kontaktu s inými ľuďmi, ako dospelými, tak inými deťmi. S rovesníkmi však niekedy tieto interakcie nedopadnú dobre, ale skončia uhryznutím jedného druhým, poplieskaním lopatkou po hlave kamaráta alebo zničením výtvoru druhého dieťaťa …
To, že sa dieťa javí ako „agresívne“ alebo príliš tvrdohlavé (keď nechce požičať svoju hračku, keď dookola opakuje to isté a nechce za žiadnu cenu popustiť …), je normálny vývinový jav. Napriek tomu je veľa rodičov zaskočených správaním dieťaťa, ktoré dovtedy bolo milé a vždy usmievavé. Teraz sa dokáže aj poriadne nahnevať a neváha použiť aj svoju silu na to, aby si ubránilo vlastné teritórium.
Toto obdobie je preň veľmi dôležité s ohľadom na osamostatňovanie sa od rodičov (najmä matky, alebo inej osoby, s ktorou dovtedy trávilo najviac času). Dieťa začína chápať, že je nezávislou osobnosťou – vytvára si vedomie seba samého ako svojbytnej osoby.
Musí sa popasovať s tým, že na jednej strane veľmi potrebuje mamu (otca, starú mamu), na druhej strane už potrebuje aj svoju nezávislosť. To je preň v protiklade a niekedy je samo zúfalé z toho, že vlastne nevie, čo chce (aby mu mama nakreslila obrázok, alebo aby len bola pri ňom a nechala ho kresliť samé).
Čo je teda normálne?
- Často používa spojenia „Ja sám/sama.“ a „Nie.“
- Nerado sa o niečo delí.
- Ťažko znáša odlúčenie od mamy (alebo inej dominantnej osoby).
- Nemá rado veľké zmeny.
- Všetko chce robiť bez vašej pomoci (aj keď to nie vždy dopadne podľa vašich predstáv …)
- Ak sa mu to nepodarí, môže mať záchvat hnevu (je úplne normálnou súčasťou života batoľaťa, je vhodné dieťa upokojiť, napr. objatím a odvedením pozornosti).
- Je netrpezlivé, nevie počkať alebo sa napr. striedať (na hojdačke, čakať v rade ….)
Rodičia
Deti sa vyvíjajú rôznym tempom, u niektorých toto náročné obdobie odoznie skôr (čiže rýchlejšie dozrejú a naučia sa zvládať „záťaž“ a frustráciu), niektorým ako rodičia musíme pomáhať dlhšie.
Úloha rodičov je v tomto čase tiež neľahká (ehm, a kedy je ľahká?). Nie vždy pôjdu veci podľa nášho želania a je dobré sa vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti a humoru.
Je dobré zamýšľať sa nad konkrétnou situáciou z pohľadu dieťaťa. Dieťaťa, ktoré objavuje svet a učí sa (nové poznatky, aj nové sociálne kompetencie).
A má tendenciu opakovať správanie, ktoré najčastejšie vidí okolo seba. Teda ak my z pozície rodiča zvolíme bitku ako prostriedok riešenia konfliktu s dieťaťom, pravdepodobne bude aj ono mať tendenciu riešiť svoje pieskoviskové potýčky týmto spôsobom, lebo je to model, ktorý mu bol ukázaný (neoplácajte úder, kopnutie – aby dieťa zistilo, ako vás to bolelo; keď sa hodí o zem, lebo nedostalo to, čo chcelo – snažte sa ho upokojiť, pritúľte ho k sebe, ale buďte dôslední v tom, čo ste predtým nedovolili).
Ak sa nám podarí väčšinou zachovať pokoj (hoci vo vnútri bude vystreľovať pušný prach) a pokúsime sa s potomkom o dohodu a ponúkneme mu vysvetlenie alebo nejakú alternatívu (čo je niekedy priam nemožné a máme pocit že ručne stručne by to bolo vysvetlené raz dva …), môžeme dúfať, že dieťaťu ostane v pamäti aj tento spôsob, ktorým sa konflikty dajú riešiť.
Deti svojim správaním testujú naše hranice. A budujú tie svoje. Našou rodičovskou úlohou je pomáhať im hranice budovať – s láskou, ale dôrazne.
I.Špaňhelová v knihe Prúvodce dětským světem uvádza príklad zo svojej psychologickej praxe, a to otázku rodičov dievčatka:
„Naša 2,5 ročná dcéra sa začala veľmi hnevať. Pokiaľ jej hneď nevyhovieme, začne vrieskať neznesiteľným spôsobom. My radšej hneď urobíme, čo chce. Niekedy má ale bláznivé nápady, minule napr. chcela ísť spať po obede s tanierom polievky do postele. Máme jej dať nejaké hranice alebo na to príde sama?“
Akokoľvek naše deti ľúbime, nie je cieľom, aby sme im dovolili všetko. Musíme im pomôcť zvládnuť ich vzdor, negativizmus či agresiu, a to aj budovaním spomínaných hraníc.
Použitá literatúra: I.Špaňhelová – Prúvodce dětským světem
(24 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Diktáty pre tretiakov
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Tehotenské 2025
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Mam doma 18 mesacnu dceru’ktora zacala v poslednom case neskutocne vyvadzat.Aj ked jej spravim po voli hodi sa mi o zem trieska si hlavu o beton medzi ludmi ktory na mna kukaju .mam 30 rokv..ale vtedy sa citim jak totalne neschopna matka.a naozaj vtedy na nu netreba ani kricat..ani ju ”vyzvynkat”len jemne ukludnit pritulit a ukazat jej nieco zaujimave.nenavidim ked sa na deti krici a bije..podla mna treba len ovela viac trpezlivosti a. Venovat im viac pozornosti..lenze dnes casto vidiet maminy ako venuju viac pozornosti svojim smartfonom a nie svojom dietkam..
