Staráme saVývin a správanie dieťaťa

Agresivita u malých detí

 Ivana Ilgová, publicistika   27.12.2015   3

Už ste to asi zažili. Váš 15-mesačný drobček si s vami vykračuje na pieskovisko. Prídete ne miesto, kde je veľa detí a potešíte sa, aké to je fajn, že sa deti spolu vyhrajú. Je to aj tak,  až kým sa medzi ne nedostane náš drobček.

Chvíľku sa rozhliada, potom obchádza, potom to príde. Náš drobček trhá z ruky formičky, strháva čiapky a šváca lopatkou po hlave. Ako správna matka mu dohovoríte a vysvetlíte, že to sa nerobí. Pustíte ho do piesku opäť, ale situácia sa opakuje.

 

Ako ustriehnuť prejavy malého stvorenia, ktoré sa nám javia ako známky agresivity?

Odpovedá MUDr. Andrea Čanigová, psychologička:

Dlho prevládal názor, že fyzická agresia sa objavuje až v neskoršom detstve, adolescencie, ako výsledok vplyvu rovesníkov, násilností v médiách, zvýšenej hladiny mužských hormónov. U malých detí do 2. roku života, u batoliat, môžeme hovoriť o agresívnych prejavoch správaniach, ale u nich je to neuvedomované.

Nemáme sa obávať, že z malého dieťa, ktoré má agresívne tendencie, vyrastie agresívny jedinec? 

Určite nie. Deti až koncom prvého roka začínajú vyhľadávať sociálne kontakty a agresiu používajú ako spôsob na ochranu vlastných vecí, tzn. konflikty sa objavujú, keď si dieťa chce ochrániť svoju hračku, teritóriom, alebo nadviazať kontakt s inými deťmi, hoci v tomto veku sa deti ešte nevedia spolu hrať.

Stačí im, keď sa pozorujú navzájom a sú vedľa seba, napodobňujú svoje správanie. Ale dieťa batoľa nevie rozlíšiť správne a nesprávne, nemá empatiu voči inému dieťaťu.

Keď je už 5-meačné dieťa nervózne a zúrivé, neznamená to, že obdobie vzdoru bude neznesiteľné?

Určite nie. Dieťa v tomto veku nemá pomenované svoje pocity, vôbec sa v sebe neorientuje. Je to jeho prirodzený prejav, keď je napr. frustrované. To znamená, že nie sú uspokojené jeho potreby tak, ako si to predstavuje, ako to v tej chvíli potrebuje.

Dieťa v tomto veku žije daným okamihom. Keď nedostane okamžite hračku, jedlo, lízatko, bráni sa a prejavuje sa to takým správaním, ktoré sa nám zdá ako agresívne a neprípustné. Prejavy fyzickej agresie pramenia z toho, že agresia je pudová záležitosť, ale zároveň niečo, čo máme získané sociálnym učením. To znamená napodobňujem svoje okolie.

Malé detičky sa učia od svojho okolia, od toho, ako sa správa k nim ich matka, otec, babičky, dedkovia a kopírujú ich. Dieťa to neberie ako úmyselné poškodenie svojej mamy, otca, pretože ono nemá dôvod si ich znepriateliť. Robí to neuvedomene. Dieťa je v tom úplne čisté, úprimné, nemá filter.

Dieťa to rieši pre nás nepochopiteľným spôsobom. Určite by sme ho nemali za to trestať alebo odplatiť mu to rovnakým spôsobom, pretože pre dieťa je to nelogický argument – keď fyzický útok odplácame fyzickým útokom. Navyše, sme silnejší a vždy budeme fyzicky zdatnejší, tak by sme to nemali zneužívať voči malému dieťaťu. Naopak, riešením je, keď dieťa nevidí používanie fyzickej agresie v najbližšom okolí.

foto: iStock


Kedy je najvyššia miera agresivity v detskom veku?

Kanadská štúdia na vzorke 20.000 detí od 2 do 11 rokov dokazuje, že dieťa najvyššiu mieru agresivity používa vo veku medzi 2 až 3 rokmi, ale prvé prejavy fyzickej agresivity sa objavujú v 17. mesiaci veku dieťaťa.

Po 3.roku plynule klesá fyzická agresia, deti sa naučia používať iné adekvátnejšie varianty presadenia svojich požiadaviek, uspokojenia potrieb tým, že si pamätajú, viac vedia, poznajú pojmy, vedia používať reč, presadzujú si svoje požiadavky.

Kedy by sme mali začať dávať pozor na to, čo deti odpozerajú z médií, aby to nemohli napodobňovať?

V súčasnom svete sa nedá vyhnúť striktnému zákazu sledovania televízie, ale treba dozerať na voľbu televíznych programov. Neodporúčam pozerať rozprávky s agresívnymi, násilníckymi postavami.

Ešte odporúčam - sledovať rozprávky s deťmi. Pomáha to ich rozumovému vývoji, rečovému vývoju a pochopeniu, čo sa tam odohralo. Dieťa môže rozprávať o pocitoch, ktoré to v ňom vyvolalo, a na druhej strane deti napodobňujú to, čo vidia.

Ak by sa to všetko dalo zhrnúť - ako sa dá najlepšie prežiť obdobie agresivity a vzdoru detí predškolského veku?

Dieťa je bystré, zvedavé, rozumovo na inej úrovni ako batoľa. Obdobie vzdoru prichádza z iných dôvodov - chce sa presadzovať medzi rovesníkmi, je frustrované, keď mu rodičia nevenujú dostatok pozornosti, cíti sa nemilované, ale tomu obdobiu sa nevyhneme.

Dieťa si chce presadzovať svoje, pretože si vytvára sebaobraz. Až v tomto veku vníma seba, svoje pocity, práva a dáva to najavo. Treba sa obrniť svätou trpezlivosťou, byť tolerantný a pracovať na sebe, svojej osobnostnej zrelosti, aby sme si nevybíjali svoje komplexy a nervozity každého dňa na malom nevinnom dieťati.

  • Rozhovor odznel v pravidelnej relácii Slovenského rozhlasu DOMÁCA LINKA.
Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.0 z 5. Celkom 10 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku
Siska napísané 28.12.2015 23:13

Benka, nepomoze ani okamzity odchod domov?

Moja cca 3x vzdy po 3m. Skrabla deti (babatka, myslim tak okolo roka, ktore inak miluje, vzdy sa na ne usmievala, len prosto neviem preco, takto zareagovala), vzdy sme sli domov, samozrejme som sa ospravedlnila babatku.

Aj syn uz siel domov z ihriska, ked jeho spravanie presiahlo hranice.

A raz, ked sa hasterili na ihrisku oni dvaja, tak si posedeli na lavicke jeden, v kociku druhy.

 

Ale je pravda, ze je to narocne, jej nastupil vzdor az po 2.r. A teraz od nastupu do skolky je to stale s nou desne a tazke.. Protestuje tak voci nastupu do skolky.. Lebo aj predtym sa vedela rozculit,ale nikdy nie tak dlho a nikdy nie tak casto. Kedze jej nechceme vo vsetkom vyhoviet, tak hysaci.

linda napísané 28.12.2015 17:21

Svojim príspevkom chcem pomôcť, prosím neberte to, že poúčam. Deti agresívne sa správajúce len volajú o pomoc, chýba im pevná opora rodičov. Od 7. mesiaca do 2,5 roka ide o prirodzeny vyvoj, kedy dieťa prechádza obdobím ,,ja sám,, a potom obdobím vzdoru. Jedno aj druhé je pre jeho zdravý vývoj dôležité prežiť a vyskúšať s pomocou a láskou dospelých. Avšak často z nevedomosti robíme chyby. Kým obdobie ja sám vítame a tešíme sa, ked dieťa nechce, aby sme ho krmili, ale samé berie lyžicu a neobratne sa krmi, alebo sa oblieka všelijak ale hlavne že samé a má z toho radosť, ak mu to dospelí dovolia a chvália ho. Chyba je, ak mu to nedovolíme, lebo to ,,maličké chúďatko,, to predsa nemôže zvládnuť. Vážne nemôže? A kedy je čas, aby s tým samé začalo? Nie náhodou vtedy, keď samé chce? Aj v období vzdoru robíme chyby, lebo dieťaťu nedovolíme zažiť skúsenosť naučiť sa odoprieť si niečo, čo chce v tejto chvíli pre lepšie chvíle budúce. Vôbec nestačí tak malému dieťaťu vysvetľovať, lebo nechápe súvislosti, nechápe budúcnosť. Potrebuje zažiť teraz. Takže dovolme mu niečo nedostať, hnevať sa a zistiť, že ked sa nebude hnevať, ale skusi to inak, dostane to a zažije úspech. Napríklad, ked nebude kaziť deťom koláčiky na piesku, tak mu požičajú bager, alebo inú lopatku. Ak mu to budeme vysvetlovat, nepochopi. Treba mu zakázať kaziť iným koláčiky jednoduchým no no. Alebo aj capnutím po rúčke. A hned na to ho zabaviť a dať mu nový podnet, napríklad ten bager. Pochváliť svoje dieťa, že nekazí koláčiky, ale super bagruje a podakovat pred vlastným dieťaťom tomu druhému, aké je od neho pekné, že požičal. Oponujete, že dieťa sa nebije? Je snáď capnutie bitka? Ak zdravo neprežije obdobie vzdoru a neuzná, že rodič je v rodine ten mocný o ktorého sa môže oprieť, tak získa moc to dieťa a zo vzdoru nevyrastie tak ľahko. A potom ani nebudeme vedieť ako a kedy a vytrieskame ho, lebo už toho bude dosť. Lenže potom je to už bitka a čím je človek starší, tým je to ponižujúcejšie. Facku v puberte si deti pam§tajú navždy, capnutie na piesku nikdy. Poznáte knihu Malý tyran? Je to o tom, ako svojmu dieťaťu pomáhať zrieť. Odporúčam.

Benka napísané 27.12.2015 10:18

To je sice všetko pekné,ale keď sa na vás už pri príchode na ihrisko všetci pozerajú :už ide tá bitkárka.Nesmiete dieťa spustiť ani na okamih z očí ,lebo hneď ťahá niake dieťa za vlasi z húpačky,tak sa na to pozeráte s inej strany.Psychologičla my tiež povedala že to nemáme riešiť bitkou,ale keď je to už 10 x za sebou prasknú nervy aj najtrpezlivejším.Ale snažím sa.Zatial žiadne výsledky.

perajem pevné nervy

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP

 

Komentáre k článku
Siska napísané 28.12.2015 23:13

Benka, nepomoze ani okamzity odchod domov?

Moja cca 3x vzdy po 3m. Skrabla deti (babatka, myslim tak okolo roka, ktore inak miluje, vzdy sa na ne usmievala, len prosto neviem preco, takto zareagovala), vzdy sme sli domov, samozrejme som sa ospravedlnila babatku.

Aj syn uz siel domov z ihriska, ked jeho spravanie presiahlo hranice.

A raz, ked sa hasterili na ihrisku oni dvaja, tak si posedeli na lavicke jeden, v kociku druhy.

 

Ale je pravda, ze je to narocne, jej nastupil vzdor az po 2.r. A teraz od nastupu do skolky je to stale s nou desne a tazke.. Protestuje tak voci nastupu do skolky.. Lebo aj predtym sa vedela rozculit,ale nikdy nie tak dlho a nikdy nie tak casto. Kedze jej nechceme vo vsetkom vyhoviet, tak hysaci.

linda napísané 28.12.2015 17:21

Svojim príspevkom chcem pomôcť, prosím neberte to, že poúčam. Deti agresívne sa správajúce len volajú o pomoc, chýba im pevná opora rodičov. Od 7. mesiaca do 2,5 roka ide o prirodzeny vyvoj, kedy dieťa prechádza obdobím ,,ja sám,, a potom obdobím vzdoru. Jedno aj druhé je pre jeho zdravý vývoj dôležité prežiť a vyskúšať s pomocou a láskou dospelých. Avšak často z nevedomosti robíme chyby. Kým obdobie ja sám vítame a tešíme sa, ked dieťa nechce, aby sme ho krmili, ale samé berie lyžicu a neobratne sa krmi, alebo sa oblieka všelijak ale hlavne že samé a má z toho radosť, ak mu to dospelí dovolia a chvália ho. Chyba je, ak mu to nedovolíme, lebo to ,,maličké chúďatko,, to predsa nemôže zvládnuť. Vážne nemôže? A kedy je čas, aby s tým samé začalo? Nie náhodou vtedy, keď samé chce? Aj v období vzdoru robíme chyby, lebo dieťaťu nedovolíme zažiť skúsenosť naučiť sa odoprieť si niečo, čo chce v tejto chvíli pre lepšie chvíle budúce. Vôbec nestačí tak malému dieťaťu vysvetľovať, lebo nechápe súvislosti, nechápe budúcnosť. Potrebuje zažiť teraz. Takže dovolme mu niečo nedostať, hnevať sa a zistiť, že ked sa nebude hnevať, ale skusi to inak, dostane to a zažije úspech. Napríklad, ked nebude kaziť deťom koláčiky na piesku, tak mu požičajú bager, alebo inú lopatku. Ak mu to budeme vysvetlovat, nepochopi. Treba mu zakázať kaziť iným koláčiky jednoduchým no no. Alebo aj capnutím po rúčke. A hned na to ho zabaviť a dať mu nový podnet, napríklad ten bager. Pochváliť svoje dieťa, že nekazí koláčiky, ale super bagruje a podakovat pred vlastným dieťaťom tomu druhému, aké je od neho pekné, že požičal. Oponujete, že dieťa sa nebije? Je snáď capnutie bitka? Ak zdravo neprežije obdobie vzdoru a neuzná, že rodič je v rodine ten mocný o ktorého sa môže oprieť, tak získa moc to dieťa a zo vzdoru nevyrastie tak ľahko. A potom ani nebudeme vedieť ako a kedy a vytrieskame ho, lebo už toho bude dosť. Lenže potom je to už bitka a čím je človek starší, tým je to ponižujúcejšie. Facku v puberte si deti pam§tajú navždy, capnutie na piesku nikdy. Poznáte knihu Malý tyran? Je to o tom, ako svojmu dieťaťu pomáhať zrieť. Odporúčam.

Benka napísané 27.12.2015 10:18

To je sice všetko pekné,ale keď sa na vás už pri príchode na ihrisko všetci pozerajú :už ide tá bitkárka.Nesmiete dieťa spustiť ani na okamih z očí ,lebo hneď ťahá niake dieťa za vlasi z húpačky,tak sa na to pozeráte s inej strany.Psychologičla my tiež povedala že to nemáme riešiť bitkou,ale keď je to už 10 x za sebou prasknú nervy aj najtrpezlivejším.Ale snažím sa.Zatial žiadne výsledky.

perajem pevné nervy

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised