Dať deťom topánočky v prvom roku?

Zázrak menom noha

Deti aj po narodení používajú chodidlá na skúmanie priestoru. Majú veľmi radi, ak sa chodidielok dotýkame dlaňami a podopierame pri pokrčených nohách. Deti do našich dlaní aktívne zatláčajú, tak ako do stien maternice. Toto je veľmi dôležité pre ich orientáciu cez dolné končatiny, pre ich silu brušných svalov ako aj ich schopnosti sa sústrediť. 

Orientáciu chodidla zabezpečujú hmatové receptory ako aj receptory na vnímanie polohy a pohybu – proprioceptory. Preto je veľmi dôležité dopriať deťom čas bez ponožiek, aby si mohli vnímaniu cez chodidlá trénovať.

Najlepšie stále naboso

Ak dáme deťom v prvom polroku na nohy veľa vrstiev, alebo aj mäkké kožené topánočky, chodidlo začne strácať schopnosť cítenia prostredia, čo mu neskôr môže robiť problémy pri udržiavaní rovnováhy v stoji a chôdzi.

Ďalšia vec je zvýšená váha takejto topánočky, ktorá robí zdvih nožičiek od zeme v ľahu na chrbte veľmi ťažkým. Preto ho veľa detí prestane robiť. Následkom môže byť neskoršie pretáčanie a slabšie bruško pre všetky náročné pohyby, ktoré dieťatko čakajú. 

V druhom polroku začína dieťa aktívne využívať dolné končatiny na postup do priestoru – plazenie a lezenie ako aj na zdvih do vertikály. V tomto procese je kontakt chodidla s podlahou veľmi dôležitý pre vytvorenie najefektívnejších spôsobov pohybu.

Ak si všimnete dieťa okolo 9. – 10. mesiaca, ktoré sa hýbe v priestore tak, že lezie, potom si sadne na jeden bok, potom opäť lezie, sadá si, kľaká a podobne, môžete si všimnúť, že jeho chodidlá (pokiaľ ich má voľné) sa stále nejakou časťou dotýkajú podlahy. Ja tomu hovorím, že dieťa za uzemňuje alebo zakoreňuje chodidlami.

Ak mu dáme na nohy topánky, tento proces senzorického vnímania cez chodidlá je potlačený. Aj v tomto období je výborné nechať deti aspoň na niekoľko minút denne s bosými nohami.

Rovnaký proces pokračuje aj v stoji, kedy sa chodidlo postupne prispôsobuje vyvažovaniu tiaži celého tela. Pri stoji a chôdzi je veľmi dôležitá pohyblivosť členkového kĺbu a kĺbov chodidla, ktorá sa používaním topánok s pevnou podložkou veľmi obmedzuje. Tým, paradoxne, často znemožníme vytvoreniu klenby chodidla.

S topánkami neponáhľajte 

Často veľké a ťažké topánky nútia dieťa voliť a fixovať pohyby, ktoré nie sú pre celkovú koordináciu tela najlepšie, vytvára si kompenzácie, ktoré majú za následok nadmerné napätie v oblastiach bedier, drieku a pod. Takže z môjho pohľadu, topánky v prvom roku života deťom netreba. Potrebovať ich budú na chodenie vonku. 

• Anka Sedláčková, www.babyfit.sk

(26 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...