V uplynulých troch týždňoch sme vám priniesli krátke zamyslenia nad spánkom malých detí, učení sa najmenších a pristavili sme sa tiež pri hre detí a úlohe rodičov pri nej. V tejto poslednej časti našej série sa budeme venovať rozvoju reči u detí a najmä preverbálnej komunikácii.
V období preverbálnej (predslovnej) komunikácie dochádza u dojčiat k rýchlemu vývoju reči: od orientácie za ľudským hlasom k chápaniu významu slov, od náhodných hlasových prejavov k artikulácii hlások.
Striedanie počúvania a hovorenia
Deti zväčša vytvárajú sled hrkútavých zvukov, hrajú sa s hlasom keď sa prebúdzajú, hrajú sa sami so sebou alebo pozorujú hračku. Tieto hlasové prejavy sa veľmi skoro stávajú súčasťou „dialógov“ s rodičmi. Dieťa najprv počúva alebo „hovorí“, potrebuje cvik na to, aby sa naučilo aktívne kontrolovať striedanie počúvania a odpovedania.
Rodičia by mali od začiatku brať dieťa ako partnera v komunikácii, načúvať zvukom, ktoré vydáva a mali by ho aktívne povzbudzovať, aby odpovedalo, keď naň príde rada. Je to podobné ako pri hre „kuk, kde je mama?“ – dieťa si postupne zvykne na to, že hra má istý sled a následne je schopné očakávať a spoznať, kedy je rad na ňom.
Ako sa napodobňuje reč
Schopnosť napodobňovať je považovaná za nevyhnutnú, aby bolo možné osvojiť si konkrétnu fonológiu a slovnú zásobu materského jazyka. Analýzy hlasovej komunikácie dokázali, že už vo veku 2 – 5 mesiacov je hlasové prispôsobovanie častou súčasťou „dialógov“ medzi rodičom a dieťaťom.
Prečítajte si tiež: Ako je to so spánkom malých detí >> >>
Podľa štruktúry zvukov podobajúcich sa samohláskam, sa prvé hlasové napodobňovanie u dojčiat týka najmä výšky hlasu, neskôr melódie a rytmu. Rovnako ako pri striedaní konverzácie, aj teraz napodobňuje najskôr rodič dieťa a odpovedá mu, používajú zvuky z aktuálneho repertoáru, ktorý dieťa má.
Rodičia tak poskytujú rámec, v ktorom dieťa podporujú napodobniteľnými modelmi a dávajú mu zároveň spätnú väzbu, ktorou ho prípadne opravia.
Dopĺňanie v preverbálnej komunikácii medzi rodičmi a deťmi prispieva k osvojeniu reči niekoľkými spôsobmi:
- Rodičia podporujú rozvoj hlasových schopností dieťaťa tým, že sa aktívne zúčastňujú jeho „hlasových cvičení“.
- Rodičia sa predháňajú s dieťaťom v tvorbe nových zvukových vzorcov.
- Rodičia súcitia s hlasovým prejavom dieťaťa, jeho momentálnym stavom a prispievajú tak k zdieľaniu emócií.
Zvuky reči sú aj pre novorodenca výraznými signálmi. Rané rozlišovanie zvukov dojčaťu neumožňuje rozumieť reči, ale umožňuje mu vyberať si z reči rodičov jednotlivé zvukové vzory – čo je základ pre budúce zvládnutie hovorenia.
Riadenie rodičovského správania
S rozvojom artikulačných schopností dojča skúma, ako sa dá hlasový prejav využiť ako komunikačný prostriedok. Pri hre s dieťaťom, kedy ho mamička šteklí, sa dieťa napr. naučí ako druhého vyzvať k opakovaniu hry neodolateľným výskotom.
Pokiaľ však rodičia reagujú len na plač a prejavy nepohody, vyvinie si dieťa ako jediný účinný prostriedok na pritiahnutie pozornosti okolia plač.
Komunikovať s dieťaťom teda treba hneď on narodenia, sledovať jeho zvukové prejavy, reagovať na ne a dávať mu možnosti, aby mohlo experimentovať ako so svojimi „hovoridlami“, tak aj so zvukom samotným.
Mohlo by vás zaujímať: Ako podporiť matematické predstavy detí >> >>