ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
štvrtok 23.11.2017 | meniny má Klement  
Staráme saVývin a správanie dieťaťa

Máme doma vzdorovité dieťa

 Dagmar Mozolová   16.03.2017   35

Niektorí rodičia preplávajú „prvou pubertou“ svojho dieťaťa a ani o tom, že je v období vzdoru, netušia. Dieťa je kľudné, poslušné, okrem bežných malých konfliktov nie je treba riešiť vážnejšie situácie.

Nehádže sa o zem, nevrieska, neplače, nepresadzuje si s enormným úsilím svoju vôľu. Nie je hlučné, nezatína päste. Nie ako tie nevychované deti od susedov, ktoré to robia a ich matky a otcovia si s nimi nevedia rady.....

Shutterstock

 

Rodičia iných, tých „druhých“ detí vedia veľmi dobre, čo je to detský vzdor. S úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje.

Poznáte tieto situácie?

Situácia č. 1: Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke po týždni choroby. Prídete na rad, zavolajú ich dnu a v tom sa dieťa hodí na zem, vrieska, kope, bije mamu rukami, vôbec nechce spolupracovať. Dieťa vrieska ako nepríčetné, až kým neprídu domov.

Situácia č. 2: Štvorročné dieťa ide na prechádzku s mladším súrodencom a otcom. Po schodoch však nezišli v takom poradí ako si predstavovalo. Dieťa začne plakať, kričať, nechce ísť ďalej a stále opakuje: „Až za mnou, až za mnou...“ Otec sa s deťmi vracia domov.

Situácia č. 3: Je ráno. Dieťa sa má vyzliecť z pyžamka a obliecť si veci do škôlky. Vzdorovito si ľahne na posteľ. Mama by ho mohla vyzliecť len nasilu. Nepomáha dohováranie, tresty.

Situácia č. 4: 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli.

Situácia č. 5: Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.

Obdobie vzdoru

Shutterstock

 

Dieťa testuje hranice

Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov.

Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu.

Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo...

Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.

Vzdor - riešenia

Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou.

Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie (ako ľahko sa to píše...).

Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám.

Shutterstock

 

Vzdor u malých detí

Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú.

Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde.

Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili).

Pomáha aj odvedenie pozornosti. U nás doma fungujú napr. hviezdičky na oblohe alebo vtáčiky. Zoberiem dieťa na ruky a s nadšením hlasno opakujem, že sú na balkóne vtáčiky a ideme ich pozrieť. Ak tam nie sú, poviem, že odleteli, vyjdem s dieťaťom na balkón a hľadáme nejaké na oblohe, pričom vyzývam dieťa, aby spolupracovalo (kde sú vtáčiky, ukáž).

Nechať dieťaťu možnosť rozhodnúť

Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom.

Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“

Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.

 

Rozhodne sa nenechať biť

Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.

Dať presne opačný povel

Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Treba si, samozrejme, overiť, či to u toho nášho drobca funguje.

Naučiť ich povedať, čo chcú

Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.

Vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať

Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.

Určiť mentálny vek dieťaťa

Väčšinou sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický - napríklad dieťa, ktoré má tri roky, môže mať mentálny vek päť rokov, lenže emócie spracúva na úrovni svojich trojročných rovesníkov.

Ich výrazná osobnosť sa presadzuje, ale schopnosť sebaovládania je rovnaká ako u detí s rovnakým fyzickým vekom. Dieťa sa musí naučiť zvládať seba samé. Mentálny vek stanoví detský psychológ.

Shutterstock


Hovoriť s nimi ako s partnermi

Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme.

Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti, lebo bystré dieťa oveľa skôr odhalí medzery v našej výchove ako jeho priemerní vrstovníci.

Ako to bolo nedávno u nás

Pol štvrtej ráno. Náš 3,5 ročný chlapček sa budí so strašným revom. Keď večer zaspáva, ukladá si okolo seba plyšové hračky, ktoré „spinkajú“ s ním. Teraz sa budí a zisťuje, že sú hračky rozhádzané (logicky, veď sa v noci otáčal z boka na bok). Reaguje strašným ryčaním. Prenášame ho do obývačky. Ideme si ľahnúť (skúšame možnosť odísť z miestnosti – odíde divák, predstavenie sa skončilo).

Po pol hodine sa nič nemení, dieťa ryčí ďalej. Preblyslo mi hlavou, že sú už hore všetci susedia a niektorí volajú políciu, že ho určite týrame… Ehm… Už to trvá dlho a som nervózna.

Prichádzame k nemu a ja (stokrát cestou som to predýchavala) hlasno dookola opakujem: „Čo sa stalo? Bolí ťa niečo? No, keď takto strašne plačeš, asi si chorý. Ideme na pohotovosť. Tam ti dá pani doktorka liek. Tatko, choď sa obliecť, treba ísť na pohotovosť....“

Postupne (trvá to asi 20 minút) sa ukľudňuje. Našli sme vhodnú formu. Nakoniec chlapček vyhlasuje, že chce zostať spinkať v obývačke. Rozťahujem mu sedačku, ukladám ho.

Najprv chce spinkať sám, ale ja si po niekoľkých minútach prenášam perinu a ľahnem si k nemu. Najprv sa odťahuje. Neskôr si nechá hladkať hlavičku, až nakoniec si prenáša sám svoj vankúšik k môjmu. Potom zaspáva – a držíme sa za ruku.

Všetko to trvalo asi 90 minút. Tentokrát sme to zvládli. Ráno sa ho potom pýtam, čo sa to v noci stalo… A on mi hovorí (a zrejme sa aj hanbí): „Mami, ale to som nebol ja, vieš?“

Shutterstock

 

Útecha pre rodičov

Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme.

Pri týchto deťoch hrozia dve riziká.

Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje).

Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia.

Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!

Zdroj odborných informácií: poradňa psychologičky PhDr. Kornélie Dibarborovej.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.5 z 5. Celkom 120 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Komentáre k článku
dadka napísané 26.05.2017 07:53

Dieťa myslím treba polaskat pohojdat vela v prírode,volne sa vyblázniť.Tak mu bude dobre, a chorí vyzdravie z tej energie.

Potom mu nejako prikazať povinnosti, ale to mamičky vedia.

Je pravda že majú toho v škole veľa, príkazy zákazy, tak sa buria, pretože je to neprirodzené.

To tak predtým nebolo toľko povinností.

Rozka napísané 24.01.2016 20:03

Dobrý deň čítam tu vaše články, a všetky prípady máte do 4 rôčkov, ja mám 7ročného chlapca a 3,5r.dvojičky, chlapec a dievča. S dievčatkom nemám problém, horšie to je s chlapcami. Trápi ma prvačik, je múdry, učivo mu ide, horšie je správanie, keď sa mu niečo nevidí začne plakať, doslova vrčať,aj udrie, mňa nikdy ale súrodencov. Už neviem ako naňho už som skúšala i podobrom i po zlom. Vysvetĺujem mu že to nesmie že im môže vážne ublížiť, on mi povie že už to nespravy , ale aj tak sa to opakuje, alebo povie "ja som nechcel" ešte sa aj ospravdlni ale nič stoho. Nevie sa vôbec s nimi hrať, jeho hry sú naháňačky alebo bojové hry.Pokiaĺ sú dvojičky samé sú vpohode, keď už príde domov, je to hrôza, krik, plač,naháňačky.Vedeli by ste mi poradiť???

Rozka napísané 24.01.2016 20:03

Dobrý deň čítam tu vaše články, a všetky prípady máte do 4 rôčkov, ja mám 7ročného chlapca a 3,5r.dvojičky, chlapec a dievča. S dievčatkom nemám problém, horšie to je s chlapcami. Trápi ma prvačik, je múdry, učivo mu ide, horšie je správanie, keď sa mu niečo nevidí začne plakať, doslova vrčať,aj udrie, mňa nikdy ale súrodencov. Už neviem ako naňho už som skúšala i podobrom i po zlom. Vysvetĺujem mu že to nesmie že im môže vážne ublížiť, on mi povie že už to nespravy , ale aj tak sa to opakuje, alebo povie "ja som nechcel" ešte sa aj ospravdlni ale nič stoho. Nevie sa vôbec s nimi hrať, jeho hry sú naháňačky alebo bojové hry.Pokiaĺ sú dvojičky samé sú vpohode, keď už príde domov, je to hrôza, krik, plač,naháňačky.Vedeli by ste mi poradiť???

Rozka napísané 24.01.2016 20:03

Dobrý deň čítam tu vaše články, a všetky prípady máte do 4 rôčkov, ja mám 7ročného chlapca a 3,5r.dvojičky, chlapec a dievča. S dievčatkom nemám problém, horšie to je s chlapcami. Trápi ma prvačik, je múdry, učivo mu ide, horšie je správanie, keď sa mu niečo nevidí začne plakať, doslova vrčať,aj udrie, mňa nikdy ale súrodencov. Už neviem ako naňho už som skúšala i podobrom i po zlom. Vysvetĺujem mu že to nesmie že im môže vážne ublížiť, on mi povie že už to nespravy , ale aj tak sa to opakuje, alebo povie "ja som nechcel" ešte sa aj ospravdlni ale nič stoho. Nevie sa vôbec s nimi hrať, jeho hry sú naháňačky alebo bojové hry.Pokiaĺ sú dvojičky samé sú vpohode, keď už príde domov, je to hrôza, krik, plač,naháňačky.Vedeli by ste mi poradiť???

Rozka napísané 24.01.2016 20:03

Dobrý deň čítam tu vaše články, a všetky prípady máte do 4 rôčkov, ja mám 7ročného chlapca a 3,5r.dvojičky, chlapec a dievča. S dievčatkom nemám problém, horšie to je s chlapcami. Trápi ma prvačik, je múdry, učivo mu ide, horšie je správanie, keď sa mu niečo nevidí začne plakať, doslova vrčať,aj udrie, mňa nikdy ale súrodencov. Už neviem ako naňho už som skúšala i podobrom i po zlom. Vysvetĺujem mu že to nesmie že im môže vážne ublížiť, on mi povie že už to nespravy , ale aj tak sa to opakuje, alebo povie "ja som nechcel" ešte sa aj ospravdlni ale nič stoho. Nevie sa vôbec s nimi hrať, jeho hry sú naháňačky alebo bojové hry.Pokiaĺ sú dvojičky samé sú vpohode, keď už príde domov, je to hrôza, krik, plač,naháňačky.Vedeli by ste mi poradiť???

Rozka napísané 24.01.2016 20:03

Dobrý deň čítam tu vaše články, a všetky prípady máte do 4 rôčkov, ja mám 7ročného chlapca a 3,5r.dvojičky, chlapec a dievča. S dievčatkom nemám problém, horšie to je s chlapcami. Trápi ma prvačik, je múdry, učivo mu ide, horšie je správanie, keď sa mu niečo nevidí začne plakať, doslova vrčať,aj udrie, mňa nikdy ale súrodencov. Už neviem ako naňho už som skúšala i podobrom i po zlom. Vysvetĺujem mu že to nesmie že im môže vážne ublížiť, on mi povie že už to nespravy , ale aj tak sa to opakuje, alebo povie "ja som nechcel" ešte sa aj ospravdlni ale nič stoho. Nevie sa vôbec s nimi hrať, jeho hry sú naháňačky alebo bojové hry.Pokiaĺ sú dvojičky samé sú vpohode, keď už príde domov, je to hrôza, krik, plač,naháňačky.Vedeli by ste mi poradiť???

lubiketa napísané 12.01.2014 09:03

No tymto asi momentalne prechadzame aj my, ale moj maly ma uz 4 Cry a ja som na nervy. Je tak protivny ze uz neviem co s nim. Najskor sa snazim vysvetlovat, prosim ho nech mi povie co chce, ze to vyriesime...ked nic, uz dostane aj na zadok. Skusali sme kut, najprv fungoval ale teraz sa mi zasmeje do oci a ide do kuta aj sam, ale nic z toho alebo ho tam mozem aj pol hodinu vkuse nosit aby sa tam postavil, lebo tam pre istotu nechce stat. Ked mu poviem, urob prosim toto, odpovie neurobim...zakazem mu rozpravku, nevadi, zoberem mu hracku, pohra sa s inou. A vyhrazat sa ze pride pre neho cert, to tiez velmi nechcem hoci to je jedine co v tejto chvilu funguje. Radte ak viete, budem vdacna zwinker

Radka napísané 10.01.2014 13:13

ach, to mám práve doma 2x, jeden ešte neskončil, druhý už začína. Pomooooooc

Erika napísané 02.08.2013 22:48

Vďaka Bohu za váš článok! Už som si myslela že mam doma 3,5 ročného autistu - a to je vrchol vzdorovitosti. Mam podobný problém ako na konci článku s tými porozhadzovanými plyšákmi. U nás, ak náhodou nestihne z okna vidieť vlak, a tie chodia každú hodinu, má neskutočný záchvať - najprv príšerný škriekajúci plač a potom sa snaží všetko v byte rozbiť. Nezaberá naňho vysvetľovanie ani nazadok (Naopak pri každom rozčúlení kričí aby som ho bila, čo nerobím lebo to nemá zmysel). Nasadila som si už MagnéB6, lebo mi už nervy z toho škubali v oku, aká som bola vystresovaná z vlakov. Nanešťastie teraz majú v celom meste všetci psychologovia dovolenky tak musím vydržať (chcela som ho dať vyšetriť na autizmus), ale už som po tomto článku kľudná. smile

Blanka Kozánková napísané 13.09.2012 11:59

Mám dve dcéry 2,5 ročnú a 8 ročnú, mladšia 2,5 ročná ma už 2-3 mesiace vzdorovité a tvrdohlavé správanie. Za všetko plače a jeduje sa. V týchto záchvatoch sa prehýba v chrbáte do zadu, bojím sa aby si neublížila, lebo to robí kdekolvek, trebárs aj na schodoch. Vtedy ma aj bije, štípe, alebo hryzie a najhoršie na tom je, že ked ma po ruke staršiu dcéru tak si jednoducho túto zlost vybíja na nej. Velmi ma to mrzí, je to predsa tiež ešte len dieta a taktiež moje dieta, myslím si, že aj ked je od nej staršia, nemôže jej tolerovat takéto bezdôvodné spravanie. Snažila som sa to riešit dohováraním, či už milo, alebo prísnym tonom v hlase a dokonca aj dostala po zadku, ale nič nepomáha. Vyvádza kdekolvek na ulici, v obchodoch a samozrejme aj doma. Som z toho už unavená a nervozna, neviem kde robím chybu, pri staršej dcére som to nezažila. Preto som vdačná za každú radu. Dakujem Blanka.

majka napísané 02.03.2012 23:31

Poučný článok...tiež máme doma malého nerváčika /2r. a 7 mes./ a občas je to s ním na nevydržanie, lebo je veľmi tvrdohlavý a nenechá si vysvetliť prečo to alebo hento nemôže..

Osvedčilo sa nám, ak postupujeme presne opačne ako očakáva - tzn. ak nechce jesť, zoberiem mu tanier s tým že aspoň ostane viac mamke a tatikovi a on nedostane a v tej chvíli zje všetko čo na tom tanieri má /pocíti ohrozenie a už to ide:-)/

je to náročné obdobie tak držím všetkým mamkám palca aby sme to zvládli:-)

andrea napísané 18.12.2011 23:18

Ahojte! Ja mam doma tiez dievcatko v obdobi vzdoru.Je to moje slniecko,ktore ma az privelmi dobru pamat,este nemala ani rok a pol ale uz vedela basnicky naspamat.Je inteligentna a velmi sikovna.Bohuzial som este nenasla sposob ako utisit jej vybuchy.Mozno aj preto lebo byvame spolu smojimi rodicmi co ani mojej malej velmi neprospieva.Ked jej nieco zakazem uteka za babkou a reve ako by som ju chcela zabit.Potom to vyzera ako by som bola tou najhorsou mamou a babka by bola najlepsia.Obcas si neviem rady.

Miriam napísané 02.04.2013 21:16

My momentálne máme doma tiež vzdorovitú slečnu 20mesiacov.Je veľmi bystrá,inteligentná,šikovná a má obrovskú pamäť.Sme na ňu veľmi pyšný ako všetci rodičia,len to má jeden háčik-problém s nočným spánkom,má živé sny,celý deň prežíva v noci znova.A teraz nejaké 2mesiace pred spaním,alebo keď sa v noci zobudí dostane záchvat zúrivosti,vrieska,vykrúca ju ,bije ma a jej telíčko je ako v krči.Snažím sa byť pokojná,ticho ju upokojujem hladkám ju,a skušala som ju aj silno objímať.Po nejakej hodinke sa upokojí a zaspinká.Trha mi to srdce,keď ju tak vidím a neviem,kde robím chybu:(

yef napísané 12.01.2015 13:04

nie je to nocny des?

lenka napísané 28.10.2010 12:58

Váš komentár mam doma 2 deti(3 rocnu a 2mesacneho),dcera zacala vzdorovat asi v obdobi narodenia nasho synceka,a hned na to isla do skolky.Mava uzasne prejavy zlosti,zatne paste a reve na cely panelak(susedia si myslia ze ju asi tyrame),hadze sa v obchode na zem a podobne.Ale teraz najnovsie zacala bit deti aj v skolke,ucitelka vravi ze je strasne agresivna,neviem ako sa mam zachovat ,zacala s tym aj doma,no a este sa zacala aj pocuravat,co predtym nerobila...je to naozaj neprijemna situacia mozete mi poradit co v takomto pripade? Dakujem

Martina napísané 04.08.2009 18:14

Ahojťe mam 4 ročnú dcérku a myslim si že na svoj vek je veľmi vzdorovitá a panovačná,podotykam že je znamenie barana.Ak nieje niečo podla jej predstáv začne sa hrozne jedovať,kričať a plakať.Ked ju chcem upokojiť a vysvetliť jej danu situaciu povie že ju tu nezaujíma a nebude to počuať,ked je veľmi hlučná a drzá tak ju dam do deckej izby z vedomim ze sa upokojí,na moje veľké prekvapenie má zbaleny batôžtek a odpovedá že odchadza do Prahy.Neustále robí zle svojemu staršiemu bratovi,na svoj vek ma veľku fantáziu,vymyšla si neexistujucich priatelov(imaginarnich priatelov,rozpráva sa snami na urovni 10 ročneho dietaťa,niekedy mám pocit,že ju nezvládam.Ak mate podbnú skusenosť,prosim odpoved?

MONIKA napísané 17.03.2008 16:26

ahojte.mame asi spolocny problem.Sofia bude mat v maji 3roky,je panovacna,vzdorovita,vsetko si chce vydobijat placom.ked chcem uz aby bola ticho tak jej radsej vyhoviem,co asi nie je najlepsie riesenie.ani s mladsou sestrou 1r,sa nevie zahrat.zacala sa pytat na nocnik skoro,mala 1aj 4mesiace,do skolky zacala chodit este nemala 2r.v skolke je kludnejsia ale doma,hotova pohroma.je strasne vyrecna,zvedava,nicoho sa neboji,kazdemu sa prihovori.stale ju musim upozornovat,to nesmies,to nerob,ale co ma spravit tak to nespravi.co mi poradite.kolko razi uz neviem co mame s nou robit,potrbuje byt stredobod pozornosti.pevne verim ze to je len docasne obdobie,inak neviem ako na nu.

Silvia napísané 24.01.2007 19:19

Som liecebny pedagog - paradoxne pracujem s takymito detickami, vsetku tuto teoriu ovladam, v praci som "mudra ako kniha"....ALE DOMA.....Mam 3,5-rocne, mimoriadne bystreho chlapceka...ale to spravanie - HOROR! Vzdy pocitam do 10, ale niekedy ani to nepomaha..Nikdy som si nemyslela, ze budem vediet udriet dieta - odsudzovala som to, ale skutocnost je vsak ina! Dufam, verim a cakam...zatial si s manzelom vravime, ze raz sa z toho budeme smiat....NO ZATIAL NAM DO SMIECHU NIE JE! (Ale v praci nadalej poskytujem odborne rady a stale pocuvam:"vy mate s tymi detmi taku trpezlivost, pani doktorka..." - no, pridte ku mne domov!)

Silvia napísané 24.01.2007 19:19

Som liecebny pedagog - paradoxne pracujem s takymito detickami, vsetku tuto teoriu ovladam, v praci som "mudra ako kniha"....ALE DOMA.....Mam 3,5-rocne, mimoriadne bystreho chlapceka...ale to spravanie - HOROR! Vzdy pocitam do 10, ale niekedy ani to nepomaha..Nikdy som si nemyslela, ze budem vediet udriet dieta - odsudzovala som to, ale skutocnost je vsak ina! Dufam, verim a cakam...zatial si s manzelom vravime, ze raz sa z toho budeme smiat....NO ZATIAL NAM DO SMIECHU NIE JE! (Ale v praci nadalej poskytujem odborne rady a stale pocuvam:"vy mate s tymi detmi taku trpezlivost, pani doktorka..." - no, pridte ku mne domov!)

Vendy napísané 18.01.2007 14:24

Ahojte maminy mam doma tri radosti - najstarsia dcerka ma 4 a toto obdobie sme pri nej skoro nepoznali - ej ale nas roznaznala!!! :-)) Zato prostredna akoby bola v obdobi vzdoru uz od narodenia - bola velmi tvrdohlave a nervozne dieta - hlucne, uplakane....Najzvlastnejsie na tom ale je ze ako prisla do obdobia po druhych narodeninach vsetko sa zmenilo - ale k lepsiemu!!!! Sama sa naucila pytat a robi jej to radost, odlozila cumlik...A tie obcasne vybuchy - hadzanie sa po zemi a pod.to je uz len slaby odvar. Ked uz mala kedysi amok ze nemohla ani "mysliet" ako sme to nazyvali s manzelom jedine co zabralo bola postielka.Tam sa uklunila a ked uz bolo dobre vybrala som ju, sama sa polaskala a bolo dobre...Tam si aspon nemohla ublizit.. :-)) Je mozne ze to bolo sposobene aj narodenim synatora :-) zeby zvlastna forma surodeneckej ziarlivosti??? Kto vie? Najmladsi ma teraz rok a zrejme vdaka prikladom sestier je az prehnane vyspely a rpzumny ale aj presibany lebo raz opakuje po jednej raz po druhej - bud sa hadze po zemi alebo tuli.... :-) Tam nas zrejme to "prave orechove" len caka - ale celkom sa tesim... :-))

jana napísané 16.12.2006 23:36

ahojte, vie mi niekto povedat ci sa tento clanok a obdobie vzdorovosti moze tykat aj 14mesacneho dietatka? Lebo ked som to citala mala som pocit ze niekto pise o mojej dcerke:-) Uz nejake tri tyzdne s nami nacvicuje vsetko pozne. Ked je nechcem nieco dovolit, napr. - bit mna alebo babka(nikoho ineho si nedovoli), hadzt rozbitne veci o zem, vonku ist do blata, alebo jej nedovolim v obchode vyhadzovat veci z regalov a pod. - tak sa hodi o zem a stresne jaci. Pricom jej "hodenie sa" vyzera asi tak ze si sadne, potom si pomaly lahne (aby sa nahodou neudrela) a ked uz lezi zacne kopat nohami a jacat. A jaci az dokial ju nezoberiem na ruky. Vtedy sa jej snazim vysvestlit ze nema dôvod na taketo spravanie a niekedy to pochopi a ide sa hrat a inokedy len co ju pustim pokusa sa robit zase to co som jej predtym nedovolila, takze to zacne odznova.Myslela som ze ju to prejde, ale ako tak citam tak asi az za par rokov:-).

zuz napísané 14.12.2006 22:08

caute, som jedna z tych co ma dve deti po sebe (9 mesiacov a 2.8 rokov) a kedze dnes som ako matka zlyhala (opat a znova - ratam si to je to po 9 krat) tak som si so zaujmom precitala tento clanok. No ja k tomu len tolko, ze tuto horeopisovanu teoriu poznam naspamat kedze je casto publikovana kade tade a mam odskusane, ze to naozaj funguje. Ale nechapem potom preco nie je clovek natolko silny , ze tomu dietatu naozaj nedokaze vynimocne NEplesknut a NEhucat na neho. Vsak za tu reakciu deti - ten rev a nechapavy pohlad v ich ociach to naozaj nestoji, no a o vycytkach svedomia (aspon mojich a placu do vankusa popripade na manzelove plece) uz ani nevravim. Vzdy sa pytam sama seba a teraz by ma zaujimal aj vas nazor - myslite, ze tie deti si tu hrozu co z nas ide vtedy ked sme "zli rodicia" pamataju alebo nam stale dookola odpustaju ????? Zakazde nad tym premyslam ked sa moje deti tvaria akoby sa nic nestalo z mojej strany ...... . Nemate strach ,z e ked vidia ako sa chovame obcas k nim zle tak take budu aj oni v dospelosti?

Tak ci tak ci onak - vsetkym nam zelam PEVNE nervove zakoncenia.... Z

Reny napísané 14.12.2006 19:24

Dakujem , aj mne ste pomohli, len mam este kus cesty" pred sebou, dnes som sa stretla so vzdorom prvykrat, Sim ma 23mes., az mam strach ,co ma caka....Ren

roxxi napísané 09.12.2006 19:29

mam doma vzdorovitu dcerku, zacalo to od 20. mesiaca a trva doteraz (3 r. 4 m.)

velmi mi pomohli rady:

forum.mamaaja.sk/viewforum.php

len sa tym treba preluskat, je toho dost, ale velmi prakticke rady, mam zakladne myslienky hodene aj do wordovskeho suboru, kto chce, poslem mu to na mail.

paulina napísané 06.12.2006 21:31

mne vzdoruju dve deti naraz. Nedokazem pocuvat striedajuci sa rev dvoch osobnosti 24 hodin denne. Nedokazem ich v ich zachvate objimat, ani byt pokojna, mam len jedny nervy a svoj zivot. Pouzivam vsetky mozne "agresivne " sposoby, ktore samozrejme funguju len chvilu, cize s nervami nakonci vycitkami svedomia nakoniec sama prichadzm k zaveru, ktory je opisany v clanku v tych bodoch. Ale viem, ze zajtra zase budem pouzivat svoje metody, na ktorych budem znova a znova zlyhavat. Nuz mozno s vnucatami to bude jednoduchsiesmile. Zaklad je nenechat sa detmi vydierat a manipulovat- to plati vzdy .

mm napísané 04.12.2006 18:21

Diky za clanocek, cloveka potesi, ze sa netrapi len on sam so svojim dietatom. My mame dcerku, co bude mat o 2 mesiace 4 roky. Uz aspon rok, mozno aj rok a pol jej denne aj niekolkokrat opakujeme: Nekric (- nemrnci) a povedz co chces (- v com je problem)!! Snad sa to raz nauci... Inak niektore finty nasa dcera odhalila uz ako dvojrocna - napriklad ked sa zasekne, ze nieco nechce, alebo chce nieco nevhodne, tak nepomoze ponuknut jej vyber, ktory je pre nas prijatelny. Na toto nam neskocila ani raz. Uz sa tesim, ze konecne sa to snad blizi ku koncu, predsa len, o 2 mesiace bude mat 4 roky....

Janka napísané 03.12.2006 23:32

Mam doma 5rocnu predskolacku a pri citani tohto clanku som si spomenula, ake to bolo narocne obdobie. Ja len na doplnenie, co fungovalo u mna - Opacne prikazy cez nejakeho plysaka (ja mama davam spravne prikazy)- napr. nepi tu zlu medicinku, neoblec si tie zelene nohavice;Konkurencia (kedze vtedy nemala surodenca) tiez cez plysaka - Ja opicka to zjem namiesto teba. Tiez fungovalo moznost rozhodovania medzi 2 moznostami (vid ist peso alebo vytahom alebo peso, alebo tie otvorene vchodove dvere) - ale pozor, vzdy volbu dodrzat. To znamena, ze ak sme niekde na navsteve a trucuje a povieme, ze odchadzame alebo sa ukludni, musime odist, ak neposlucha. Preto pozor na to, co povieme, inac to nabuduce nemusi fungovat a budu vediet s nami manipulovat. A aj ked sa to nezda, tak to silne laskave objatie vo chvili, ked dieta reve a my sme uz na konci so silami, funguje vzdy. Len vydrzat, kym sa neprestane hadzat (aj 5minut) a opakovat, ze ho lubime, aj ked je teraz vzdorovite.

Rusja napísané 02.12.2006 23:50

Dakujem Vam velmi pekne za clanok.Minuly tyzden som bola velmi nestastna z toho ako sa spravalo moje 2.5 rocne dieta.Rozoberala som vsetko ,co som urobila nespravne.Vas clanok mi velmi pomohol a otvoril oci na problem.Precitala som ho akurat v case ,ked ho velmi potrebovala.

Rusja napísané 02.12.2006 23:50

Dakujem Vam velmi pekne za clanok.Minuly tyzden som bola velmi nestastna z toho ako sa spravalo moje 2.5 rocne dieta.Rozoberala som vsetko ,co som urobila nespravne.Vas clanok mi velmi pomohol a otvoril oci na problem.Precitala som ho akurat v case ,ked ho velmi potrebovala.

Malvina napísané 01.12.2006 15:58

Dagmar, diky moc za velmi poucny a potrebny clanok! SUhlasim so vsetkym a snazim sa tym riadit, aj ked v praxi je to tazkesmile)

Gabi napísané 30.11.2006 09:48

Dakujem za tento clanok. Mam dceru (3roky a 2 mesiace) ktora je prave v tom veku, ze skusa svojich rodicov. Zacalo to tym, ze septembry nastupila do skolky a ma maleho braceka. Najprv som si myslela, ze ide o surodenecku ziarlivost. Teraz ked som si precitala clanok prisla som na to ake chyby som robila pri rieseni niektorych situacii. Ale niekedy ma tak vytoci ten maly "divoch", hlavne ked polozim syna spinkat a ona zacne revat, alebo hlasno kricat. Nepomahalo ked som jej dohovarala ani ked som sa jej vyhrazala. Tak som zvolila taktiku, ja take dievcatko nepoznam a neviem kto to je. Otvorila som vchodove dvere a chcela som ju poslat von. Vtedy sa spamatala a prestala. Zatial to funguje. Este raz dakujem.

Havasi Gabi napísané 30.11.2006 09:47

Dakujem za tento clanok. Mam dceru (3roky a 2 mesiace) ktora je prave v tom veku, ze skusa svojich rodicov. Zacalo to tym, ze septembry nastupila do skolky a ma maleho braceka. Najprv som si myslela, ze ide o surodenecku ziarlivost. Teraz ked som si precitala clanok prisla som na to ake chyby som robila pri rieseni niektorych situacii. Ale niekedy ma tak vytoci ten maly "divoch", hlavne ked polozim syna spinkat a ona zacne revat, alebo hlasno kricat. Nepomahalo ked som jej dohovarala ani ked som sa jej vyhrazala. Tak som zvolila taktiku, ja take dievcatko nepoznam a neviem kto to je. Otvorila som vchodove dvere a chcela som ju poslat von. Vtedy sa spamatala a prestala. Zatial to funguje. Este raz dakujem.

Alena napísané 29.11.2006 22:23

Mila Dagmar,

som rada, ze ste otvorili tuto temu. Moj syn ma obdobie vzdoru od dvoch rokov (teraz ma 3 roky aj 3 mesiace) a niekedy sa nedokazem ovladat, co si presadzuje svoje. Ale potesilo ma, ze snad je to dan za jeho sikovnost v mnohych veciach uz od utleho veku, vynikajuca pamat, bystrost a logika nad ktorou zasnem. Tento clanok prisiel pre mna v pravej chvili, tie pripady typu co sa v akom poradi musi urobit, co si obliect a pod. mame na stole denne. Treba vydrzat. Dakujem.

P.S. A to, kto koho slova pouzil, ma v zmysle praktickosti clanku netrapia.

Dagmar napísané 29.11.2006 10:34

Milá Ina, pod článkom je jasne uverejnené, že zdroj odborných informácií je poradňa pani doktorky. Keďže poradňa patrí k www.babetko.sk, máme ako redakcia právo využívať tieto rady. Situácie nie sú len z poradne, ale aj z mojich vlastných skúseností - mám dve deti, u ktorých obdobie vzdoru dobre poznám (problémy s obiekaním alebo návštevou u lekára napríklad máme pravidelne doma). Tému pokladám za dôležitú a jej spracovanie ako článku tiež - nielen pre tých, ktorí navštívia poradne.

ina napísané 29.11.2006 08:52

Vazena pani Dagmar,

skutocne zaujimave a poucne citanie, co ma vsak velmi mrzi, ze ide vlastne o prispevky citatelov a rady pani Kornelie Dibarborovej z poradne psychologa, ktore ste si Vy iba privlastnili a uverejnili pod svojim menom. Toto sa predsa nerobi... Ked sa uz odhodlate napisat podobny clanok, mali by ste pouzit vlastny material alebo uviest povodneho autora - tak to kaze slusnost...

Ked chceme vychovavat deti, mali by sme si urobit v prvom rade poriadok u seba...

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Najčítanejšie

Náš TIP
Komentáre k článku
dadka napísané 26.05.2017 07:53

Dieťa myslím treba polaskat pohojdat vela v prírode,volne sa vyblázniť.Tak mu bude dobre, a chorí vyzdravie z tej energie.

Potom mu nejako prikazať povinnosti, ale to mamičky vedia.

Je pravda že majú toho v škole veľa, príkazy zákazy, tak sa buria, pretože je to neprirodzené.

To tak predtým nebolo toľko povinností.

Rozka napísané 24.01.2016 20:03

Dobrý deň čítam tu vaše články, a všetky prípady máte do 4 rôčkov, ja mám 7ročného chlapca a 3,5r.dvojičky, chlapec a dievča. S dievčatkom nemám problém, horšie to je s chlapcami. Trápi ma prvačik, je múdry, učivo mu ide, horšie je správanie, keď sa mu niečo nevidí začne plakať, doslova vrčať,aj udrie, mňa nikdy ale súrodencov. Už neviem ako naňho už som skúšala i podobrom i po zlom. Vysvetĺujem mu že to nesmie že im môže vážne ublížiť, on mi povie že už to nespravy , ale aj tak sa to opakuje, alebo povie "ja som nechcel" ešte sa aj ospravdlni ale nič stoho. Nevie sa vôbec s nimi hrať, jeho hry sú naháňačky alebo bojové hry.Pokiaĺ sú dvojičky samé sú vpohode, keď už príde domov, je to hrôza, krik, plač,naháňačky.Vedeli by ste mi poradiť???

Rozka napísané 24.01.2016 20:03

Dobrý deň čítam tu vaše články, a všetky prípady máte do 4 rôčkov, ja mám 7ročného chlapca a 3,5r.dvojičky, chlapec a dievča. S dievčatkom nemám problém, horšie to je s chlapcami. Trápi ma prvačik, je múdry, učivo mu ide, horšie je správanie, keď sa mu niečo nevidí začne plakať, doslova vrčať,aj udrie, mňa nikdy ale súrodencov. Už neviem ako naňho už som skúšala i podobrom i po zlom. Vysvetĺujem mu že to nesmie že im môže vážne ublížiť, on mi povie že už to nespravy , ale aj tak sa to opakuje, alebo povie "ja som nechcel" ešte sa aj ospravdlni ale nič stoho. Nevie sa vôbec s nimi hrať, jeho hry sú naháňačky alebo bojové hry.Pokiaĺ sú dvojičky samé sú vpohode, keď už príde domov, je to hrôza, krik, plač,naháňačky.Vedeli by ste mi poradiť???

Rozka napísané 24.01.2016 20:03

Dobrý deň čítam tu vaše články, a všetky prípady máte do 4 rôčkov, ja mám 7ročného chlapca a 3,5r.dvojičky, chlapec a dievča. S dievčatkom nemám problém, horšie to je s chlapcami. Trápi ma prvačik, je múdry, učivo mu ide, horšie je správanie, keď sa mu niečo nevidí začne plakať, doslova vrčať,aj udrie, mňa nikdy ale súrodencov. Už neviem ako naňho už som skúšala i podobrom i po zlom. Vysvetĺujem mu že to nesmie že im môže vážne ublížiť, on mi povie že už to nespravy , ale aj tak sa to opakuje, alebo povie "ja som nechcel" ešte sa aj ospravdlni ale nič stoho. Nevie sa vôbec s nimi hrať, jeho hry sú naháňačky alebo bojové hry.Pokiaĺ sú dvojičky samé sú vpohode, keď už príde domov, je to hrôza, krik, plač,naháňačky.Vedeli by ste mi poradiť???

Rozka napísané 24.01.2016 20:03

Dobrý deň čítam tu vaše články, a všetky prípady máte do 4 rôčkov, ja mám 7ročného chlapca a 3,5r.dvojičky, chlapec a dievča. S dievčatkom nemám problém, horšie to je s chlapcami. Trápi ma prvačik, je múdry, učivo mu ide, horšie je správanie, keď sa mu niečo nevidí začne plakať, doslova vrčať,aj udrie, mňa nikdy ale súrodencov. Už neviem ako naňho už som skúšala i podobrom i po zlom. Vysvetĺujem mu že to nesmie že im môže vážne ublížiť, on mi povie že už to nespravy , ale aj tak sa to opakuje, alebo povie "ja som nechcel" ešte sa aj ospravdlni ale nič stoho. Nevie sa vôbec s nimi hrať, jeho hry sú naháňačky alebo bojové hry.Pokiaĺ sú dvojičky samé sú vpohode, keď už príde domov, je to hrôza, krik, plač,naháňačky.Vedeli by ste mi poradiť???

Rozka napísané 24.01.2016 20:03

Dobrý deň čítam tu vaše články, a všetky prípady máte do 4 rôčkov, ja mám 7ročného chlapca a 3,5r.dvojičky, chlapec a dievča. S dievčatkom nemám problém, horšie to je s chlapcami. Trápi ma prvačik, je múdry, učivo mu ide, horšie je správanie, keď sa mu niečo nevidí začne plakať, doslova vrčať,aj udrie, mňa nikdy ale súrodencov. Už neviem ako naňho už som skúšala i podobrom i po zlom. Vysvetĺujem mu že to nesmie že im môže vážne ublížiť, on mi povie že už to nespravy , ale aj tak sa to opakuje, alebo povie "ja som nechcel" ešte sa aj ospravdlni ale nič stoho. Nevie sa vôbec s nimi hrať, jeho hry sú naháňačky alebo bojové hry.Pokiaĺ sú dvojičky samé sú vpohode, keď už príde domov, je to hrôza, krik, plač,naháňačky.Vedeli by ste mi poradiť???

lubiketa napísané 12.01.2014 09:03

No tymto asi momentalne prechadzame aj my, ale moj maly ma uz 4 Cry a ja som na nervy. Je tak protivny ze uz neviem co s nim. Najskor sa snazim vysvetlovat, prosim ho nech mi povie co chce, ze to vyriesime...ked nic, uz dostane aj na zadok. Skusali sme kut, najprv fungoval ale teraz sa mi zasmeje do oci a ide do kuta aj sam, ale nic z toho alebo ho tam mozem aj pol hodinu vkuse nosit aby sa tam postavil, lebo tam pre istotu nechce stat. Ked mu poviem, urob prosim toto, odpovie neurobim...zakazem mu rozpravku, nevadi, zoberem mu hracku, pohra sa s inou. A vyhrazat sa ze pride pre neho cert, to tiez velmi nechcem hoci to je jedine co v tejto chvilu funguje. Radte ak viete, budem vdacna zwinker

Radka napísané 10.01.2014 13:13

ach, to mám práve doma 2x, jeden ešte neskončil, druhý už začína. Pomooooooc

Erika napísané 02.08.2013 22:48

Vďaka Bohu za váš článok! Už som si myslela že mam doma 3,5 ročného autistu - a to je vrchol vzdorovitosti. Mam podobný problém ako na konci článku s tými porozhadzovanými plyšákmi. U nás, ak náhodou nestihne z okna vidieť vlak, a tie chodia každú hodinu, má neskutočný záchvať - najprv príšerný škriekajúci plač a potom sa snaží všetko v byte rozbiť. Nezaberá naňho vysvetľovanie ani nazadok (Naopak pri každom rozčúlení kričí aby som ho bila, čo nerobím lebo to nemá zmysel). Nasadila som si už MagnéB6, lebo mi už nervy z toho škubali v oku, aká som bola vystresovaná z vlakov. Nanešťastie teraz majú v celom meste všetci psychologovia dovolenky tak musím vydržať (chcela som ho dať vyšetriť na autizmus), ale už som po tomto článku kľudná. smile

Blanka Kozánková napísané 13.09.2012 11:59

Mám dve dcéry 2,5 ročnú a 8 ročnú, mladšia 2,5 ročná ma už 2-3 mesiace vzdorovité a tvrdohlavé správanie. Za všetko plače a jeduje sa. V týchto záchvatoch sa prehýba v chrbáte do zadu, bojím sa aby si neublížila, lebo to robí kdekolvek, trebárs aj na schodoch. Vtedy ma aj bije, štípe, alebo hryzie a najhoršie na tom je, že ked ma po ruke staršiu dcéru tak si jednoducho túto zlost vybíja na nej. Velmi ma to mrzí, je to predsa tiež ešte len dieta a taktiež moje dieta, myslím si, že aj ked je od nej staršia, nemôže jej tolerovat takéto bezdôvodné spravanie. Snažila som sa to riešit dohováraním, či už milo, alebo prísnym tonom v hlase a dokonca aj dostala po zadku, ale nič nepomáha. Vyvádza kdekolvek na ulici, v obchodoch a samozrejme aj doma. Som z toho už unavená a nervozna, neviem kde robím chybu, pri staršej dcére som to nezažila. Preto som vdačná za každú radu. Dakujem Blanka.

majka napísané 02.03.2012 23:31

Poučný článok...tiež máme doma malého nerváčika /2r. a 7 mes./ a občas je to s ním na nevydržanie, lebo je veľmi tvrdohlavý a nenechá si vysvetliť prečo to alebo hento nemôže..

Osvedčilo sa nám, ak postupujeme presne opačne ako očakáva - tzn. ak nechce jesť, zoberiem mu tanier s tým že aspoň ostane viac mamke a tatikovi a on nedostane a v tej chvíli zje všetko čo na tom tanieri má /pocíti ohrozenie a už to ide:-)/

je to náročné obdobie tak držím všetkým mamkám palca aby sme to zvládli:-)

andrea napísané 18.12.2011 23:18

Ahojte! Ja mam doma tiez dievcatko v obdobi vzdoru.Je to moje slniecko,ktore ma az privelmi dobru pamat,este nemala ani rok a pol ale uz vedela basnicky naspamat.Je inteligentna a velmi sikovna.Bohuzial som este nenasla sposob ako utisit jej vybuchy.Mozno aj preto lebo byvame spolu smojimi rodicmi co ani mojej malej velmi neprospieva.Ked jej nieco zakazem uteka za babkou a reve ako by som ju chcela zabit.Potom to vyzera ako by som bola tou najhorsou mamou a babka by bola najlepsia.Obcas si neviem rady.

Miriam napísané 02.04.2013 21:16

My momentálne máme doma tiež vzdorovitú slečnu 20mesiacov.Je veľmi bystrá,inteligentná,šikovná a má obrovskú pamäť.Sme na ňu veľmi pyšný ako všetci rodičia,len to má jeden háčik-problém s nočným spánkom,má živé sny,celý deň prežíva v noci znova.A teraz nejaké 2mesiace pred spaním,alebo keď sa v noci zobudí dostane záchvat zúrivosti,vrieska,vykrúca ju ,bije ma a jej telíčko je ako v krči.Snažím sa byť pokojná,ticho ju upokojujem hladkám ju,a skušala som ju aj silno objímať.Po nejakej hodinke sa upokojí a zaspinká.Trha mi to srdce,keď ju tak vidím a neviem,kde robím chybu:(

yef napísané 12.01.2015 13:04

nie je to nocny des?

lenka napísané 28.10.2010 12:58

Váš komentár mam doma 2 deti(3 rocnu a 2mesacneho),dcera zacala vzdorovat asi v obdobi narodenia nasho synceka,a hned na to isla do skolky.Mava uzasne prejavy zlosti,zatne paste a reve na cely panelak(susedia si myslia ze ju asi tyrame),hadze sa v obchode na zem a podobne.Ale teraz najnovsie zacala bit deti aj v skolke,ucitelka vravi ze je strasne agresivna,neviem ako sa mam zachovat ,zacala s tym aj doma,no a este sa zacala aj pocuravat,co predtym nerobila...je to naozaj neprijemna situacia mozete mi poradit co v takomto pripade? Dakujem

Martina napísané 04.08.2009 18:14

Ahojťe mam 4 ročnú dcérku a myslim si že na svoj vek je veľmi vzdorovitá a panovačná,podotykam že je znamenie barana.Ak nieje niečo podla jej predstáv začne sa hrozne jedovať,kričať a plakať.Ked ju chcem upokojiť a vysvetliť jej danu situaciu povie že ju tu nezaujíma a nebude to počuať,ked je veľmi hlučná a drzá tak ju dam do deckej izby z vedomim ze sa upokojí,na moje veľké prekvapenie má zbaleny batôžtek a odpovedá že odchadza do Prahy.Neustále robí zle svojemu staršiemu bratovi,na svoj vek ma veľku fantáziu,vymyšla si neexistujucich priatelov(imaginarnich priatelov,rozpráva sa snami na urovni 10 ročneho dietaťa,niekedy mám pocit,že ju nezvládam.Ak mate podbnú skusenosť,prosim odpoved?

MONIKA napísané 17.03.2008 16:26

ahojte.mame asi spolocny problem.Sofia bude mat v maji 3roky,je panovacna,vzdorovita,vsetko si chce vydobijat placom.ked chcem uz aby bola ticho tak jej radsej vyhoviem,co asi nie je najlepsie riesenie.ani s mladsou sestrou 1r,sa nevie zahrat.zacala sa pytat na nocnik skoro,mala 1aj 4mesiace,do skolky zacala chodit este nemala 2r.v skolke je kludnejsia ale doma,hotova pohroma.je strasne vyrecna,zvedava,nicoho sa neboji,kazdemu sa prihovori.stale ju musim upozornovat,to nesmies,to nerob,ale co ma spravit tak to nespravi.co mi poradite.kolko razi uz neviem co mame s nou robit,potrbuje byt stredobod pozornosti.pevne verim ze to je len docasne obdobie,inak neviem ako na nu.

Silvia napísané 24.01.2007 19:19

Som liecebny pedagog - paradoxne pracujem s takymito detickami, vsetku tuto teoriu ovladam, v praci som "mudra ako kniha"....ALE DOMA.....Mam 3,5-rocne, mimoriadne bystreho chlapceka...ale to spravanie - HOROR! Vzdy pocitam do 10, ale niekedy ani to nepomaha..Nikdy som si nemyslela, ze budem vediet udriet dieta - odsudzovala som to, ale skutocnost je vsak ina! Dufam, verim a cakam...zatial si s manzelom vravime, ze raz sa z toho budeme smiat....NO ZATIAL NAM DO SMIECHU NIE JE! (Ale v praci nadalej poskytujem odborne rady a stale pocuvam:"vy mate s tymi detmi taku trpezlivost, pani doktorka..." - no, pridte ku mne domov!)

Silvia napísané 24.01.2007 19:19

Som liecebny pedagog - paradoxne pracujem s takymito detickami, vsetku tuto teoriu ovladam, v praci som "mudra ako kniha"....ALE DOMA.....Mam 3,5-rocne, mimoriadne bystreho chlapceka...ale to spravanie - HOROR! Vzdy pocitam do 10, ale niekedy ani to nepomaha..Nikdy som si nemyslela, ze budem vediet udriet dieta - odsudzovala som to, ale skutocnost je vsak ina! Dufam, verim a cakam...zatial si s manzelom vravime, ze raz sa z toho budeme smiat....NO ZATIAL NAM DO SMIECHU NIE JE! (Ale v praci nadalej poskytujem odborne rady a stale pocuvam:"vy mate s tymi detmi taku trpezlivost, pani doktorka..." - no, pridte ku mne domov!)

Vendy napísané 18.01.2007 14:24

Ahojte maminy mam doma tri radosti - najstarsia dcerka ma 4 a toto obdobie sme pri nej skoro nepoznali - ej ale nas roznaznala!!! :-)) Zato prostredna akoby bola v obdobi vzdoru uz od narodenia - bola velmi tvrdohlave a nervozne dieta - hlucne, uplakane....Najzvlastnejsie na tom ale je ze ako prisla do obdobia po druhych narodeninach vsetko sa zmenilo - ale k lepsiemu!!!! Sama sa naucila pytat a robi jej to radost, odlozila cumlik...A tie obcasne vybuchy - hadzanie sa po zemi a pod.to je uz len slaby odvar. Ked uz mala kedysi amok ze nemohla ani "mysliet" ako sme to nazyvali s manzelom jedine co zabralo bola postielka.Tam sa uklunila a ked uz bolo dobre vybrala som ju, sama sa polaskala a bolo dobre...Tam si aspon nemohla ublizit.. :-)) Je mozne ze to bolo sposobene aj narodenim synatora :-) zeby zvlastna forma surodeneckej ziarlivosti??? Kto vie? Najmladsi ma teraz rok a zrejme vdaka prikladom sestier je az prehnane vyspely a rpzumny ale aj presibany lebo raz opakuje po jednej raz po druhej - bud sa hadze po zemi alebo tuli.... :-) Tam nas zrejme to "prave orechove" len caka - ale celkom sa tesim... :-))

jana napísané 16.12.2006 23:36

ahojte, vie mi niekto povedat ci sa tento clanok a obdobie vzdorovosti moze tykat aj 14mesacneho dietatka? Lebo ked som to citala mala som pocit ze niekto pise o mojej dcerke:-) Uz nejake tri tyzdne s nami nacvicuje vsetko pozne. Ked je nechcem nieco dovolit, napr. - bit mna alebo babka(nikoho ineho si nedovoli), hadzt rozbitne veci o zem, vonku ist do blata, alebo jej nedovolim v obchode vyhadzovat veci z regalov a pod. - tak sa hodi o zem a stresne jaci. Pricom jej "hodenie sa" vyzera asi tak ze si sadne, potom si pomaly lahne (aby sa nahodou neudrela) a ked uz lezi zacne kopat nohami a jacat. A jaci az dokial ju nezoberiem na ruky. Vtedy sa jej snazim vysvestlit ze nema dôvod na taketo spravanie a niekedy to pochopi a ide sa hrat a inokedy len co ju pustim pokusa sa robit zase to co som jej predtym nedovolila, takze to zacne odznova.Myslela som ze ju to prejde, ale ako tak citam tak asi az za par rokov:-).

zuz napísané 14.12.2006 22:08

caute, som jedna z tych co ma dve deti po sebe (9 mesiacov a 2.8 rokov) a kedze dnes som ako matka zlyhala (opat a znova - ratam si to je to po 9 krat) tak som si so zaujmom precitala tento clanok. No ja k tomu len tolko, ze tuto horeopisovanu teoriu poznam naspamat kedze je casto publikovana kade tade a mam odskusane, ze to naozaj funguje. Ale nechapem potom preco nie je clovek natolko silny , ze tomu dietatu naozaj nedokaze vynimocne NEplesknut a NEhucat na neho. Vsak za tu reakciu deti - ten rev a nechapavy pohlad v ich ociach to naozaj nestoji, no a o vycytkach svedomia (aspon mojich a placu do vankusa popripade na manzelove plece) uz ani nevravim. Vzdy sa pytam sama seba a teraz by ma zaujimal aj vas nazor - myslite, ze tie deti si tu hrozu co z nas ide vtedy ked sme "zli rodicia" pamataju alebo nam stale dookola odpustaju ????? Zakazde nad tym premyslam ked sa moje deti tvaria akoby sa nic nestalo z mojej strany ...... . Nemate strach ,z e ked vidia ako sa chovame obcas k nim zle tak take budu aj oni v dospelosti?

Tak ci tak ci onak - vsetkym nam zelam PEVNE nervove zakoncenia.... Z

Reny napísané 14.12.2006 19:24

Dakujem , aj mne ste pomohli, len mam este kus cesty" pred sebou, dnes som sa stretla so vzdorom prvykrat, Sim ma 23mes., az mam strach ,co ma caka....Ren

roxxi napísané 09.12.2006 19:29

mam doma vzdorovitu dcerku, zacalo to od 20. mesiaca a trva doteraz (3 r. 4 m.)

velmi mi pomohli rady:

forum.mamaaja.sk/viewforum.php

len sa tym treba preluskat, je toho dost, ale velmi prakticke rady, mam zakladne myslienky hodene aj do wordovskeho suboru, kto chce, poslem mu to na mail.

paulina napísané 06.12.2006 21:31

mne vzdoruju dve deti naraz. Nedokazem pocuvat striedajuci sa rev dvoch osobnosti 24 hodin denne. Nedokazem ich v ich zachvate objimat, ani byt pokojna, mam len jedny nervy a svoj zivot. Pouzivam vsetky mozne "agresivne " sposoby, ktore samozrejme funguju len chvilu, cize s nervami nakonci vycitkami svedomia nakoniec sama prichadzm k zaveru, ktory je opisany v clanku v tych bodoch. Ale viem, ze zajtra zase budem pouzivat svoje metody, na ktorych budem znova a znova zlyhavat. Nuz mozno s vnucatami to bude jednoduchsiesmile. Zaklad je nenechat sa detmi vydierat a manipulovat- to plati vzdy .

mm napísané 04.12.2006 18:21

Diky za clanocek, cloveka potesi, ze sa netrapi len on sam so svojim dietatom. My mame dcerku, co bude mat o 2 mesiace 4 roky. Uz aspon rok, mozno aj rok a pol jej denne aj niekolkokrat opakujeme: Nekric (- nemrnci) a povedz co chces (- v com je problem)!! Snad sa to raz nauci... Inak niektore finty nasa dcera odhalila uz ako dvojrocna - napriklad ked sa zasekne, ze nieco nechce, alebo chce nieco nevhodne, tak nepomoze ponuknut jej vyber, ktory je pre nas prijatelny. Na toto nam neskocila ani raz. Uz sa tesim, ze konecne sa to snad blizi ku koncu, predsa len, o 2 mesiace bude mat 4 roky....

Janka napísané 03.12.2006 23:32

Mam doma 5rocnu predskolacku a pri citani tohto clanku som si spomenula, ake to bolo narocne obdobie. Ja len na doplnenie, co fungovalo u mna - Opacne prikazy cez nejakeho plysaka (ja mama davam spravne prikazy)- napr. nepi tu zlu medicinku, neoblec si tie zelene nohavice;Konkurencia (kedze vtedy nemala surodenca) tiez cez plysaka - Ja opicka to zjem namiesto teba. Tiez fungovalo moznost rozhodovania medzi 2 moznostami (vid ist peso alebo vytahom alebo peso, alebo tie otvorene vchodove dvere) - ale pozor, vzdy volbu dodrzat. To znamena, ze ak sme niekde na navsteve a trucuje a povieme, ze odchadzame alebo sa ukludni, musime odist, ak neposlucha. Preto pozor na to, co povieme, inac to nabuduce nemusi fungovat a budu vediet s nami manipulovat. A aj ked sa to nezda, tak to silne laskave objatie vo chvili, ked dieta reve a my sme uz na konci so silami, funguje vzdy. Len vydrzat, kym sa neprestane hadzat (aj 5minut) a opakovat, ze ho lubime, aj ked je teraz vzdorovite.

Rusja napísané 02.12.2006 23:50

Dakujem Vam velmi pekne za clanok.Minuly tyzden som bola velmi nestastna z toho ako sa spravalo moje 2.5 rocne dieta.Rozoberala som vsetko ,co som urobila nespravne.Vas clanok mi velmi pomohol a otvoril oci na problem.Precitala som ho akurat v case ,ked ho velmi potrebovala.

Rusja napísané 02.12.2006 23:50

Dakujem Vam velmi pekne za clanok.Minuly tyzden som bola velmi nestastna z toho ako sa spravalo moje 2.5 rocne dieta.Rozoberala som vsetko ,co som urobila nespravne.Vas clanok mi velmi pomohol a otvoril oci na problem.Precitala som ho akurat v case ,ked ho velmi potrebovala.

Malvina napísané 01.12.2006 15:58

Dagmar, diky moc za velmi poucny a potrebny clanok! SUhlasim so vsetkym a snazim sa tym riadit, aj ked v praxi je to tazkesmile)

Gabi napísané 30.11.2006 09:48

Dakujem za tento clanok. Mam dceru (3roky a 2 mesiace) ktora je prave v tom veku, ze skusa svojich rodicov. Zacalo to tym, ze septembry nastupila do skolky a ma maleho braceka. Najprv som si myslela, ze ide o surodenecku ziarlivost. Teraz ked som si precitala clanok prisla som na to ake chyby som robila pri rieseni niektorych situacii. Ale niekedy ma tak vytoci ten maly "divoch", hlavne ked polozim syna spinkat a ona zacne revat, alebo hlasno kricat. Nepomahalo ked som jej dohovarala ani ked som sa jej vyhrazala. Tak som zvolila taktiku, ja take dievcatko nepoznam a neviem kto to je. Otvorila som vchodove dvere a chcela som ju poslat von. Vtedy sa spamatala a prestala. Zatial to funguje. Este raz dakujem.

Havasi Gabi napísané 30.11.2006 09:47

Dakujem za tento clanok. Mam dceru (3roky a 2 mesiace) ktora je prave v tom veku, ze skusa svojich rodicov. Zacalo to tym, ze septembry nastupila do skolky a ma maleho braceka. Najprv som si myslela, ze ide o surodenecku ziarlivost. Teraz ked som si precitala clanok prisla som na to ake chyby som robila pri rieseni niektorych situacii. Ale niekedy ma tak vytoci ten maly "divoch", hlavne ked polozim syna spinkat a ona zacne revat, alebo hlasno kricat. Nepomahalo ked som jej dohovarala ani ked som sa jej vyhrazala. Tak som zvolila taktiku, ja take dievcatko nepoznam a neviem kto to je. Otvorila som vchodove dvere a chcela som ju poslat von. Vtedy sa spamatala a prestala. Zatial to funguje. Este raz dakujem.

Alena napísané 29.11.2006 22:23

Mila Dagmar,

som rada, ze ste otvorili tuto temu. Moj syn ma obdobie vzdoru od dvoch rokov (teraz ma 3 roky aj 3 mesiace) a niekedy sa nedokazem ovladat, co si presadzuje svoje. Ale potesilo ma, ze snad je to dan za jeho sikovnost v mnohych veciach uz od utleho veku, vynikajuca pamat, bystrost a logika nad ktorou zasnem. Tento clanok prisiel pre mna v pravej chvili, tie pripady typu co sa v akom poradi musi urobit, co si obliect a pod. mame na stole denne. Treba vydrzat. Dakujem.

P.S. A to, kto koho slova pouzil, ma v zmysle praktickosti clanku netrapia.

Dagmar napísané 29.11.2006 10:34

Milá Ina, pod článkom je jasne uverejnené, že zdroj odborných informácií je poradňa pani doktorky. Keďže poradňa patrí k www.babetko.sk, máme ako redakcia právo využívať tieto rady. Situácie nie sú len z poradne, ale aj z mojich vlastných skúseností - mám dve deti, u ktorých obdobie vzdoru dobre poznám (problémy s obiekaním alebo návštevou u lekára napríklad máme pravidelne doma). Tému pokladám za dôležitú a jej spracovanie ako článku tiež - nielen pre tých, ktorí navštívia poradne.

ina napísané 29.11.2006 08:52

Vazena pani Dagmar,

skutocne zaujimave a poucne citanie, co ma vsak velmi mrzi, ze ide vlastne o prispevky citatelov a rady pani Kornelie Dibarborovej z poradne psychologa, ktore ste si Vy iba privlastnili a uverejnili pod svojim menom. Toto sa predsa nerobi... Ked sa uz odhodlate napisat podobny clanok, mali by ste pouzit vlastny material alebo uviest povodneho autora - tak to kaze slusnost...

Ked chceme vychovavat deti, mali by sme si urobit v prvom rade poriadok u seba...

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised