Pomoc, prvá puberta – má dva roky

Anna Veselá 0

Vrieskanie, hádzanie sa o zem, hysterické záchvaty, na ktoré žiadne pekné slová nezaberajú, to všetko so sebou prináša čarovné obdobie, v ktorom sa nachádzajú dvojroční.

Katastrofické obdobie

V angličtine je na to príznačný názov: „terrible twos“ (voľný preklad: katastrofickí dvojroční), ktorý sa odvodzuje od rôznych rozpoložení, cez ktoré dieťa práve prechádza.

Keby sme sa na to pozreli ich očami, možno by sme viac pochopili, s čím sa naše – už nie bábätká, ale ešte ani veľkáči – boria.

Na jednej strane túžia po nezávislosti, na strane druhej, sú na dospelých celkom závislí. Typická situácia, keď sa v jednom momente dieťa kŕčovito drží maminej sukne, zatiaľ čo o sekundu neskôr sa chce rozbehnúť opačným smerom.

Záchvaty hnevu prichádzajú náhlo, neočakávane. A okrem toho, že sú pre rodičov ohromne nepríjemné, zvlášť na verejnosti, sú pre všetky zúčastnené strany vyčerpávajúce a frustrujúce. Dieťa nevie a nemôže prestať a dospelí sú takisto bezmocní.

Je to len prirodzený vývin

To, čo si niektorí pomenúvajú ako neposlušnosť, či slabú výchovu, je však podľa psychológa Tomislava Kuljiša normálnou vývojovou fázou, ktorá sa objavuje v období druhých narodenín a môže pokojne trvať aj do štyroch rokoch.

Je to prirodzená reakcia mozgu, keď nastane nepomer medzi zvýšenou hladinou frustrácie a nerozvinutou schopnosťou neurologického systému, aby si s ňou poradil.

Najčastejšie sú výrazom nespokojnosti dieťaťa, keď nemôže niečo dostať alebo zlomiť rodiča na niečo, čo chce. Hoci následné záchvaty hnevu netrvajú dlhšie ako niekoľko minút, aj to je dosť, aby boli „na plafóne“ deti, aj rodičia. 

V takýchto chvíľach je výzvou, aby sme odolali tlaku vonkajška, aby v nás nerezonovali slová ako neposlušné, nevychované decko, slabý rodič, ktorý nemá situáciu pod kontrolou a podobne, ale aby sme sa celkom sústredili na dieťa v amoku.

Je dôležité, aby sme mu dovolili vypustiť nahromadené emócie, aby z neho frustrácia išla von.

Nie náhodou hovoríme o prvej puberte

Dieťa je naozaj frustrované a má na to veľa pádnych dôvodov. Viac a viac objavuje svet okolo seba a svoju úlohu v ňom. Pokúša sa nasledovať pravidlá, ale ešte im nerozumie. Chce toho toľko povedať, ale ešte dobre nehovorí. Chcelo by urobiť všetko samé, ale ešte to nedokáže. No nie je tej frustrácie naozaj dosť?

Namiesto toho, aby sme pochopili, v akej fáze sa dieťa nachádza, že dieťa nie je ani neposlušné, ani nám to nerobí naschvál, len skrátka nemá vyvinutú neurologickú sústavu, čakáme od neho zázraky.

Ak by sme si naštudovali čo len trocha z vývinovej psychológie, nemuseli by sme potom zúfalí hľadať rady, ako týmto záchvatom vzdoru za každú cenu zabrániť a ako prinútiť dieťa, aby sa nehádzalo v obchode o zem.

Rodičia majú potrebu dieťa učiť disciplíne a „peknému“ správaniu. Okrem toho, že mu plesnú po zadku alebo na neho nakričia, často používanou metódou je ignorovanie dieťaťa, ktoré je v amoku, rodič ho nechá tak, nech sa samé upokojí. No nefunguje až tak dobre – dieťaťu môžu trvať záchvaty ešte ďalší rok a dostane nálepku toho, kto rýchlo vzplanie.

Dieťa počas amoku nepotrebuje ani tvrdú ruku, ani ignoráciu, ale pokojného rodiča, ktorý mu v prvom rade dovolí vyventilovať nakopený hnev a frustráciu, bude pri ňom a pokojným hlasom ho bezpečne privedie k tomu, že sa zase upokojí.

Táto metóda si však vyžaduje oveľa viac času ako jedna výchovná. Môže trvať aj hodinu. No cez takéto skúsenosti deti skôr prejdú obdobím vzdoru a vytvárajú si schopnosť regulovať svoje emócie aj do budúcnosti.

Pre zúfalých rodičov, ktorí majú doma takéhoto malého dvojročného v „puberte,“ je dôležité zapamätať si, že je to normálne obdobie, ktoré raz prejde.

prirodnoroditeljstvo.com

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (6 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Author image

Anna Veselá

články autora...

Pridaj komentár