Separačná úzkosť: keď sa bábätko nechce pohnúť od mamy

Separačná úzkosť je náročné obdobie nielen pre mamičku, ale aj pre bábätko. Počúvať neustály plač, krik, potreba byť v blízkom kontakte, či nadohľad mame, nie je pre nikoho z rodiny jednoduché.

Toto obdobie však zároveň patrí medzi dôležité vývinové medzníky v živote každého dieťaťa.

Ide o kvalitné vzťahy do budúcnosti

Bábätko, ktoré sa postupne odpútava od matky, aby objavovalo a spoznávalo svet, zároveň potrebuje udržať silné citové puto s matkou či inou blízkou osobou. Práve toto puto, ktoré si bábätko začína uvedomovať, je preň veľmi dôležité.

Blízky a intenzívny vzťah s mamou vytvára základný predpoklad pre kvalitné vzťahy v budúcnosti. Ak sa nepodarí dieťaťu naviazať na nijakú osobu v najútlejšom veku, budú raz postrádať všetky jeho vzťahy, dokonca aj väzba k vlastným deťom.

	Prečítajte si aj: Čo by vám o separačnej úzkosti povedal psychológ

Separačná úzkosť sa objavuje krátko po tom, ako sa dieťa začne samo pohybovať, získava samostatnosť a zároveň si čoraz viac uvedomuje puto medzi ním a matkou. Veľmi silne sa prejavuje medzi prvým a druhým rokom života, no vrátiť sa môže aj neskôr.

V treťom roku a neskôr ju obvykle vyvoláva nástup do škôlky a závažné životné zmeny ako rozvod rodičov, sťahovanie či stresový zážitok.

Ako sa separačná úzkosť prejavuje

Ak sa vaše milé a nenáročné bábätko, ktoré od narodenia spáva vo vlastnej postieľke, nasťahovalo do manželskej postele a nechce byť bez vás ani minútu, kým donedávna vydržalo s babkou aj dedkom pokojne aj cez noc, ocitli ste sa v období separačnej úzkosti.

Niektoré bábätká majú počas separačnej úzkosti strach z tmy, snívajú sa im zlé sny, alebo sa necítia dobre v inom, než domácom prostredí.

„U nás sa začalo obdobie „nesmiem sa pohnúť od mamy“ krátko na tom, ako sme oslávili prvé narodeniny. Naša Emka odmietala všetkých okrem mňa, dokonca aj ocina.

Neustále chcela byť pri mne, musela som ju každú chvíľu dojčiť, uspávať, kočík nemohla ani vidieť. Po niekoľkých týždňoch som bola úplne vyčerpaná. Čím viac sme boli spolu, tým viac bola Emka nervózna a podráždená,“ spomína na náročné obdobie mamička Janka.

Separačná úzkosť dokáže mamu, ktorá má okrem celodennej starostlivosti o dieťa a nočného vstávania na starosť aj domácnosť, vyčerpať a neraz aj znechutiť.

„Každý náš výlet, návšteva či rodinný víkend skočili nervozitou, manželovým frflaním o rozmaznávaní a mojimi a Emkinými slzami. Bála som sa, že na ďalšiu starostlivosť nebudem mať dostatok síl a energie. Dokonca som začala rozmýšľať o návrate do práce,“

Nie je to chyba mamičiek

Neustály plač a rozrušenosť bábätka dokáže v mnohých mamičkách vyvolať pochybnosti. Venujú sa dieťaťu málo? Nie sú príliš zaneprázdnené upratovaním či prácou? Nie sú príliš chladné, unavené, nervózne?

Separačná úzkosť, aj keď je nepríjemná, je prirodzená a pre dieťa dôležitá. Obrňte sa preto trpezlivosťou, láskavosťou a usilujte sa držať si od celej situácie odstup. Dieťa vám plačom dáva najavo, že vás teraz intenzívne fyzicky aj emocionálne potrebuje. 

V tomto období sa usilujte ukázať dieťaťu, že sa nemá čoho obávať. Upratujte, varte či nakupujte tak, aby vás malo na očiach. Ak od neho potrebuje odísť, zakaždým mu vysvetlite, že čoskoro budete naspäť.

Odchádzajte od neho len na pár minút, postupne môžete interval predlžovať. Dieťa nechávajte len s osobami, ktoré dobre pozná a nie sú mu cudzie. A nezabudnite na drobnú odmenu.

Bábätko, ktoré bez vás hodinku či dve vydržalo a hralo sa s ockom či babkou, pochváľte a vyzdvihnite jeho samostatnosť. 

V období separačnej úzkosti ho nedávajte do škôlky ani na dlhšie prázdniny k starým rodičom. Vyhnite sa však aj druhému extrému Nemusíte tráviť celé dni len sami doma, aby ste sa vyhli prejavom plaču a nespokojnosti.

	Prečítajte si aj: Ako zvládnuť separačnú úzkosť škôlkarov a malých školákov

Netrvá to naveky

Separačná úzkosť čoskoro pominie. Dieťa, ktoré časom aj skúsenosťami získa odvahu tráviť čas bez mamičky, vás čoskoro nebude toľko potrebovať. Tak ako si zvykla aj dcéra mamičky Janky.

„Po pár mesiacoch som musela ísť na niekoľko dní do nemocnice. Malá bola prvé dni nešťastná. V tom čase ju ocko brával na detské ihrisko, kde sa skamarátila s mnohými deťmi.

Rýchlo zistila, že sú to skvelí kamaráti a spoločne môžu vymýšľať rôzne šibalstvá. Čoskoro ma už tak nepotrebovala a pominul plač a hnev. Jednoducho chcela spoznávať aj nových ľudí a stačilo jej uistiť sa, že som nablízku,“