Spánok najmenších bábätiek – rady pre rodičov

Kvalita spánku

Spánok nie je jednotný stav. Rozlišujeme dva stavy – pokojný spánok a paradoxný spánok. Obidva stavy sú podmienené činnosťou odlišných oblastí CNS. Dôležité je, aby sa aj rodičia naučili rozoznávať fázy spánku dieťaťa. Pri pokojnom spánku je dieťa v kľude, pokiaľ u neho zaznamenáme pohyb, tak je krátky a je skôr vo forme úľakovej reakcie. Oči sú pod viečkami v pokoji.

Počas paradoxného spánku sú zrejmé rýchle pohyby očí pod zavretými viečkami a vyskytuje sa aj pohybová aktivita – mrvenie sa, pohyby končatín, pohyby tvárových svalov – usmievanie sa.

Jeden úsek pokojného spánku je nasledovaný úsekom paradoxného spánku a tvoria jeden spánkový cyklus. Jeho dĺžka sa hodnotí od začiatku pokojného spánku po začiatok nasledujúceho pokojného spánku a trvá zhruba 60 minút (v prvých mesiacoch života).

Dĺžka spomenutých cyklov sa s vekom dieťaťa mení. Kým v 2. týždni života prevláda spánok paradoxný (až 40% trvania spánkového cyklu), v 20. týždni je to len 22,8%. V tomto čase, okolo 5. mesiaca života už prevláda pokojný spánok.

Budenie sa v spánku

V prvých mesiacoch života je spánok u detí veľmi individuálny. Prebúdzanie v noci sa nepovažuje za poruchu spánku, ale za jeho „nezrelosť“. Tiež nízka schopnosť zotrvať v spánku dlhší čas bez prerušenia je podmienená nižším stupňom zrelosti CNS.

Prechod z bdenia do spánku má u malých detí svoje zvláštnosti. Nie je priamy – teda dieťa nezaspí hneď. Zaspávanie prebieha v akýchsi vlnách, v ktorých sa strieda bdenie s krátkym spánkom. Až potom dieťa zaspí na dlhší čas. Preto je v prvých dvoch mesiacoch života zaspávanie výrazne dlhšie než neskôr v živote dieťaťa.

Rady pre rodičov

Je dôležité, aby rodičia pochopili „fungovanie“ spánku malého bábätka a nechceli od neho to, čo jeho nervový systém nie je schopný zvládnuť.

Rodičia by mali vedieť rozlíšiť, v akej fáze spánku sa dieťa nachádza. Na to postačí dieťa počas spánku pozorovať. Ak je dieťa vo fáze pokojného alebo paradoxného spánku, nemalo by byť budené, pretože výskyt spánkových stavov je podmienený vytvorením zložitej súhry rôznych procesov, a prebudením dieťaťa sa môže vytváranie tejto súhry narušiť (čo môže myť negatívny vplyv na ďalší priebeh spánku).

Niekedy sa stane, že mama, ktorá nevie, že počas paradoxného spánku sa môžu vyskytovať aj celkové pohyby (celého tela, končatín) a dieťatko môže aj poplakávať, chce dieťa upokojiť, pretože sa domnieva, že sa dieťa prebúdza alebo mu niečo vadí. Je preto dobré – kým nadobudnete istotu – vyčkať, či mrnkanie neodoznie samo a dieťa znova neupadne do pokojného spánku.

Pokiaľ je potrebné dieťa budiť – kvôli dávke lieku, kvôli kŕmeniu pri neprospievaní – je vhodné počkať, až spánkový stav odoznie a dieťa prebudiť v „prechodnom stave“ – teda pri prechode z jednej fázy spánku do druhej.

Rodičia by mali rešpektovať individuálne potreby spánku ich dieťaťa, neporovnávať s inými deťmi. Je dobré vedieť, za akých podmienok vaše dieťa dobre zaspáva a spí a tiet podmienky potom navodzovať a zabezpečovať.

Niektorým deťom dobre robí pevné zavinutie (vyhýbame sa tak budeniu vlastnými pohybmi), niektoré radi zaspávajú pri tlmenej hudbe (iné naopak nie) alebo pri chôdzi počas ľahkého hojdania.

Poznať individuálne zvláštnosti spánku dieťaťa a podľa nich a o spánok vlastného dieťaťa starať, je veľmi dôležité v celej starostlivosti o najmenšie deti.

Spracované podľa: Dittrichová, Papoušek, Paul a kol.: Správanie dieťaťa raného veku a rodičovská starostlivosť, 2004.

(16 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)

Loading...