Ušmudlaný plyšový macko, rozstrapkaná stará obliečka na paplónik, alebo (ne)obyčajná, 300x praná plienka, môže byť pre detskú dušičku dôležitejšia, ako si my dospelí vieme predstaviť. Sú kúskom mamy, ktorý nosia stále so sebou.
“Odkedy moja dcéra stratila počas prechádzky svoju obľúbenú bábiku, všade ju hľadá. V každom cudzom kočíku, na ceste, chodníku pred domom,… Ani vám neviem opísať, ako je toto moje štvorročné dievčatko smutné, keď jej zrazu chýba jeden z obľúbených členov rodiny. Mimochodom – musím priznať, že aj mne.”, rozprávala mi zúfalá matka malej Lujzy.
Prečo sú bez nich nešťastné
Rovnako ako Lujza sa chovajú aj mnohé iné deti. Budujú si silnú lásku k látkovému zajkovi, starej plienke, froté bábike, alebo k zvyšku vzorkovej látky zo starej obliečky na paplónik. Nosia ich stále so sebou. Keď sú hore, strážia ich ako svoje najdôležitejšie vlastníctvo a keď zaspávajú, maznajú sa s nimi. Prečo bábätká a malé deti tak vrúcne visia na nejakom takomto “mackacom mackovi”? Prečo sú také nešťastné, keď sa im ich obľúbenec stratí? Prečo nám nedovolia, aby sme ten zašpinený kus látky hodili do pračky?
Vedci zaraďujú tieto “láskacie veci”, (môžu to byť aj dudlíky a fľašky), k takzvaným tranzitným objektom, ktoré uľahčujú dieťaťu osamostatňovanie sa od svojej matky, na ktorej sú stále závislé. Sú pre nich kúskom mamy, ktorý sa dá nosiť vždy so sebou.
Jedináčikovia to majú ťažšie
Zdá sa, že malé deti dnes potrebujú tieto “mackacie materiály” viac, ako tomu bolo v minulosti. Možný dôvod – najpočetnejšiu skupinu tvoria rodiny s jedným dieťaťom. A jedináčikovi sa nepodarí opustiť vzťahovú symbiózu matka-dieťa tak bezbolestne, ako dieťaťu z početnejšej rodiny. Veľa detí preto ešte aj na základnej škole lipne na svojom “maznáčikovi” a to hlavne pri zaspávaní. Takýmito miláčikmi je obývaných množstvo školských tašiek a ešte aj niektorí teenageri si nevedia prestaviť, že by mali odísť na triedny výlet bez svojho “plyšáka”.
Títo spoločníci dávajú deťom tak ako rodičia samotní – istotu a bezpečie, symbolizujú silnú väzbu a sú časťou dôvery, ktorú každý človek potrebuje. To je dôvod, prečo ich nesmieme tajne zameniť, prípadne oprať, ak si to dieťa nepraje (teda aspoň nie pred jeho očami), alebo dokonca zlikvidovať. Nebojte sa, vaše deti z nich neochorejú, aj keď sú ušúchané a niekedy totálne zničené denným používaním. Tieto ohryzené zvieratká, obtrhané plienky, rozodraté prikrývky sú “utešovátkami” a dôležitými oporami pri prvých samostatných krokoch do našej komplikovanej civilizácie.
Je dieťa s „mackacím predmetom“ zaostalé?
Mimochodom: Kto si myslí, že dieťa s “mackacím predmetom” zaostáva vo vývine, alebo je nejako labilné, veľmi sa mýli. Jeden americký výskum, ktorý prebehol na viac ako 700 deťoch vo veku troch rokov preukázal: Deti s akýmkoľvek “láskacím predmetom” zaspávali omnoho rýchlejšie a boli preukazateľne samostatnejšie a vyrovnanejšie ako rovnaké deti bez neho.
Ilustračné foto: Miša Weberová, www.myska.sk
(5 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)
Loading...
Čo odovzávajú rodičia deťom, ak za nich robia takmer všetko ?
Piata choroba
Chceli by dcéru, ale nedarí sa im. Majú 13 synov
Diktáty pre tretiakov
Prídavky na dieťa 2024
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Súťažte o 150 € na ošetrenie v Poliklinike Mlynská dolina
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Ja mam dvoch uplne rozdielnych chlapcov a vidno to aj v mojkovani a veci s tym spojenych. Prvy je citlivy, potrebuje nas na zaspavanie, dokonca pije aj to mlieko z flase kazde rano, a to bude mat 5 rokov. Macka nam vyhodil uz stokrat z postele, chce tam mat max. svoju oblubenu hracku, s ktorou sa prave dohral a hlavne citit nasu pritomnost.
Druhy je samostatnejsi, plysaka tiez vyhodil, ale zato bez svojej navlecenej podusky, rozmerovo – perinka pre babatko – by nezaspal. Je to jeho vec na upokojenie, oddych, zaspavanie i ked ho nieco trapi.
Takze je to hlavne o samotnom dietati a upnuti sa na nieco, co mu sprijemnuje pocit a pripomina aj tu maminu.
Ja som po troch rokoch chcela starsiemu flasu zrusit, no mlieko by nepil a pri nastupe do skolky to bola dobra vec, ze v strese vypil aspon to mlieko. Dnes mi je jedno dokedy ju bude pouzivat, dr. tiez schvalovala, ze na tom nic zleho nie je, dolezita je pre nich psychicka pohoda.
Mám synovca, ktorý chodí do prvej triedy, a napriek tomu ráno a večer pije mlieko z dojčeneckej fľašky. Nechvália sa tým, ale keď som sa to náhodou dozvedela a povedala, že hádam má už vek na to, aby fľašku odložil, zahriakli ma, že keď mu to tak chutí a upokojí sa pred spaním, že to nevadí. Pritom doteraz nespáva sám, ale s mamou alebo babkou v posteli. Tak neviem. Je to zlozvyk, alebo „mackací predmet“.
Nasa malinka 19mes. ma ovecku ktoru si vsade berie zo sebou a nemyslim si ze jej venujeme malo pozornosti.Este nikdy nebola sama.Ani babka ju neopatrovala.Tak ze myslim ze v tom,ze dietatu chybaju rodicia-to vobec nie je.Kazde dieta je ine a kazde ma ine potreby.Dokonca existuju nuscheli ktore su extra pre deticky.Naberu vonu maminky (nosi ju par dni pri sebe) a deticky su spokojnejsie.Je to ako ked nosite deticky v satkach.Su pri vas su spokojne a skoro vobec neplacu.Takze maminy ak deticky maju plysoveho alebo ineho priatela,neznamena to vobec ze ste-sme malo s nimy!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Ked som si prečítala uvedený článok, veľmi sa mi zapáčil a hned som si predstavila našu malú ako veľmi lipne na svojim mackovi-handričke. No ked som uvidela tie prvé príspevky, tak som trošku zapochybovala o tom, či ostatní článok pochopili. Vyplynulo mi totiž (z prvých reakcií), že dieťa, ktoré má maznáčika, nemá dostatočnú pozornosť rodičov. Ja s malou spávam (dokonca v jednej posteli) od narodenia, uspávam ju, aj sa pri mne zobúdza, v pôrodnici som ju ani raz nevložila do malej postieľky, ale celú noc bola so mnou na veľkej posteli a som veľmi rada, ked vidím koľko lásky vie prejaviť svojmu miláčikovi mackovi, ako sa na neho teší, ked ideme domov z výletu, a vonkoncom to neberiem tak, že by to bolo spôsobené nedostatkom našej rodičovskej lásky, alebo tým, že by sme malú niekam odkladali a nechali ju tam samu. Malá má teraz skoro tri rôčky a je stále so mnou (24 hodín), takže ja ako matka „som tam, kde by som mala byť“ a moje dieťa má napriek tomu macka, v ktorom určite nehladá náhradu matky, ale svojho kamaráta
.
tak s Jarkou nemozem suhlasit ani troska
nasa dcera ma cez 2 roky, od narodenia ma takuto handricku-macka, to co pisali v clanku to bodky sedi a podotykam ze sa jej venujeme s manzelom na 100%, uspavame ju, zobudza sa pri nas, spolu sa hrame, vsetko robime spolu, ..bola kojena do 1,5 roka a predsa si vytvorila vztah k mackovi, s ktorym zdiela absolutne vsetky svoje pocity,nalady, strach ale aj radost ( a cez macka toto vsetko zdiela s nami)…na nom sa vsetko uci- je to akoby jej kamarat… (napr. v chorobe mala odpor uzit lieky, akonahle sme povedali ze aj macik spapa liecik aby bol zdravy tak bez problemov otvorila pusu a spapala vsetky lieky co bolo treba) Nikdy sme jej macka nenutili, prosto si sama k nemu vytvorila vztah, aj napriek tomu ze sme jej boli vzdy na blizku a zahrnali ju svojou laskou a pozornostou. Myslim si ze nieco take dietatu nemozno prinutit ani zakazat, jednoducho niektore deti si vytvoria takyto vztah a ine nie a neznamena to ze pokial toho macka ma ze rodic sa dietatu nevenuje alebo venuje malo!!
Dufam ze sa nikto neurazil, to som ozaj nemala v plane. Kazdy kto ma deti tuzi asi po tom ay bolo zdrave, spokojne a mlo v v rodine, v rodococh bezpecny pristav, svoju istotu. Vsetci chceme pre svoje deti to najlepsie, starame sa o nich ako vieme, a neradi vidime ked sa trapia, chceme pomoct aspon dobrou radou alebo skusenostou. Kazdy sme ini, niekto si kupi psa a inemu vyhovuje hladkat macaci kozuch. A aj deti su male osobnosti, maju svoje potreby, niektore deticky su „tulivejsie“ a ine zasa samostatnejsie, odvaznejsie. Takze takto berte ten moj predosly komentar. Hracky su velmi dolezite aj ked s nimi dietatko nespi, predstavuju pre neho zname objekty, takisto ako napr. prikryvka na spanie, a ani si to nemusime vsimnut. A este nieco, velmi uzitocne je pozorovat nenapadne, ako sa vase batola ci dieta hra, mozete zistit ako spracovalo urcite zazitky, ktore mozno este nevie slovne formulovat. Prajem vsetkym vela radosti pri vychove a opatere najdolezitejsich cloviecikov. Drzme si palce, je to krasne aj narocne a univerzalny recept neexistuje, a ak ano tak je to laska.
To si vazne myslite ze tie deticky ktore zaspavaju s hrackou ich rodicia zanedbavaju alebo nelubia? Ze ich snad ani nekojili a nechavaju ich v postielke vyrevat ???? O tom ten clanok predsa vobec nebol
Ak ste pozorny rodic tak vidite, ze deti dokaze zneistit a vystrasit napriklad aj cudny zvuk zo susedneho bytu, alebo ak zacuju v spravach o vlakovom nestati ci medializovanej vrazde. Cize mackaci macko = necitlivy rodic je veeeelmi jednoducha rovnica s veeelmi pochybnou platnostou. A opacne, ak moje dieta nema takuto hracku = som ja ale skvely rodic 
Jarka, velmi ciernobiele videnie sveta. My nasho starsieho syna dodnes uspavame a to ma 4,5roka a predsa ma svoju cicu, ktoru ma rad. Nosil si ju aj do skolky, tam s nou spaval.
Druhy syn (18m), pred spanim dostane moje mliecko a potom sa tuli k plienke a plysovej opici, bez ohladu na to, ci som v izbe alebo nie.
A obaja su tiez sikovni, bystri atd ;o) Napokon, ktora mama si toto o svojich detoch nemysli?
Suhlasim s Jarkou.Vo vsetkom.Tiez uspavame nase deti MY rodicia.A tiez sa s nimi rano budime.Nemaju ziadneho macka alebo babiku.Maju nas.A ked ide syn do skolky,nema problem.Niekedy si sice zoberie mec alebo dinosaura,ale tieto veci su cely cas odlozene v skrinke.A tiez nie je na nas zavisly.Je samostatny a sikovny.A dcerka ma 15 mesiacov a tiez nema problem.Sice ju este od seba nedavam prec,ale od malicka som ju nosila v satke a je velmi kludne a vyrovnane a spokojne dieta.A budem ju uspavat JA,dokedy ma bude potrebovat,rovnako ako aj syna.
Nemyslim si, ze ked ma dieta svojho maznacika, je to chyba rodicov…deticky od urciteho veku treba viest k samostatnosti, aj co sa tyka zaspavania.
moja dcerka ma takisto svoju oblubenu plienku, s ktorou este stale zaspava. nie je jedinacik,ma starsiu sestru. Ale ked deti maju rady plysove zvieratka, dokazu ich objat, porozpravat a pomaznat sa s nimi, ucia sa od mala nebyt sebecke a mysliet aj na druhych…..
Ja sa len môžem pridať k tomuto názoru. Môj syn nemá nejakú „maznaciu hračku“ má 15 mesiacov a jediné čo si k zaspávaniu pýta je dudel. To by som nenazývala hračka, plyšákov má plno ale zatiaľ som nepostrehla, či si vytvoril k nejakej hračke bližší vzťah pri zaspávaní, upokojovaní.
Ja si myslim, ze je to tak ako ste vlastne napisali. V tom maznacikovi je skryta mama a este ze kedysi to deti tak nepotrebovali. Ja sa na toto divam z inej strany. Preco to dnes tie deti tak potrebuju ? Preco tak potrebuju tu nahradu mamy ? Lebo tie vlastne mamy asi nie su tam, kde by mali byt. Pri svojich detoch. Ak ma dieta pri zaspavani pri sebe mamu, naco by si bralo nahradu ? Nahradu za co ? Moj syncek nikdy si nevytvoril takyto vztah ku ziadnej hracke. Berie si obcas nieco do postele, vacsinou poslednu hracku, s ktorou sa hral. Ale zaspava so mnou alebo manzelom, budi sa pri nas, kedykolvek v noci k nam prelezie…ani cez den nepotrebuje nahradu – ma nas. Mozno si pomyslite, ze bude zavisly na nas… Chodi od prveho dna bez problemov do skolky, je velmi bystry, verbalne nadmieru zdatny, miluje kolektiv, deti, ucitelky….. On ma tu istotu v sebe, lebo sme mu ju tam zasiali svojim pristupom. Nepotrebuje ju hladat vo veciach okolo. Mozno sa mylim, ale toto je moja skusennost.