Vyspelosť trojročného dieťaťa

Petronela Hercová 2
chlapec Szabo

V poslednom období zažíva moja už aj tak dosť vyťažená a vynervovaná osoba (čiže ja) absolútny nápor na nervy a stavy, pri ktorých som doslova v panike a najradšej by som utekala a utekala a utekala…

Dnes, keď moje dieťa rastie zo dňa na deň a ja sa stretávam s čoraz náročnejšími situáciami, sa plne stotožňujem s tvrdením Malé deti – malé starosti, veľké deti – veľké starosti.

Onedlho bude mať môj syn tri rôčky a mám pocit, že v tomto veku by si už mohol uvedomovať určité skutočnosti, ale zdá sa, že to tak nie je.

O čo konkrétne ide?

Sú to vlastne situácie, s ktorými sa pasujeme každý deň, ako napr. prechádzanie cez cestu, skákanie po sedačke, behanie po obchode, vykrikovanie, cikanie, kde mu napadne… Riešila som to tak, že som vysvetľovala, vysvetľovala, až som mala pocit, že si ústa zoderiem, skúsila som aj zákazy, vyhrážky, capnutie, no nepomáhalo – tak som si na pomoc zobrala múdre knižky a študovala. 

Niečo o detskom myslení

Najskôr chcem poznamenať, že nikde sa neuvádzalo konkrétne obdobie troch rokov, ale všetko je písané všeobecnejšie ako mladší predškolský vek a starší predškolský vek alebo jednoducho len predškolský vek.

V predškolskom veku sa síce mimoriadne intenzívne vyvíja myslenie, ale spočiatku je veľmi povrchné, dieťa skúma a objavuje vzťahy i vzájomné súvislosti medzi vecami a javmi, ale ešte nie je schopné ich postrehnúť. Na tieto súvislosti ho musia upozorňovať rodičia a tým sa dieťa učí veci a javy pozorovať, rozlišovať, pomenúvať a porovnávať. Dôležitý aspekt pri rozvíjaní myslenia, rozumovej činnosti, pamäti a pozornosti je reč. Myslenie mladšieho dieťaťa sa rozvíja predovšetkým pri konkrétnej, praktickej činnosti alebo situácii a za pomoci reči sa jeho myslenie dostáva na novú, vyššiu úroveň: dieťa vie pomenovať veci a slová sa stávajú náhradou za reálnu vec. Keďže rodič je v živote dieťaťa väčšinou najdôležitejší, jeho reč, jeho rečová komunikácia s dieťaťom je pri rozvíjaní jeho myslenia dôležitá a nenahraditeľná.

Ďalší dôležitý aspekt pri rozumovom vývine je názorná ukážka spojená s konkrétnou činnosťou dieťaťa. Môže to byť napr. formou hry, pri ktorej si dieťa jasnejšie overuje poznatky, získava predstavy, cibrí reč a rozširuje slovnú zásobu.

Dôležité je vedieť, že trvanlivosť poznatkov nezávisí od neustáleho a mechanického opakovania, ale od kvality osvojenia poznatkov, od pochopenia súvislosti medzi jednotlivými vedomosťami a zručnosťami.

Ďalej je dôležité, aby rodič dieťaťu kládol otázky, povzbudzoval ho, aby sa na získavaní nových poznatkov aktívne zúčastňovalo, zamýšľalo sa nad otázkami a odpoveďami.

Neschopnosť uplatniť nový poznatok v praxi alebo v novej situácii naznačuje, že dieťa dostatočne nepochopilo náš výchovný zámer. 

Detská hra

Hra je neodmysliteľná súčasť života dieťaťa, je to jeho prejav a to najmä v predškolskom veku. Je to jedna zo základných potrieb dieťaťa, vo veľkej miere ho formuje, pomocou nej sa pripravuje na prácu a získava zručnosti pre budúci život. Hra podporuje rozvoj psycho-somatickej činnosti, rozvoj vôle a charakteru, ovplyvňuje celkový zdravotný stav. Z výchovného hľadiska je dôležité, aby sa rodičia hrali spolu s dieťaťom, vtedy totiž môžu ovplyvňovať výchovný proces priamo pomocou hry. 

Vysvetľovanie

Vysvetľovanie slúži pri oboznamovaní dieťaťa s tým, čo sa patrí a čo nie, čo sa môže a čo nie a podobne. Realizuje sa väčšinou vo forme rozhovoru, ale často sa používa nesprávne. Rodičia napr. dieťaťu vysvetľujú správnosť konania, no zároveň ho karhajú a napomínajú, no v podráždení mu toho veľa nevysvetlia, čiže účinok je nulový. Najpôsobivejšia výchovná forma je, keď rodič pomocou vysvetľovania vyjadruje svoj názor na rozličné životné situácie, ich rozoberaním a ilustrovaním zároveň vysvetlí dieťaťu správnosť alebo nesprávnosť postupu a takto sa oboznamuje so spoločenskými a mravnými normami bez toho, aby boli adresované priamo jemu a bez upozorňovania na zámer vychovávať ho. V živote sa vyskytuje veľa takýchto príležitosti, sú veľmi účinné, ale musia sa vhodne a premyslene využívať.

Kladenie požiadaviek

Požiadavky sú vlastne prosby, želania, rady, upozornenia, výstrahy, napomenutia, rozkazy. Pri výchove dieťaťa sa odporúča používať skôr kladné požiadavky, pretože je predsa oveľa lepšie, keď sa má dieťa na čo tešiť. Časté napomínanie a trestanie tlmí aktivitu dieťaťa, stupňuje pocit jeho sebaobrany a tým ho robí nevšímavým a podráždeným.

Vyskúšala som v praxi

Najskôr sa mi všetky tie informácie zdali dosť komplikované a možno aj zbytočné, ale včera sme skúšali vysvetliť prechádzanie cez cestu názornou ukážkou pomocou hry. Použili sme koberček s cestou, auto, panáčika a zahrali sme si situáciu, v ktorej nepozorný panáčik utekal cez cestu a zrazilo ho auto. Panáčik spadol na zem, ublížil si, udrel si hlavičku, kolienko, ručičku… Syn dokázal pochopiť, že panáčika to bolí tak ako jeho, keď spadol zo stoličky alebo z detskej motorky, ale či naozaj pochopil podstatu problému, ukáže až čas, aj keď dnes sa nechystal ako zvyčajne prejsť cez cestu sám, ale pekne čakal, kým mu to dovolím, ako sme sa dohodli.

A čo som sa naučila

Výchova dieťaťa nie je jednoduchá záležitosť a netreba ju podceňovať, hoci niektoré pasáže z tých múdrych knižiek ma aj vyľakali a úplne stopercentne sa dodržiavať nedajú, ale dokážu aspoň načrtnúť, ako správne pristupovať a riešiť situácie a veci okolo výchovy našich ratolestí, a tým nám pomáhajú, aby sme sa v niektorých skutočnostiach ľahšie zorientovali.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (10 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Moj syn ma 2 a 3/4 r. a ja mam praveze pocit, ze sa jeho spravanie (konecne!) zlepsuje, ako sa blizia tri roky. Ale mozno je to len ticho pred burkou 🙂 velakrat som bola vycerpana z neustaleho omielania, ale aj vysvetlovania, kricania aj trestania za jednu a tu istu vec, ked nic nezaberalo a vzdy mi z toho vyslo len to, ze to to dieta proste casom prejde, nijako to neurychlim. Pricom ta neziadana cinnost trva od par tyzdnov do par rokov 🙂 Samozrejme nevravim, ze ho treba nechat tak, ze ho to o rok prestane bavit. Napominat, vysvetlovat ano, ale necakat, ze sa to zmeni. Lebo potom je clovek len zbytocne z toho unaveny, niekedy az vynervovany. Toto je moja doterajsia skusenost, zatial to tak vzdy bolo. Ale mozno sa to tyka len toho mladsieho veku, mozno troj a viacrocni uz to prezivaju inak, neviem. Uvidime, ak naozaj pride nejaka druha vlna… Urcite vysvetlovanie by bolo najlepsie, keby naozaj zaberalo.

    Len taka poznamka – u nas by nazorna ukazka s autickom, ktore zrazilo chodca, nedopadla dobre, nas by chcel stale s niecim burat (hoci neviem, kde to vzal), toto by potom robil tipujem 2 az 5 rokov asi 258 krat denne 🙂 Ale ocividne kazde dieta je ine, drzim palce, aby to pomohlo (a nemalo nezelane dosledky).

Pridaj komentár