Počula som vtip o takzvanej voľnej výchove. Sedí dievčatko s mamou v autobuse a oproti nim starší pár, dôchodcovia. Dievčatko hompáľa nohami až tak, že kope starkých do nôh. Matka si to nevšíma a dievčatko pritvrdzuje, najmä, keď sa starkí snažia uhnúť jej cieleným výkopom.
Spolucestujúci, ktorý situáciu vidí, to nevydrží a pýta sa matky: „Prepáčte, ale vaša dcéra kope do týchto ľudí. Prečo jej nepoviete, aby s tým prestala?“ A matka vraj na to, lakonicky prehodí: „Viete, keď ona má voľnú výchovu.“ A na to si spolucestujúci vyberie z úst žuvačku, nalepí ju dievčatku do vlasov a povie matke: „Viete, keď aj ja som mal voľnú výchovu.“
Poučné?
Mnohí by povedali, že áno, stotožnili by sa s takouto výchovnou lekciou a zatlieskali by tomuto spravodlivému ochrancovi dôchodcov a všetkých cestujúcich na palube.
S podobným názorom sa teraz po sociálnych sieťach zdieľa aj toto video, ktoré je obdobou vtipu na tému voľná výchova alebo malí tyrani.
Je vám to povedomé?
Situácia, ktorú ste už možno zažili aj vy, keď ste čakali s deťmi v obchode pri kase. Chlapček naráža svojim košíkom do pána, ktorý stojí v rade pred ním. Samozrejme, košík je to malý, prispôsobený pre rodinné nakupovanie s deťmi. Hypermarkety sa predsa snažia, pribudlo toľko možností, ako príjemne stráviť s deťmi shopping.
Normálna vec?
Správanie chlapca však nie je natoľko čudné a nepochopiteľné, na rozdiel od postoja jeho matky, ktorá za celý čas nevyvinie najmenšie úsilie, aby mu v tomto neakceptovateľnom chovaní zabránila. Nerieši situáciu, ignoruje chlapca, aj pána, ktorý sa snaží voči chlapcovi ohradiť. O nejakom ospravedlnení nemôže byť reči.
Nakoniec to dopadne ako s tou žuvačkou vo vlasoch vo vtipe, pán zoberie chlapcovi z košíka niečo tekuté, čím mu poleje hlavu. Uštedril mu výchovnú lekciu v duchu „čo nechceš, aby druhí ľudia robili tebe, nerob ani ty im.“ Záver scénky: matka berie obliate dieťa na ruky a bez slova odchádza preč z obchodu.
Skôr, ako začneme súdiť a moralizovať
Všimnime si ten paradox. Práve v dnešných children friendly časoch, kedy myslíme na deti viac ako inokedy v histórii ľudstva – či už im zatraktívnime nakupovanie v autíčkových vozíčkoch, len aby sa náhodou nenudili, alebo dokonca pobyt v kostole – detskú omšu strávia hraním sa v detskom kútiku, akosi to nefunguje.
Napriek všetkým vymoženostiam a „vychytávkam“ tohto druhu, si deti všelijako rôzne krátia chvíle neznesiteľnej ľahkosti bytia. Či už vrieskaním, hádzaním sa o zem alebo ako chlapček z videa: vráža a vráža do pána pred ním…
Deti vylučujeme z nášho bežného života.
Niektorí rodičia radšej dieťa nechajú v detskom kútiku nákupného centra alebo ho nechajú doma, v opatere niekoho iného, aby si mohli v pokoji nakúpiť. Áno, je to rýchlejšie a stojí to menej nervov, ale ak to robíme pravidelne, je to skôr na škodu veci.
Ochudobňujeme sa o lekcie z normálneho života, ku ktorému patrí aj nakupovanie. Treba si vážiť zbytky svojho duševného zdravia, to je fakt. Nepripravujme sa však náročky o situácie, na ktorých sa môžeme my aj naše deti veľa naučiť.
Statočný rodič…
Áno, niekedy aj obyčajný nákup rožkov môže byť riadna výzva, ale skúsme to. Ešte pred tým, ako sa otvoria dvere obchoďáku, spravme deťom malé antré, čo sa teraz bude diať a aké správanie od nich očakávame (prevencia na prvom mieste).
Môže nám pomôcť aj spísaný zoznam vecí, ktoré nám treba nakúpiť (deti tak okrem iného upozorníme, že nič navyše nekupujeme, že si do košíka nemôžu dávať to, čo sa im zachce). Môžu dostať úlohu: v ktorom oddelení nájdeme múku? Kto pomôže tlačiť vozík? Máme všetko? Odčiarknuté zo zoznamu? Môžeme ísť platiť?
Predchádzajme konfliktom
Predvídajme, aby nedošlo počas státia v kolóne pred pokladňou k situácii, ako vo videu vyššie. Vymedzme hranice – toto je naše miesto, tu čakáme, kým prídeme na rad. Ak dieťa hoci len náhodou, nedopatrením ťukne do človeka stojaceho pred nami, ospravedlňme sa mu! Dieťa stopnime, upozornime ho, že to uja/tetu bolí, aby si dávalo pozor.
Pomôže, ak sa k dieťaťu skloníme na jeho úroveň, dotkneme sa ho, pozeráme mu do očí, oslovíme ho menom. Obráťme jeho pozornosť z toho, čo dieťa robiť nemá, na to, čo robiť môže, napríklad: „Pomôžeš mi vyložiť nákup? Skontrolujeme ešte raz, či sme na niečo nezabudli?“
(Nielen) pri nakupovaní s deťmi môžeme zažiť lepšie, aj horšie situácie. Tie lepšie povzbudia a z tých horších sa skrátka poučíme. Bez toho, aby sme plakali nad rozliatym mliekom ako vo videu vyššie.
(122 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Diktáty pre tretiakov
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Tehotenské 2025
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Náš syn má 23 rokov, podotýkam je jedináčik, ALE nikdy v živote sme s ním nič také nezažili. Nikdy sa nehodil o zem, nikdy si v obchode nebral 2 veci do ruky, že on chce a chce a chce…nikdy nevyjednával. Nebolo prečo. Vždy sme sa veľa rozprávali a hovorili mu, čo je správne a čo je nesprávne. Nebol a nie je rozmaznaný. Od 5 rokov umýval riad, upratoval, nakupoval s papierikom v ruke. V 10 rokoch prvýkrát SAM piekol pizzu bez vajíčka, lebo ju tak piekol v telke aj Jamie Oliver. A asi od 12 rokov varí a stoluje, lebo ho to baví. Keď sa rozprávam s kamoškami alebo známymi, neveria, že naozaj máme doma také úžasné dieťa.
Takže nechápem, keď vidím tú hrôzu naokolo. Tvrdím jedno a to isté….nie škola vychováva, ALE RODINNE PROSTREDIE. Rodičia sú vzor. Aká matka, aká Katka, aký otec, taký syn. Vždy som ho brala ako seberovného, aj keď bol malý. Vždy som sa s ním rozprávala ako s dospelým a tak sa rozprával aj on so mnou. Vždy som sa snažila dať mu najavo, že je pre mňa v rámci komunikácie partner a nie podriadený.
Zvláštne je aj to, že sme naozaj nezažili žiadne pubertálne obdobie, žiadne excesy, vybočenie z koľají, hádky, problémy, farebné vlasy, náušnice v uchu, čierny odev, vyholená hlava a tak pod.
A nemá a nemal problém deliť sa, či v rodine, či s kamošmi, či s cudzími.
Práve ma napadlo, že ani prvý deň v škôlke neplakal a nechápal, prečo deti plačú. Nerozumel, prečo deti nechcú v škôlke spať…..vlastne aj teraz si cez deň rád schrupne :-)), hoci má 23.
– Mami dnes sme si v škole merali pipíkov a ja som mal najdlhší.
– To asi preto že si učiteľ, synáčik.
ľudia, ktorí nevedia vychovávať, by vôbec nemali mať deti…..Na tých deťoch je vidno, že sa im rodičia nevenujú…lebo to nevedia, a hlavne nemajú na ne čas, majú iné priority…….vyrastajú z nich arogantní, drzí sebci….čo myslíte, akí budú, až budú dospelí?
keby ste svoje detvaky občas zdravo vytrieskali remeňom alebo varechou po holej neboli by drze a “hyperaktivne” a taketo kktiny by ste tu nemuseli riešiť
Váš komentár
Stojí za to děti trochu zvládat,tak se budou jednou chovat i k vám,dnešním rodičům,slušné chování je na místě a občasná výstraha ručně a stručně,když nezabere upozornění ani napotřetí,neuškodí
toto je uz TAKE KLISE!..
Do mna takto v obchode vrazaju castejsie dochodcovia ako deti. Aj oni mali asi volnu vychovu..
ziadna volna vychova tvrda ruka, vyplieskat po zadku a hotovo. ti co sme boli tak vychovani, sme slusni a nedovolime si nic take. k starsim mame uctu a preferujeme spravodlivost. ked to uvidim, tak si to najprv vybavim s matkou a ked to bude starsi fagan, obdrzi jednu z pakruky a hotovo. ja vam dam volnu vychovu, uz neviete co od dobroty a kaslete na svoje deti.. novodoby smer, skor lahostajni rodicia..
A vraj prisna vychova nenici ludi
Plne súhlasím. Tiež som vychovaný inak. Nie tvrdou rukou ale keby som niečo také dovolil, tak by som schytal od rodičov takú kres papuľu, že by som sa zosr..al z fleku! Nikdy k tomu nedošlo lebo sme boli ináč vychovaný. Toto už nieje o voľnej výchove ale o tom, že deti rodia deti a myslia si ako sú perfektný rodičia keď prváčikovi dá “matka” do školy energetický nápoj, vraj “aby bolo čulé v škole” ale miesto toho aby sa s ním doma učila tak ide k manikúrke, pedkúrke, kaderníkovi a milencovi na prečistenie telesných dutín! Koniec koncov ani tie osnovy nie sú v poriadku ak sa deti v škôlke majú učiť (podľa publikácie EU lekárskej komory) o sexuálnej výchove a samo uspokojovaní.
Veď to je choré! Takúto výchovu nech si strčí za klobúk celá demokratická spoločnosť.
Volnej vychove sa da co to lahko vytknut, ale v zasade ju preferujem. Chyba je, ze napriklad deti s antisocialnymi poruchami su takto nezvladnutelne a dava sa to na vrub volnej vychove. Emocne slaby rodic by tiez nemal skusat volnu vychovu, pretoze je treba byt v kondicke. Zdrave dieta ktore dostava s volnou vychovou aj lasku a cas od rodica sa nauci lepsie orientovat vo svojich schopnostiachh nez dieta, ktoreho rodicia mu neustale pripominaju ze ma byt na ich obraz, ze musi ist spat ked ono chce kreslit a podobne. Ze musi ist na pravo, ked ono chce byt archeologom. Prave nauzko zosnurovane deti sa potom spravaju ako odtrhnute z retaze ked opustia rodicovsky dom, alebo sa zrutia akonahle stratia socialne istoty z domu.
Hej a ked to robi dochodca, tak co?Tiez dobre, nie?
Váš komentár
niečo podobne som videla v seriali tretia planeta od slnka… ked sa mimozemštania v telach ludi učili životu na tejto planete… jeden krmil male dieta susedy… to stale vypluvalo kašovitu hmotu na mladika… ten sa nahneval dal si kašu do ust a tiež spravil prsk na dieta… to sa zamračilo a skončilo to srdevucim plačom…
Why do we have to mat English slova in Slovak texte? The words that actually maju Slovak equivalent? Inak s textom suhlasim.
To Vás vytrhlo z letargie len to jedno sprofanované slovo, shopping, že píšete komentár až na pár slov po anglicky?
Uplne suhlasim so Zdenou. Vy si myslite, ze pouzivat anglicke slova v slovenskom texte je vtipne? Duchaplne? Uz ste niekedy videli co i len jedno jedine slovenske slovo v anglickom texte? Nie? Preco asi? Vsimnite si, ake neunosne mnozstvo poslovencenych anglickych slov pouzivame v beznom pisanom aj slovnom prejave. Potom si mozno uvedomite, aky trapny je vas komentar.
Veľa hystérie pre nič, dievčatá. Jednoducho je to fakt, do slovenčiny prenikajú aj nové, cudzie výrazy, poslovenčujeme si ich, či sa to páči alebo nie. Ani slovo “zdieľať” nie je slovenské, ale české a koľko ľudí ho denne používa. Nuž, asi v tej najdokonalejšej našej milovanej slovenčine chýbalo.
To Vás vytrhlo z letargie len to jedno sprofanované slovo, shopping, že píšete komentár až na pár slov po anglicky?
No v kine ja som zazil zasa opacnu situaciu. Ked som bol na Miyazakiho Cesta do fantazie tak pocas predstavenia vsetci bez rozdielu dospely aj deti pozerali film bez akehokolvek rusenia. A po skoceni zostali sme sediet a pocuvat ending. Co sa snazila prerusit teta uvadzacka. Jej slova :”nechcely by ste uz ist musim este vyriadit salu.” bol jediny negativny zazitok.
Inak to bol jediny krat ked som videl ludi odchadzat zo sali s skoro celymi pukancami zo.
Meviem ci to bolo dane povestnou kvalitou Miyazakiho tvorby alebo son narazil na nejaku anomaliu ale uz sa to neopakovalo.
Inak moja vlastna skusenost hovori ze deti byvaju v zasade menej otravne v kine alebo divadle ako dospely. Ty vo svojej arogancii su schopny porusit akekolvek pravidlo.
kedy ste boli naposledy v mc donalde?
Za prvé to nebyl pán ale žena a za druhé to byl nejspíš fejk a za třetí já osobně bych použila už ruku a ne pitíčko…na nějaký fakanský americký chování nejsem zvědavá.
Osobne si myslím, že ak rodič neupozorní dieťa, že to, čo robí nie je správne, tak dieťa nemá dôvod prestať s touto aktivitou. Dieťa má chodiť s rodičmi do obchodu, má sa učiť, ako sa správať v spoločnosti slušne (s malými detskými vylomeninami – to k veku dieťaťa patrí, aj tým sa učí). Rodič má určiť hranice. Ak ich neurčí, lebo má dieťa voľnú výchovu, potom netreba liať mlieko na hlavu “neposlušného” dieťaťa, ktoré vlastne ani nevie, že neposlúcha, treba to vysvetliť rodičovi. To mlieko malo skončiť na hlave pani matky
Váš komentár To s tou žuvačkou nie je vtip, to je skutočnosť, ktorú som zažila v električke a mrzelo ma, že som vystúpila spolu s mladým mužom, ktorý tú žuvačku nalepil tej mladej mamine na vlasy, nevidela som totiž jej reakciu. Ale keď hovoríte o výchove, boli ste už na detskej omši? Niečo neskutočné, nie deti robili problémy, ale rodičia, ktorí si z toho spravili stretko po týždni a bavili sa tak, nahlas, že nebolo počuť kňaza, že deti behali. skákali by som prežila. Ale v tom jedna mamina zakričala na dcéru a nahlas, aby počuli aj tí vzadu ju poslala kúpiť “do zadu” katolícke noviny a lúčili sa rodičia spôsobom, že aj nabudúce sa stretnú a pokecajú si.
Odvtedy sa detským omšiam vyhýbam. A dcére som zakázala chodiť s malou na “tieto akcie”, lebo tam sa správať malá nenaučí.
Ale jeden zaujímavý zážitok som mala v hypermarkete. Mladá elegantná mamina s plným nákupným vozíkom pri pokladni, a malá asi trojročná slečna – papuľujúca a drzá, keď to zrejme presiahlo medze a neposlúchla maminu, táto v okamihu zobrala z rúk svojej ratolesti asi dvoj-eurovú barbinu so slovami ” si drzá nebudeš mať nič ” – táto spustila rev – bolo to neskutočné, mamina odolala a keď malá videla, že tovar z vozíka už je skoro na druhej strane pokladne, začala tíchnuť, až zostala ticho a potichu sa opýtala “a tú bábu mi nekúpiš?” – nie – bola rázna odpoveď – bola si drzá. Dievčatko zostalo ticho a aj potichu odišli od pokladne. Keď som ich sledovala, malá sa držala vozíka a na slovo počúvla svoju mamu. Určite už nebude vyvádzať v inom obchode.
Všetky deti skúšajú, čo môžu a nemôžu, ale je na nás dospelých, aby sme ich usmernili.
Volna vychova je na prd pozrite sa okolo seba kolko prijebanych jedincov ma deti a nevie ich zvladnut.Moja mama sa so mnou nikdy nesrala.Ked som sa nevedel spratat do koze shytal som od nej.Hned mi vysvetlila kde je hranica.A tu som nemam ziadnu ujmu iba jedinu a to ze sa chovam k ludom slusne.
Toto je presne jav, ktory uz par rokov pozorujem a irituje ma neskutocne.. Vzdy ma sokuje, co vsetko dokazu rodicia prehliadat a tolerovat v spravani svojich deti.. Ja viem, ze vychova deti je narocna, ale predsa musime my rodicia udavat aspon zakladne hranice.. ako priklad za vsetky uvediem toto.. Boli ste niekedy na nejakom predstaveni pre deti? Koncerte, alebo divadielku.. Ja sa musim priznat, ze cim dalej, tym viac sa im vyhybam. Nie vsak preto, ze nemam zaujem o kulturne vyzitie pre mna a moje deti, ale uz ma neskutocne vytaca, co vsetko si tam niektori dovolia. Nedavno som bola na detskom koncerte s mojou 4,5r dcerkou a este sme len sadli na svoje miesto, uz som zasla. Maminky v zapale kulturneho pozitku akosi pozabudli, ze to predstavenie nie je len pre nich a ich ratolesti..takze..moja dcera sedela a trpezlivo cakala na predstavenie, sem tam sa potichu spytala, kedy to zacne a v sedadlach pred nami aj za nami to priam vrelo, podaval sa bufet, rozlievali malinovky, trusili keksiky, skrek a krik, kopance do sedadiel a skakanie po nich… no zial po zaciatku predstavenia sa vela nezmenilo..deti santili, maminky aj dietky nahlas rozpravali, div neprehlusili samotny koncert.. a moja dcera sa len nestastne pytala..preco vsetci stoja, ked maju sediet a ona nic nevidi..preco vyrusuju a nepocuje… absolutna divocina, deti pomaly vyliezli tym na podiu aj na hlavu… no des
Takto to predsa nema byt…ihrisko, je ihrisko..ale divadlo, je divadlo a obchod, posta, prostriedok mhd a ine miesta maju predsa iste pravidla.. ci nie?
odporucam SND, tam som na 90%zazila spravenie na urovni divadla, aj u malych deti aj u rodicov a teraz maju viacere pekne predstavenia, vhodne aj pre mensie deti – od ca. 3-4r., a aj zlavy pre rodiny s detmi
Hmm, ja som si takto nejako pripadala pred rokom, ked som isla s 5 rocnym synom prvykrat sama do kina. Pred kinom dlhe rady na pukance a neviem, co este. Syn ich chcel tiez, nemala som problem mu ich kupit, ale povedala som mu, ze sme prisli do kina pozriet si rozpravku. Pocas rozpravky to vsade sustalo, chrumkalo.. moj syn sa obcas napil z flasky, ktoru so sebou nosime. Ked rozpravka skoncila a zacali bezat titulky, ludia sa zacali zdvihat zo sedadiel a odchadzali, ako keby mali salu hned zamknut. Ked som chodila do kina ja, zvykla som vstat az po skonceni titulkov. Mozno aj z nejakej takej vdaky/ucty vsetkym, co na tom filme pracovali. To iste som povedala synovi, a tak sme sa dockali aj vtipnych scenok, o ktorych ostatni ani netusili Ked to cele skoncilo, rozsvietili sa svetla, my sme sa pobrali k vychodu a zrak nam padol na ulicky medzi sedadlami. Vacsi bordel som asi este nevidela. Ti ludia, ako to dojedli, tak to tam nechali, otras
Čo deti? Ale aký bordel zostáva po filme pre dospelých. Neviem ako tí ľudia jedia doma, ale ak takto….celé zle.
… nič iné sa nedá, len súhlasiť!