5 mýtov o rodičoch a deťoch – nenechajte sa nachytať

Každá mama sa hneď zaľúbi do svojho dieťatka.

Ideálne, už keď zbadá na tehotenskom teste tie dve rozkošné čiarky, však? Alebo najneskôr na pôrodnej sále, keď ho prvýkrát uvidí, láska na prvý pohľad.

Nie, v skutočnosti potrebuje mama aj bábätko čas, aby sa navzájom spoznali a zvykli si na seba, predtým než sa zrodí doživotné emocionálne puto. A ten čas je u každej z nás individuálny.

Materská láska sa vyvíja pri kontakte s dieťatkom, rastie. Svoju cestu k bábätku si nájdu časom aj tie mamy, ktoré na ňu jednoducho nemali energiu (kvôli ťažkému pôrodu alebo náročnému šestonedeliu).

Malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti

Možno preto, že čím je dieťa staršie, tým máme viac skúseností, majú niektorí rodičia za to, že s malými bábätkami je menej starostí. Iba plačú, ale aspoň neodvrávajú a nechodia s piercingom v pupku…

Niekto by zase povedal, že malé bábätká ničia fyzicky a staršie deti psychicky. Nuž, každý vek dieťatka má svoje čaro, prináša pre rodičov nové výzvy, s ktorými sa musí popasovať. „Starosti“ nie sú ani menšie, ani väčšie. Len prichádzajú vždy ďalšie a ďalšie.

Priveľa rodičovskej lásky – rozmaznané dieťa

Lásky nikdy nemôže byť príliš veľa, ak ide o deti. To, čo dieťa rozmazná a „pokazí,“ nie je rodičovská láska, ale ich výchovný prístup:

hyperprotektívny, keď dieťa prílišne ochraňujú až ofukujú, nedajú mu dýchať

alebo hyperbenevolentný, keď rodičia dovolia dieťaťu správať sa tak, ako sa mu zachce, bez jasne postavených hraníc, čo sa smie a čo už nie a keď neuplatňujú dôsledky, ak ich dieťa nerešpektuje. A to nemá s láskou nič spoločné.

Deti vychovávame celkom rovnako (tak prečo sú také rozdielne…)

Rodičia síce môžu mať pocit, že to aj pri štvrtom bábätku robia navlas rovnako ako pri prvom, ale nie je to celkom tak. Váš domov už nikdy nebude ten istý pri druhom, treťom dieťati, ako keď ste si z pôrodnice priniesli vášho prvorodeného.

S každým dieťaťom, ktoré pribudne do rodiny, sa rodičia menia. Majú viac skúseností v rámci rodičovskej úlohy, čo má veľký vplyv na atmosféru, v ktorej dieťa vyrastá.

Deti sa rodia ako anjelici a potom im narastú rožky.

Nie, nefunguje to tak, že sa narodíme dobrí a krásni, čistí ako nepopísaný papier a potom nás rodičia (škôlka a susedov pes) „pokazia.“ Deti sú ako ich rodičia: ako namiešaný koktejl dobrých aj menej pekných vlastností.