Detský plač a záchvat zúrivosti u rodiča často vyvolá pocit bezmocnosti. Samozrejme, ideálne je myslieť dopredu a vyhnúť sa tejto situácii skôr, než nestane, hovorí psychologička Tovah Klein, autorka knihy Ako deti prospievajú (How toddlers thrive).
No ak predsa len príde k tomu, že dieťa vrieska, má amok, hádže sa po zemi a podobne, nepridávajte do ohňa ešte aj vy.
Týchto 7 vecí by sme nemali robiť, keď nechceme zhoršiť situáciu:
1. Odísť od dieťaťa, ktoré má záchvat zúrivosti
„Ak hysterickému dieťaťu poviete, že ho opúšťate, začne panikáriť,“ tvrdí doktorka Klein. „Posolstvo, ktoré mu tým dávate najavo je, že nie je milované, keď sa cíti najhoršie. Vo chvíľach, keď by malo vedieť, že ho rodič miluje za každých okolností, sa bude cítiť opustené.“
Psychologička objasňuje, že dieťa najviac potrebuje rodiča práve vtedy, keď je v najväčšej nepohode. Ak ste aj vy na pokraji svojich síl, urobte si prestávku – obráťte sa, zatvorte oči, hlboko sa nadýchnite, vydýchnite a povedzte si, že táto malá osoba, ktorá má práve záchvat hnevu, nebude vždy takáto.
2. Smiať sa dieťaťu, ktoré plače a zúri
Občas môžu vyzerať záchvaty zúrivosti malého človeka celkom zábavne, ale ani vy by ste si neželali, aby sa vám niekto vysmieval. Dieťa tiež nie. Nevysielajte mu signál, že jeho pocity sú na smiech, hovorí doktorka Klein.
3. Napodobňovať dieťa, ktoré plače alebo zúri
Podobne ako smiech, aj imitovanie dieťaťa je spôsob, akým sa vysmievate dieťaťu. Okrem iného dieťa učíte, že je v poriadku vysmievať sa druhým ľuďom, zvlášť tým, ktorým je ťažko. To je celkom proti tomu, čo ako rodič chcete naučiť svoje dieťa: byť empatický k druhým, vysvetľuje psychologička.
4. Brať si osobne „zlé“ správanie
Možno vám to pripadá, že to dieťa robí naschvál, že sa tak správa iba preto, aby vám urobilo zle. Ak má dieťa nekontrolovaný záchvat hnevu a rodič berie jeho amok osobne, dieťa to ešte viac zneistí, tvrdí doktorka Klein.
Zase sa obráťte, nádych, výdych a povedzte si, že osoba, ktorá vrieska a reve je veľmi malé stvorenie, ktoré ešte nemá schopnosť kontrolovať svoje emócie v takýchto chvíľach. Toto s vami nemá nič spoločné.
5. Dať dieťaťu úplatok, aby prestalo a upokojilo sa
Ak sa vám dieťa hodí o zem na verejnosti, ponúknuť mu čokoládku alebo podobne, sa môže javiť ako najjednoduchší spôsob, ako ho upokojiť.
Je v poriadku, ak sa to stane raz alebo v nejakej obzvlášť ťažkej situácii, no ak to urobíte zakaždým, miniete sa účinkom. Dieťa si povie, že sa mu oplatí urobiť scénu, ak za to dostane zmrzlinu, tak prečo sa nehodiť vždy o zem, ak za to budem mať odmenu, hovorí Klein.
6. Pokúšať sa zastaviť záchvat zúrivosti
Keď je dieťa v najhoršej fáze amoku, nemá zmysel pokúšať sa ho primäť k sebe, pretože v tom momente dieťa vôbec nepočúva, čo hovoríte a už vôbec nemôže byť „rozumné.“
V emocionálnej búrke nie sme schopní rozmýšľať. Vtedy je dobré, ak na dieťa hovoríte jednoduchým jazykom, stačí niekoľko slov. Netlačte na neho, ani neproste, nech sa ukľudní, lebo ho to ešte viac rozčúli, radí psychologička.
7. Stratiť nervy, keď dieťa stratí nervy
Hoci je vám ťažko, ak ostanete počas výbuchu dieťaťa v pokoji a nestratíte nervy, dieťa sa ľahšie a rýchlejšie upokojí, hovorí Klein. Dieťa potrebuje, aby bol rodič pri ňom, počúval ho a nie aby sa na neho naštval. Deti nevedia, ako sa upokojiť, od toho je tam rodič, potrebuje jeho pomoc.
Ak je rodič sám „na nervy,“ deti sa správajú ešte horšie, lebo cítia strach, hanbu a podobne. Je dobré neustále si pripomínať, že „takto sa dieťa nebude správať navždy“ alebo „teraz je malé.“
Mohlo by vás zaujímať: 3 rady, ako reagovať na vzdor dieťaťa
