Ako podporiť kvalitné prežívanie vzťahu s dieťaťom

Mama, pozri, čo robím

Matka má byť nielen dostupná pre dieťa, ale je dôležité, aby citlivo reagovala na potreby a signály svojho dieťaťa. Čím viac si preto budete všímať, čo dieťa robí, ako sa tvári a pod., tým viac budete vedieť, čo potrebuje.

Treba si uvedomiť, že nielen v situáciách, keď vás vaše dieťa vyslovene žiada a potrebuje, by ste mali byť pri ňom. Dieťa vás potrebuje aj keď skúma okolie, keď sa len tak hrá, keď mu je jednoducho dobre a je v pohode. Aj vtedy mu môžete prejaviť svoju lásku a záujem o jeho svet.

Mama, zostaň pokojná

V bežných situáciách pohody nie je problémom pre matku zostať pokojná a jemná. Avšak v určitých situáciách (napr. dieťa veľmi narieka, je veľmi nervózne, hnevá sa, matka je vyčerpaná, manžel stratil zamestnanie apod.) je niekedy veľmi ťažké zostať pokojná a neprebrať emócie dieťaťa alebo nevysielať svoje negatívne emócie dieťaťu. 

Preto ak je to váš prípad, vymyslite si nejakú maličkosť, ktorá by vám pomohla zostať pokojná. Keď spozorujete, že sa napr. začínate hnevať, tak spravíte nádych – výdych. Alebo si začnete spievať svoju obľúbenú pesničku, alebo si spravíte obľúbený čaj, čokoľvek, čo vás na chvíľku odvedie od problému, bleskovo vám prečistí hlavu a môžete sa potom na problém pozrieť z inej stránky.

A výsledkom bude, že zostanete pokojná pri vašom dieťati a ukážete mu, ako viete vy regulovať svoje emócie. Dieťa sa tak naučí, že „negatívne“ emócie tiež existujú, sú v poriadku a dokonca sa dajú aj zvládnuť.

Mama, zachráň ma

A potom nastanú aj situácie, keď je dieťa vyľakané, niečo ho naplašilo a vtedy sa k vám utieka, že ho utešíte, pohladíte. Nepremeškajte túto chvíľku na to, aby ste mu ukázali, že ste tu pre neho, podporili ho a potvrdili jeho pocity.

Slovami: „Čoho sa bojíš? Veď to nič nie je.“ ho práve neutešíte ani nepodporíte, skôr mu ukážete, že na neho nie ste naladená. Naopak nasledujúce slová ukážu, že si ceníte jeho pocitov a ste tu pre neho „Ty si sa zľakol? Čoho? Poď mi ukázať. Aha, kosačka ťa vystrašila. Áno, máš pravdu, robí veľký hluk. Poďme trošku ďalej a môžeme ju z diaľky pozorovať, dobre?“.

Pusinka a pohladenie k tomu robia zázraky.

Mama, bolí to

To isté platí, keď sa stane nejaké zranenie. Miesto vynadania, čo zasa robil a nech si dáva na budúce pozor, mu môžete povedať: „To ťa asi bolí, že? Si spadol na schodoch, to ma mrzí. Poď, pofúkam Ti to. Lepšie?“

Mama, vráť sa

Ak musíte niekam odísť, vysvetlite to dieťaťu. Aj keď si myslíte, že veľa nebude rozumieť, opak je pravdou. Vyhnite sa tajnému vykradnutiu z bytu, aby neplakalo, či dokonca klamstvu („Ja idem len na WC a ty sa pekne hraj s babkou.“ A odídete preč na hodinu.).

Keby si neskôr uvedomilo, že tam nie ste, bolo by sklamané a možno aj nahnevané, cítilo by sa podvedené a pod. Zato rozhodná rozlúčka s pusou a odkazom, že prídete, je pre neho dostačujúce znamenie, že rátate s ním ako s rovnocenným partnerom.

A keď potom prídete, ako ste mu sľúbili, bude sa isto tešiť a na budúce vám bude dôverovať, že prídete naspäť. Bude vedieť, že to, čo poviete, aj spravíte a môže sa na vás a vaše slová spoľahnúť.

Mama, kto je to?

Bezpečné citové puto neznamená, že dieťa bude na vás závislé a nikto sa o neho nemôže postarať a nebodaj ho nedáte ani povarovať. Pre dieťa je dôležité, aby si pomaličky rozširoval okruh blízkych osôb. Ak je prvá mama, tak potom väčšinou príde otec, aby sa radoval zo starostlivosti o dieťa. Starí rodičia a možno tety a ujcovia, či najlepšie kamarátky.

Ak nechávate dieťa varovať, vždy je dobré, aby to bol človek, ktorého dieťa pozná (samozrejme nielen z videnia) a ten človek by mal mať ku dieťaťu vrúcny vzťah. Pre dieťa nie je rozhodujúca pokrvná príbuznosť, ale jeho pocit bezpečia s daným človekom. Najprv nech je odlúčenie kratšie a potom ho rozumne predlžujte, v závislosti od reakcií dieťaťa.

Ak ide dieťa do škôlky či jasieľ, jednoznačne ho začnite na to pripravovať, nech to pre neho nie je šok a trauma na celý život. To, že škôlku všetci prežili, ešte neznamená, že z toho nemajú negatívne zážitky, aj keď si ich nepamätajú. Urobte všetko preto, aby sa dieťa aj tam cítilo bezpečne a prípadne si našlo svoju vzťahovú osobu, ku ktorej sa môže utiekať počas svojho pobytu a odlúčenia od vás.

Mama, ty robíš chyby? Aj ja

Je prirodzené mýliť sa a robiť chyby. Kedykoľvek sa to stane, povedzte to svojmu dieťaťu. Buďte úprimná a dieťa sa naučí, že každý robí chyby a nemusí byť dokonalé. Potreba byť perfektný je veľký tlak na dieťa.

Dieťaťu oveľa viac pomôže, keď mu zakaždým poviete o svojej chybe a ukážete mu, ako to malo byť inak. Takto spracované chyby sú pre dieťa veľkým ponaučením a je jednoduchšie pre dieťa postaviť reálnu latku, ako niečo, čo je pre neho nedosiahnuteľné.

Ak máte ešte nejaké pochybnosti, či správne alebo nie reagujete alebo sa správate ku svojmu dieťaťu, skúste si len vymeniť svoju rolu s dieťaťom. Páčilo by sa vám, keby sa ku vám rodičia správali, ako sa teraz správate vy ku nemu? Čo by vám v danej situácii pomohlo? Čo by ste si želali? Podľa mňa každý vie správne odpovedať.

Odporúčané linky a referencie:

https://www.childandfamilypolicy.duke.edu

J. Langmeier, D. Krejčířová (2011): Vývojová psychologie. Praha, Grada Publishing.

Brisch, K.H. (2011): Bezpečná vzťahová väzba. Trenčín, Vydavateľstvo F.