Keď sa dieťa utápa v slzách, vyvoláva to v nás veľa emócií. Hlavne chceme, aby boli všetky slzy preč ako mávnutím čarovného prútika, hneď a zaraz.
A je to celkom normálne, príroda nás rodičov predsa naprogramovala tak, aby sme reagovali na plač svojho dieťaťa, a to od prvej chvíle, ako sa narodia, nadýchnu a spustia…
Shutterstock Ako rodičia cítime veľkú kopu frustrácie z detských sĺz, najmä keď nevieme, čo nám dieťa chce svojim plačom povedať a ako máme reagovať na jeho potreby.
No už ste sa niekedy zamysleli nad tým, že plač, ani záchvat amoku, nie sú vo svojej podstate „zlé,“ že možno práve teraz, keď vaše dieťa plače, robí niečo veľmi užitočné?
Slzy sú užitočné Psychológovia by povedali, že dostatočne neoceňujeme slzy svojich detí. Práve vo chvíli, keď plačú, využívajú svoj prirodzený systém, ktorým sa človek dáva dokopy, zotavuje sa.
Keď sme zranení, či už fyzicky alebo emocionálne, namiesto toho, aby sme to v sebe držali, pomáha nám plač, smiech alebo hoci aj záchvat hnevu, ako mechanizmy, ktorými zo seba vyhadzujeme negatívne emócie.
Ľudia sú však zvyknutí svoje emócie zadržiavať, veľmi zriedka takýmto spôsobom nechajú zo seba vyplaviť negatívne veci. A je to tak aj preto, že od malička počuli aspoň tisíckrát frázu: „Neplač.“
No tak, neplač Pri vete „Neplač“ sa dieťa právom cíti nepochopené, nevypočuté, zatvára sa so svojimi pocitmi do seba, pričom im vlastne vôbec nerozumie.
No ak budeme deti aktívne povzbudzovať, aby plakali vtedy, keď to potrebujú, pomôžeme im, aby sa zbavili bolestivých emócií. Budú okrem iného cítiť, že sme boli pri nich, keď im bolo ťažko.
Shutterstock Byť pri nich, keď plačú Tieto vety vám môžu pomôcť, aby ste dieťa vedeli lepšie vypočuť a byť mu oporou pri spracovávaní negatívnych emócií:
Som tu pre teba.
Vidím, že si veľmi znepokojený/znepokojená.
Je mi veľmi ľúto, že je ti ťažko, láska moja.
Ostanem pri tebe, dokiaľ si rozčúlený/rozčúlená.
Nejdem nikam, nepohnem sa od teba.
Si v bezpečí.
To, že sme teraz spolu, je najdôležitejšie, nič iné.
Počúvam ťa, miláčik.
Takto to nebude navždy.
Je tiež dobré si zapamätať, že aktívne počúvanie neznamená odvracanie pozornosti dieťaťa od jeho negatívnych pocitov.
Takisto sa skúsme ovládať, aby sme nezachraňovali veci a situácie namiesto svojich detí, neponúkali im náhradu a podobne.
Úplne zlé je, ak dieťa kvôli plakaniu zahanbujeme (chlapi neplačú, plačú len malé deti a podobne).
Aj my sa to musíme naučiť Naučme sa s deťmi „správne“ plakať. Nie sú v živote len slnečné dni, aj keby sme si ich veľmi priali. Ale bez búrky by nebola dúha.
Loading...