Deti a ich výchova

Meno doktora Alojza Rakúsa je mnohým známe skôr z politiky. Tí, ktorí ho mali možnosť zažiť aj ako odborníka, vedia, že jeho poznatky popretkávané láskavosťou a humorom sú skutočným balzamom nielen pre rozum a riešenie situácie, ale aj pre dušu. Ponúkame na inšpiráciu pár myšlienok z prednášky o deťoch.

Ako na chlapcov a dievčatá

Je prirodzené, že deti si vyhľadávajú aktivity a hry podľa špecifickej pohlavnej identity a rodičia to majú v nich podporovať. Dievčatá majú v sebe vrodenú jemnosť a treba ich k tomu viesť. Muži majú pocit, že voči chlapcom sa treba odmalička správať chlapsky, vojensky, stroho – ale aj chlapci potrebujú pomaznať, poláskať. Mnohí otcovia to nevedia a deti v dospelosti vravia: „Otec ma nemal rád, nikdy mi to nedal pocítiť.“

Niekedy do tohto prirodzeného výberu záujmov podľa pohlavnosti vstupujú  rodičia negatívnym spôsobom: a to napríklad vtedy, ak nie sú spokojní s pohlavím dieťaťa, ktoré majú: chceli chlapčeka, majú dievčatko (alebo opačne) a často tomu dieťaťu, ktoré majú, ponúkajú aktivity podľa „vytúženého“ pohlavia, ktoré nemajú.

Láska otca a matky

Je tiež rozdiel, ako k výchove pristupuje matka a otec. Matka má odlišný typ rodičovskej lásky: jej láska je bezhraničná, bezpodmienečná – a práve táto láska dáva dieťaťu pocit bezpečia. Láska otca nemá byť tak celkom bezpodmienečná –  dieťa si ju musí tak trochu zaslúžiť. Tento otcovský prístup deťom napomáha k návyku plnenia si povinností.

Tresty

Špecifickou otázkou je otázka trestov – či áno alebo nie. K tomuto sú zaujímavé výsledky výskumu aplikovanom na vzorke 1000 detí. V prvej skupine deti boli za úspech odmeňované, v druhej skupine boli deti za neúspech trestané. Samozrejme, prvá skupina mala vynikajúce výsledky, čo viedlo k záveru, že tresty sú zlé a nemajú sa používať.

Lenže po čase urobili reprízu výskumu – z dôvodu nesprávneho podania situácie a to tak, že prvá skupina bola len trestaná a druhá bola aj trestaná, aj odmeňovaná. Zaujímavé – keď sa skúmal trest ako taký, druhá skupina napriek trestu prospievala lepšie!

Takže otázka trestov nie je o tom, či trest áno alebo nie – ale aký!

Čiže – trest má byť trest. Lebo – keď matka kričí na dieťa, no tak dieťa si na to postupne zvykne a berie ten rev ako „normál“. Ak má byť trest účinný, má byť odlišný od „normálu“ a má mať tri fázy:

1. vysvetliť, upozorniť, čo chcem
2. napomenúť so zvýšeným hlasom
3. samotný trest

Vlastný  názor a postoj

Vo veku 6-7 rokov si dieťa osvojuje tzv. teóriu mysle. Vie teda usúdiť,  čo si kto myslí a čo si želá, ako uvažuje. Osvojenie tejto teórie mu dáva schopnosť vytvoriť si názor, čo si iní myslia, čo chcú, čo potrebujú. Deti vďaka tomu vedia: viem, čo by som vo vzťahu k nemu mal/nemal urobiť. Dieťa vie tiež potom rozlíšiť, že je rozdiel medzi tým, čo si myslí rodič alebo dospelý a čo je skutočne objektívne, vďaka tomu sa dokáže od mysle iných dištancovať.

Napríklad chlapci majú radi futbal, ale je tam plno vulgarizmu. Muži túto atmosféru adrenalínu, športu potrebujú pre svoju mužskosť – ale ako to urobiť, aby sa tam chlapci nepokazili? Stačí dať jednoduché vysvetlenie pred zápasom: „Vieš, sú tam všelijakí ľudia a budeš počuť veci a slová, ktoré ja nepoužívam. Sústreď sa na hru, na pekný futbal, uži si to! Z mojej skúsenosti ako otca a starého otca ani jedno dieťa tie vulgarizmy neprijalo, boli vopred pripravené na situáciu a vytvorili si proti tomu postoj. Alternatívou môže byť vysvetlenie dievčatám ohľadne disco.

Je tiež dôležité ako rodič komentovať každú  kritickú situáciu z nášho pohľadu vo filmoch, v reáli. Treba povedať, čo je nesprávne, práve v tom okamihu pred dieťaťom napriek tomu, že možno spoločnosť ten postoj presadzuje. Skutočná rodičovská láska deti postaví čelom k životu a učí ich, aby sa dokázali voči mnohým veciam postaviť.

Agresivita

Čo sa týka hier a ovplyvňovania detí, tým čo vidia – deťom patria do rúk len také hračky, ktorým rozumejú. Problémom sa totiž stáva agresivita – deti sa totiž identifikujú s príbehom zo zlom, kde ostane zlo nepotrestané. Napríklad 10-12 ročné deti sa s takýmito filmami  identifikovali tak, že v 18 rokoch sa v tejto skupine detí zistilo viac kriminálnych činov. Pokiaľ ide o moje rodičovské skúsenosti – isté filmy sme u nás nepozerali s argumentom „lebo je to také a také“. Deti presvedčí nie zákaz, ale vysvetlenie.

Copyright dobrých rodičov

Rodičia sú prvými a najvzácnejšími vzormi pre deti, pokiaľ ich majú radi a starajú sa o ne. deti sa podľa nich identifikujú a nedokáže ich zmiasť ani škola ani kamoši.