Deti a kostol

Zistila som, ze tento problem sa neviaze iba na Slovensko. Pred 2 mesiacmi sme sa prestahovali do Svajciarska kvoli manzelovej praci. V malom mestecku, kde byvame sme sa v nedelu vybrali do barokoveho kostola, kde sedelo tolko ludi ako “o piatej rano v autobuse”. Po 20 minutach, kedy som sa tesila aky je nas 12 mesacny syn este disciplinovany (lahky pohyb, trochu dzavotu), mi jedna stara dama polohlasne 2 minuty “vysvetlovala” ako je to s detmi v kostole ked tak vyrusuju, ze z toho nikto nic nema, ani veriaci, ani dieta a nakoniec ani ja ako matka, a demonstrativne odisla. Preco maju ten kostol taky poloprazdny???

Ahojte vsetci, som velmi rada, ze sa rozprudila diskusia na tuto temu. My sme stvorclenna rodinka a chodime vsetci spolu na omsu. V nasom kostole to farnici s Patrami vymysleli skvele: mame dve bocne kaplnky a jednu z nich uzavreli sklenenymi dvermi od kostola a tak deti mozu nerusene byt s rodicmi na omsi pricom veriacich v kostole nerusia. Niekedy sice pre tu trmu-vrmu nepocujeme dobre, ale odkedy mam dve deti, viem, ze neosedia a nevadi to ani nam ani im. Velmi by som si priala, aby knazi podporovali mlade rodiny s detmi, aby chodili spolu do kostola, lebo ked ich “nazenu” az v 3. rocniku, dopadne to tak, ze po prvom svatom prijimani ich uz viacej v kostole nik neuvidi-mozno tak az na vlastnej svadbe.Zvykli sme chdit k svokrovcom na nedelny obed a predtym k nim do kostola, ale po tom, co knaz poslal ministranta s tym, ze mame ist von, lebo ho to rusi, sme tento chram vynechali a sli sme do kostola k nam, kde sa nemusim “stresovat”, ci ma niekto nahodou s dietatom nevyhodi pocas omse von (podotykam, ze prsalo a nebol tam ani reproduktor-takze sme vlastne vtedy v nedelu ani na sv. omsi neboli). Dakujem za tuto duskusiu a hcem povzbudit vsetkych, ktori to nemaju lahke, aby to zverili v modlitbe do Bozich ruk a ON sa uz postara. Drzim palce. SUE

Jeden argument prečo dedi do kostola patria nájdete aj vo Svätom písme (Mt 19,13-15): Ježiš a deti – Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali. Ježiš im povedal: “Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.” Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.

Deti podľa môjho názoru majú nárok, tak isto ako aj my dospelí, na požehnanie ktoré skrze kňaza rozdáva samotný Ježiš Kristus. Ani kňaz ani nikto iný nemá právo ich o tento dar ukrátiť. Mimochodom, do farnosti patria aj deti a najlepšie ako ich viesť ku viere je umožniť im aktívne sa zúčastňovať na sv. omši.

Ja ešte pridávam, že sa mi vidí úžasné to, čo robili kedysi mníšky v kostole, ten kvázi “animačný program.” To by som brala aj teraz… My sa s dcérkou o Bohu doma rozprávame (čo som ja napríklad kedysi nezažila, moji rodičia a starí rodičia brali ako samozrejmosť, že sa ide do kostola a náboženská výchova doma sa obmedzila na povinné modlenie = odriekavanie modlitby pred spaním, vyvolávanie “bázne” a poslušnosti a strašeníe zlýmy duchmi), myslím, že má o Bohu lepšie predstavy ako kedysi ja, ale prijala by som, keby sa s deťmi niekto takto zaoberal, zatiaľ čo dospelí sú na omši.

pekný článok. Mám podobnú skúsenosť. Tiež sme nenašli pochopenie ani u kňaza ani u veriacich. Naše deti (3 a 1r.) brávame do kostola od narodenia. V nedeľu chodíme do sakristie, lebo bolo v kostole dosť ľudí. Cez týždeň sa to v pohode dá zvládnuť aj v predsieni. Od 2 r. vydrží syn sedieť v prvej lavici s babkou, s tým, že si občas sadne na zem, alebo sa prejde. Nikomu to už neprekáža. Ale tiež to tak vždy nebolo. Babky v kostole hundrali, že vyrušuje (pritom bol naozaj vždy ticho, len sa prechádzal) a že sa nemôžu sústrediť. Najprv sme si to nevšímali, ale keď pohár pretiekol tak som zasiahla. Ono je to vždy tak, že najviac sa sťažujú tí, ktorých “deti” (niektoré už v puberte) v kostole najviac vyrušujú. Tak som slušne pripomenula, že ak prestane vyrušovať dotyčnej syn/vnuk prestane aj ten môj.Zopakovala som to niekoľkokrát. A výsledok? Môj syn v kostole nevyrušuje a vie všetky základné modlitby (dokonca aj Verím v Boha) a nespokojným babkám ostalo len sklopiť uši pretože ich deti/vnuci v kostole vyrušujú naďalej. Niekedy až natoľko, že kňaz musí prestať kázať.

Myslím si, že energia vynaložená počas omší na stráženie detí sa raz určite vráti. Netreba však na to ísť hŕŕŕ, ale najprv deťom doma vhodne všetko vysvetliť.Držím palce všetkým podobne “postihnutým” rodičom.

ked bol moj manzel dieta,teda este v casoch kedy sa o viere hovorilo len potichu,tak fungovalo nieco uzasne.pre deti bol v case sv.omse pripraveny dnes nazvany animacny program ktory viedli reholne sestry.deti nerusili sv.omsu pretoze boli v samostatnej miestnosti.naucili sa vela cez rozne biblicke pribehy a aj dnes sa divim,kolko informacii si moj manzel pamata a vie nasim detom putavo rozpravat.skoda ze v dnesnej dobe sa tak malo mysli na tych najmensich a na rodinu.

dakujeme za pekny clanok, aj my sa snazime s detmi -3ks:-)pekne prezit sv. omsu, niekedy ideme na detsku-(len ta obcas kvoli sutaziam a pod. byva dlhsia ako dospelacka a deti potom maju problem vydrzat aj detsku) , niekedy na dospelacku. Je urcite dobre, zobrat deti do kostola aj mimo sv. omse a poukazovat, porozpravat, pomodlit sa s nimi. Dakujeme knazom a farnikom, kt. ozvucili aj priestory mimo hlavnej chramovej lode a dakujeme aj krest. vydavatelstvam za mile detske knizky, ktore si deti do kostola beru a kt. je dnes dostatok. Myslim si, ze je spravne chodit s detmi do kostola od malicka, aj ked je jasne, ze iste pravidla musia byt (u nas tiez plati- od 1 roka-nejest, nepit, nepobehovat hocijako-tu hodinku sa to da). Ale dobrovolne priznavam, ze ja sa tiez obcas citim po omsi s “udrzanim deti” vystavena a nie vzdy viem, o com boli citania a kazen….:-(

Vďaka za článok od rovnako “postihnutých”:-)My máme tri deti (4,5 r, 3 r a 15 mes) a do kostola sme s nimi začali chodiť hneď po narodení, keď neboli choré.Kedysi som tiež ešte bez detí išla do kostola aj chorá, len aby som nevynechala, ale dnes viem, že je to nezodpovedné aj voči zdravým ľuďom v kostole, aj voči sebe, teraz ak sa stane, snažím sa vyliečiť doma, lebo deťom je jedno, či som zdravá alebo nie, v tomto veku ma potrebujú.Ale odbočila som. U nás máme veľkú chodbu pri kostole, ktorá je ozvučená, bez problémov pustia aj do sakristie, takže väčšinou to riešime tak, ale keď keď nás ešte bolo menej, chodili sme aj dozadu do kostola, ale väčšinou po prebudení a následnom plači sme vyšli von. Na chodbe nám to vyhovuje, aspoň zatiaľ, manžel už s najstarším synom chodí do kostola, niekedy zoberie strednú dcérku (lebo keď sú dvaja spolu, väčšinou vymýšľajú:-)) a takto v pohode vydržia a ja som s dvomi na chodbe alebo v sakristii.Jasné, tiež sa nám stalo, že ľudia po nás v kostole pozerali, no ale každý sa sťažuje, aká je mládež, že ich nikto nevedie k Bohu a keď sa niekto snaží, tak si za to vyslúži prinajlepšom pohoršený pohľad.Vďaka za povzbudenie, že Vám sa podarilo vydržať a týmto postojom ste presvedčili veriacich u Vás asi viac, ako keby ste sa s nimi každú nedeľu pohádali pre svoju pravdu.Tak verím, že aj my týmto obdobím prejdeme bez ujmy a raz sa nám to vráti a ja možno po rokoch prežijem omšu aj vnútri v kostole :-)Požehnané Veľkonočné sviatky aj s deťmi v kostole!

Ja si myslím, že doslova vyhadzovať rodiny s deťmi z kostola je divné. Ale tiež si myslím, že malé deti omši naozaj nerozumejú a jasné, že potom vyrušujú a to môže obťažovať iných. Treba sa na to pozrieť aj z ich pohľadu. Ja som to riešila tak, že sme do kostola išli mimo omše, povedali sme si tam svoje detské modlitbičky a boli sme spokojné. Mimochodom som sa bále, ž mi v kostole plnom ľudí ochorejú. Poznám plno ľudí, kt. sa trepali na omšu aj s horúčkou, lebo čo by bolo keby vynechali….

My mame tiez dve male deti(2aj tristvrte roka a 2 mesacne babo).Jasne,ze deti patria do kostola.My byvame vo väcsom meste a mame tiez detske omse.A niekedy mi nejaka starsia pani vynadala,ze nas syn je hlucny.Ale su aj druhe omse .Ked jej nevyhovuje detska omsa,nech ide na druhu.Na druhej strane je pravda,ze nas syn zacal dost vymyslat,opakoval po starsich detoch.Tak sme zacali chodit na “dospelacku omsu” a tam dokonca pekne sedel a pocuval.A tiez sa snazim s nim chodit aj cez tyzden na omsu aby si zvykol,ze to patri k nasmu zivotu a dufam,ze bude kludnejsi.Uvidime.Ale jednoznacne deti do kostola patria.

Aj my máme dve malé deti (2,5 a 1 rok). V našom meste máme našťastie detské sväté omše, kde tolerujú aj malých neposedov. Je ale nepísané pravidlo, že na ostatné omše deti nepatria. No na detské omše prídu aj ľudia ktorí deti nemajú a chtiac či nechtiac potom my rodičia prestojíme celú omšu s deťmi na rukách. A poviem Vám že po hodine státia sa cítim ako po odvičení náročného aerobiku 🙂

Aj my vodime deti do kostola od malicka, pretoze nevidim dovod, preco by v dome svojho Otca nemohli byt kazdy den. Na druhej strane si uvedomujem, ze vzdy je potrebna vzajomna ohladuplnost – najma cez homiliu aby deti nevykrikovali a umoznili ostatnym pocuvat. Riesime to rovnako – ideme dopredu, aby deti videli, keby sa zacali moc ozyvat, tak sa presunieme dozadu… Vdaka Bohu, u nas som sa nestretla s nepochopenim, aj ludia aj knaz su mili, a aj nase deti si medzi “babickami” nasli spriaznene duse. A nevodime ich tam len preto, ze “maju rozum”, ale ako nas povzbudil kedysi knaz – aj na male dieta vplyva Bozia milost, Chram je svate miesto a deti tam patria. Aj od Krista apostoli s dobrym umyslom odhanali deti, ale On sa ich zastal. A namrzel sa na apostolov, nie na deti.