Ja viem, takých je málo, ale tento náš rodinný kamarát to má dokonca v pracovnej náplni. Volá sa Ivan Kňaze a je to správca farnosti Pruské. A tak som si od neho – hlavne pre upokojenie, povzbudenie a správnu informáciu – vypýtala jeho x-toro, čo s deťmi a ich vierou.
Zásadná otázka: patria deti do Cirkvi alebo nie?
Deti patria do života Cirkvi, a teda je normálne brať ich na sväté omše, pobožnosti a iné cirkevné aktivity.
Mnoho detí býva pokrstených alebo pristupuje potom k prvému sv. prijímaniu v nepraktizujúcich rodinách…
Ale vo farnosti je veľká možnosť navnadiť práve pri prijímaní sviatostí rodinu dieťaťa k lepšiemu praktizovaniu viery. Ideálne je, ak kňaz zorganizuje a vedie stretnutie s rodičmi pred prijímaním, manželské večere.
Aj medzi rodičmi sa vedie spor: chápe malé dieťa pojem Boh, modlitba? A odkedy? Nie je lepšie priviesť do kostola už „veľké, rozumné“ dieťa?
Na túto otázku je len jedna odpoveď: dieťa vidí rodičov, čo robia, čomu veria a mnoho vecí od nich kopíruje. Vezmite teda dieťa od malička so sebou, nenechajte sa odradiť.
Ďalší problém – rodičia mnohých detí tvrdia, že ich nechajú rozhodnúť sa samotné, až budú veľkí, ktoré náboženstvo sa im bude páčiť – ak sa im bude páčiť…
Učíme deti rozprávať hneď od narodenia, pridávame k tomu svoje názory, postoje, zvyky – pretože to považujeme za správne. Ak sme stotožnení so svojou vierou a je pre nás dôležitá, nemáme čo riešiť takúto otázku.
Problémom je byť s dieťaťom od malička na sv. omši – mnohokrát sú rodiny s deťmi „vyhostené“ správcom farnosti alebo veriacimi. Čo majú urobiť – hlavne tam, kde nie je možnosť inej sv. omše?
Dieťa treba pred každou sv. omšou motivovať, aby vydržalo byť ticho a zapájalo sa do spoločných modlitieb. Nehrešiť, nedržať ich nasilu! Rodičia majú rešpektovať ich slobodu a až keď hlasito vyrušujú, vyjsť von.
Praktické veci – ako sa dívať na pohyb malých detí v kostole počas sv. omše, na ich zvukové prejavy?
Pohyb k deťom patrí, kňaz, ktorý rozumie deťom, sa tým nenechá vyrušiť a toto zmýšľanie prijatia vie predostrieť aj ostatným. Horšie je to so zvukom – ten nie je vhodný. Povolené je šepkanie a aj otázky.
Môžu malé deti jesť počas omše? Niektorí rodičia nosia priam bufet, iní trvajú na tom, že dieťa musí tú hodinku vydržať…
Treba isto deťom vysvetliť, že v kostole sa neje, naje sa vonku po sv. omši.
Častokrát je problém, aby vo farnosti fungovala riadne detská sv. omša… Je na to nejaká oficiálna páka? Alebo ako postupovať, ak nám ako rodičom na tom záleží?
Ak nie je detská omša vo farnosti, môžu rodičia počas sv. omše potichu deťom vysvetľovať jej priebeh.
Čo robiť, ak sa dieťa pri modlitbe doma vrtí, pobehuje, smeje, zabáva s niečím iným a z nášho dospeláckeho pohľadu to vyzerá, akoby malo rodinnú modlitbu v paži?
Nechať ho v slobode a motivovať, dieťa aj keď vyzerá, že nepočúva, nasáva – v pravý okamih sa to prejaví. Buďte trpezliví.
Venuješ sa pastorácii detí. Daj nám, rodičom, dobrý tip, čo zaberie na deti bez rozdielu veku pre upevnenie ich viery…
Jednoduchá vec, ktorá zaberá vždy: Zažatá sviečka pri modlitbe.
Za rady ďakujeme!
(13 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
20 básničiek pre Mikuláša
Adventný kalendár pre unavené mamy
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Dobro z pohľadu katechétky. Existuje aj iné dobro. Babetko bol kedysi portál pre všetkých rodičov, nielen pre katolíkov. ja to z vašej strany pociťujem ako vnucovanie. Potom treba jasne určiť orientáciu web stránky a je to vybavené. Napísala som, ako to cítim ja, ktorá nie som vôbec nábožensky orientovaná. Ale asi má pravdu ktosi v diskusii – nečítaj, keď nechceš. Babetko už naozaj nie je pre mňa.
Dobyr den Lesjana.
mrzi ma, ze to beriete takto, ako vnucovanie nabozenskych tem. Pre nas ako redakciu je to proste jeden z aspektov zivota rodicov. Rodicov veriacich, a na Slovensku je ich podla mna dost. Tych, ktori do kostola nechodia by predsa nemusel tento clanok obtazovat, lebo si ho neotvoria.
Pre mna je to podobne, ako s maminami, ktore napr. maju skolakov, clanky pre ne by predsa maminy, ktore ešte nemaju skolakov mohli otravovat. Alebo ak hovorime o obriezke chlapca, nemozeme to pustit, ved cca 5O% mamin ma doma dievcatko? ALebo co takto dojcenie a nedojcenie, cisarsky rez verus prirodzeny porod? To si mame vybrat len tu jedninu spravnu cestu a pisat len o nej?
Dovolme si/nam duhove farby vo volbe tem. Nemyslim si, ze kazdodenny zivot krestanskej rodiny ma byt preberany vyhradne len na pode krestanskych magazinov.
Este k teme katolicka versus ina viera. Oslovili sme evanielickych fararov a tesime sa, ze si snad najdu cas/cestu nam napisat. Co sa tyka viery zidovskej ci akejkolvek inej budeme radi za kompetentny clanok.
Dakujem za clanok, bol pre mna velmi podnetny.
Tiez si myslim, ze deti do kostola patria a obcas mavam problem vysvetlit mojmu dietatu, ze sa v kostole neje – hlavne ak je prilis neposedne a musime ist do casti kostola, kde je viacero malych deti v snahe ich trosku odseparovat – aby menej rusili. Rodicia si tam tiez nosia mnozstvo keksov a cajiky, takze deti pridu a cely cas sa napchavaju. Vynukuju aj moje dieta, s cim nesuhlasim, a mam potom problem vysvetlit mu, ze v kostole sa nepapa.
Myslim, ze deti do kostola patria. My chodime do cirkvy bratskej, ktora ma specialnu besiedku pre mladsie a starsie deti. Kedze je viera pre nas dolezita, neviem si predstavit, ze by som niekolko rokov ako rodina do zboru cirkevneho nechodila. Nase dievcatko tam chodi velmi rada, lebo je tam program usity pre nu na mieru. Kedze je u nas deti niekedy viac ako dospelych, takze je u nas rusno na zaciatku pri chvalach a nikomu to nevadi, lebo deti a rozne prejavy patria k zivotu.
Ja si zasa myslim, ze deti do kostola patria. Ked su pokrstene, su clenmi cirkvy rovnako ako vsetci ostatni pokrsteni. Bravame deti do koostola od malicka a veru neraz sme s nimi zazili krusne chvile, ale uz su starsi, vydrzia v klude. Len ma mrzi, ze nie kazdy ma kladny nazor na deti v kostole. Jedna vec je, ze nie kazdy ma moznost nechat dieta niekde, ked ide na omsu a takisto mi neprioada spravne, ked sa rodina deli- ja idem na rannu omsu, manzel na obednu, ved v nedelu ma byt rodina pokope a aj s detmi a omsa je tiez jedna z nedelnych aktivit pre katolicku rodinu. Nase deti ovladaju zakladne pasaze z biblie a vedeli by vam to mozno aj jednoducho vysvetlit a poznaju to najme z omsi. Aj ked sa vrtia, alebo obcas frflu, ze sa nudia, to nasavanie tam je. Ja som vyrastala v neveriacej rodine a vieru som nasla az v dospelosti a veru mam mnohe medzere, ktore by neexistovali, keby som mala vychovu vo viere. Tym samozrejme nekritizujem svojich rodicov, je to len konstatovanie.
A co sa tyka detskych omsi, nie kazdy knaz to s detmi vie a dokaze to prezit, ked ma sluzit omsu pre deti. Obcas si treba najst mozno aj v inej farnosti vhodnu omsu.
Pani Kohutiarová tu robí propagandu katolíckej viere, a to veľmi intenzívne. Keďže neexistujú články o praktizujúcej evanjelickej, židovskej a iných vierach, pôsobí to celé neproporčne. Môj názor: malé deti do kostola nepatria, nerozumejú tomu, omša ich nudí a baktérie z kašľajúcich starých i mladých, častokrát neliečených veriacich len tak lietajú po kostole. Čiže: deti do 4 rokov do kostola vôbec nepatria, môže sa rodič realizovať s dieťaťom doma a pánboh ich iste vidí a ocení to. Nad 4 roky, iba keď kňaz robí aj detskú omšu. A prosím o vyváženie príspevkov, pani Kohutiarová môže písať o viere najmä na weby určené výlučne katolíkom.
Ja si nemyslím, že takéto články sú nejaká “propaganda” katolíckej viery. Môžeš sa sama a slobodne rozhodnúť, či si takéto články prečítaš alebo nie. Takýto názor by sa mohol dotknúť aj prevádzkovateľa tejto stránky. (Myslíš, že cenzúruje zverejnené témy, keď Ti chýbajú inoverné?)
Ja si myslím, že deti do kostola patria. (Nákupné centrá sú väčšia hrozba výrusových ochorení, opýtaj sa svojej doktorky ;o) Väčšinou vyrušujú deti rodičov, ktorý svoju vieru nepraktizujú, ale svoje deti do nej nútia. Ak má niekto problém s deťmi v kostole, mal by sa zamyslieť sám nad sebou. Načo vôbec chodí do kostola? V bratislavskom kraji, je detských omší dostatok, tu sa nestretávam s negatívnymi reakciami na deti v kostoloch. V odľahlejších krajoch to môže byť inak. Je to na tolerancii.
P.s.: minulý víkend sme zažili krásnu detskú omšu v Liptovskom Mikuláši s úžasným prístupom miestneho Pána kaplana.
Mária Kohutiarová má právo písať aj články, ktoré sú podĺa Vás propagáciou katolíckej viery a Vy máte právo na to vyjadriť svoj názor.Babetko nie je povinné zachovávať nejakú vyváženosť.
Píšem predovšetkým to, čo viem. Teoreticky viem napísať článok aj o evanjelických detských bohoslužbách alebo o vedení detí v tejto viere, tam ešte nejaké kontakty mám, priateľské. Ale ostatné veci by boli veľmi teoretické, a to robím nerada. Ak ty vieš napísať takéto veci z tých iných pohľadov iných vierovyznaní, veľmi sa poteším- vždy je dobrá inšpirácia. A nakoniec: okrem toho, že si myslím, že deti do kostola patria od narodenia, je jasnou vecou, že tieto rady, ktoré som dostala, sú viac-menej univerzálne a nie je tam nič extra katolícke… Kto chce hľadať dobro a pomoc, nájde ho tu, kto nechce – tak nechce.