Klamstvo o všemocnosti dieťaťa

Nenahovárajme dieťaťu, že je všemohúce.

Vždy, keď dieťa postavíme do situácie, na ktorú nie je zrelé, a dáme mu najavo, že je „výnimočné“ a schopnejšie, než v skutočnosti je, uvádzame ho do klamstva.

Ak necháme dieťa vyhrať.

Ak predstierame, že hráme zle, aby dieťa vyhralo, nejednáme v jeho prospech. Väčšinou sa nenechá oklamať, alebo sa z neho stane veľmi zlý hráč, presvedčený, že hra znamená výhru, a nie potešenie z účasti na hre. Dá sa umiestniť tiež na inom miestne ako na prvom.

Ak dávame dieťaťu najavo, že rozhoduje o životných plánoch rodičov.

V niektorých domácnostiach máme veľmi často pocit, že tam vládnu deti, a nie rodičia. Dieťa sa zmocňuje celého priestoru, zaujíma čestné miesto pri stole a znemožňuje rozhovor dospelým. Stáva sa dokonca, že dieťa má pod kontrolou aj telefón – správa na záznamníku je nahraná dieťaťom, dieťa zdvíha slúchadlo skôr ako rodič… 

Pracovníci reklamy dobre pochopili, ako dôležité postavenie má v súčasnej dobe dieťa. Niekedy býva rozhodujúcou osobou pri nákupe auta alebo pri výbere značky výrobku. A zdá sa, že mnohí rodičia poslušne plnia prianie dieťaťa, keď mu „zaobstarajú“ bratríčka alebo sa zosobášia.

Vo všetkých týchto situácia dieťa nezaujíma pozíciu dieťaťa, ktorému dospelí a zodpovední, poskytujú pocit istoty. Ocitá sa na mieste, ktoré mu neprináleží a je falošné. 

Ak sa dieťaťu zdôverujeme.

Ak má dieťa rešpektovať súkromie rodičov, je z ich strany nutná zdržanlivosť. Ak sa dieťaťu zdôverujeme s dôvernými vecami (jeden si sťažzje na druhého, keď sa rodičia rozvádzajú)l, staviame dieťa do pozície, ktorú nie je schopné zvládnuť, a hlboko ho zraňujeme.  

Uvediem príklad. Pretože Kristína „bola svedkom závažnej manželskej hádky“, ako uvádza matka, uviedli ju do podrobností celej situácie, aby jej neklamali, keď sa na to pýtala… Ale klamlivé by bolo uisťovanie : „ Ale nie, to sa mýliš, nič si nepočula“. Môžeme potvrdiť, čo dieťa počulo, ale nemusíme poskytovať informácie, ktoré nie sú nutné. Ale treba povedať: „ Čo si počula, to si počula. S oteckom sme sa nezhodli, ale to je vec nás dospelých. Ty za to vôbec nemôžeš.“ Ak sa zverujeme dieťaťu pod zámienkou, že nechceme klamať, prenášame naňho bremeno vlastných problémov a trápení. 

Nechajme deti rásť so starosťami prislúchajúcimi ich veku a rešpektujem etapy ich vývoja. 

Ukážka je z knihy Lhaní, vydalo nakladatelství Portál, 2002.