Oslaďte si život

Buď to urobíte tak, že si kúpite kilo čokolády a polovicu dávky zjete behom dňa. Alebo si spríjemníte život vlastným pričinením a zmenou osobného pohľadu na vec. O čom to točím?

O tom, čo každodenne zažívam, riešim, bojujem, som sklamaná, že sa mi to zase nepodarilo (kdepak udělali soudruzi z NDR chybu …) a strašne sa teším, keď sa mi to aspoň troška podarí.

Udržať rodinu v dobrej nálade

Je ťažká drina. Mám predstavu, že by ma deti mohli počúvnuť aspoň na tretie povedanie – a na druhej strane viem, že v ich veku by to vlastne bolo divné, keby to tak urobili. Som v každorannom strese, ktorí fafrnok zase príde a bude vyjednávať o raňajkách, oblečení, o tom, či je nutné vziať do škôlky plnú tašku pakšametlov … a či potom prídeme na čas do školy, keď budeme v pokoji vyjednávať a rodinne mediovať.

Viem, že na 100% platí staré pravidlo, že s ÚSMEVOM IDE VŠETKO LEPŠIE. A nie vždy sa mi do toho úsmevu podarí dostať. Nie vždy sa mi chce prísť ráno do izby a zobudiť deti pesničkou, pohladkať, pomojkať, poblázniť sa pod perinou, bolo by jednoduchšie, keby reagovali na prostý oznam „deti vstávame“ (no to viete, otočia sa na druhý bok).

Toto všetko mi je jasné. Prečo to potom nejde automaticky, jednoducho a samo?

Lebo by to bolo príliš jednoduché a nič by sme sa pri tom nenaučili. Si myslím a musím si to často opakovať. A ešte vetu, ktorú mi pred časom povedala kamarátka: „je to normálne vývinové štádium“ (teda tých našich potomkov).

Čo s tým?

Vyššie som napísala, že máte dve možnosti – čokoládu alebo zmenu postoja. Ja to vnímam, akože POKUS o zmenu postoja. Každý deň môžete urobiť pokus a dúfať, že sa podarí. A budete s tým spokojní. Aj vy, aj deti.

Pokus spočíva v tom že sa priblížite deťom. Hravosťou, tým, že budete robiť veci s nimi, prispôsobíte sa trošku rečou. Budete ich motivovať, vymyslíte niečo, čo ich zaujme a prečo by mali urobiť to, či ono. Ukážete tak vašim deťom, že s problémami sa dá vyrovnať aj inak, než hnevom, hádkou a krikom. Nemám rada všeobecnosti a som vďačná za každý tip, ktorý mi niekto ponúkne, ako toto docieliť.

Ja by som vám rada ponúkla lyžičku plnú cukru. Lžička plná cukru je názov knihy, ktorá ponúka veľa naozaj použiteľných spôsobov, ako si spríjemniť život s deťmi. Sú to úplne obyčajné veci a dá sa nimi dosiahnuť veľa.

Napr. s lietajúcim kobercom, ktorý deti odnesie do kúpeľne, kde ich čaká  Pani zubná kefka a Ctihodný hrebeň (je to jednoduchšie, než 4 x zakričať do izby, že si treba ísť umyť zuby a uzavrieť debatu tým, že za trest, že si nešli umyť zuby, im neprečítate rozprávku). Alebo škatuľa na chaotické pocity, kde každý nájde drobnú „náplasť“ na svoje aktuálne boliestky a naučí sa zvládať aj negatívne emócie.

Súrodenecké hádky o hračku, alebo o „pravdu“ po čase rodičom poriadne lezú na nervy a nedajú sa vypnúť nejakým gombíkom. Keď prídete na miesto činu, kde vás dohnal zúrivý krik, môžete deťom rázne oznámiť, že ich počujete, a že zatvárate dvere, aby sa v pokoji mohli hádať ďalej. Deťom potom často dôjde, že pôvodný motív – teda privolať pozornosť rodiča – už stratil svoj význam. Je dobré vypočuť si obe strany, ale nepridávať sa ani na jednu z nich.

Lžička plná cukru je veľmi praktickou príručkou pre rodičov, ktorí to chcú skúsiť inak a ktorí tak trochu upustia od predstavy, že deti MUSIA poslúchať. A je jedno, či vaše deti majú dva roky, alebo práve vpálili do puberty.

Je skvelé ak sa nám ich podarí zmotivovať, no nie vždy sa to dá, lebo aj deti majú svoje dni a negativisticky sa postavia ku akýmkoľvek našim nápadom. Vtedy ich už len objímte a povedzte, že ich ľúbite!

foto:sxc.hu