Aj keď sa psychológovia opakovane zhodli, že ide o prirodzený prejav a detskú zvedavosť, rodičia stále nevedia, ako na takéto správanie detí reagovať. Upozorniť, zahriaknuť či ignorovať?
Psychologička Jitka Prevendárová upozorňuje, že u malých detí približne do piatich rokov sa akékoľvek prejavy dráždenia či sexuality v žiadnom prípade nedajú považovať za masturbáciu v pravom slova zmysle.
Ak keď sa deti dotýkajú pohlavných orgánov, ide skôr o spôsob objavovania vlastného tela. Pre niektoré deti je to zároveň spôsob upokojenia napríklad večer pre spaním.
V tomto veku už deti dokážu bez problémov rozlíšiť, či sú chlapci, alebo dievčatá. Začínajú však aj vnímať, že sa od seba odlišujú a pochopiteľne, sú na to zvedavé.
Kým v rodinách, kde nájdeme sestry i bratov, je takéto objavovanie rozdielov úplne prirodzené, deti, ktoré majú len súrodencov len jedno z toho, vidia tieto rozdiely prvý raz v škôlke. Vtedy sa u nich prejaví prirodzená detská zvedavosť a bez hanby svojich ich skúmajú.
Toto obdobie spoznávania seba samého i nápadné obzeranie či dotýkanie iných detí končí okolo piateho roku, keď sa u dieťaťa začína prejavovať pocit hanby a zábran.Odrazu má problém chodiť vyzlečené, napríklad na kúpalisku už chce byť výlučne v plavkách, začne si viac uvedomovať, že je dievča či chlapec a združuje sa predovšetkým s rovesníkmi.
Spolu s pocitom hanblivosti sa uňho začínajú objavovať iné záujmy, začína sa viac sústrediť na učenie, utvára si morálne hodnoty a predstavy o tom, čo je a čo nie je spoločensky prípustné.