Milovaná hračka, obvykle v chatrnom stave, veľakrát opravovaná, neurčitej farby, nie práve najpríjemnejšej vône, zaisťuje pokoj rodičom a dieťaťu vracia pohodu.
Obľúbená hračka sa objavuje na scéne okolo 8. – 10. mesiaca veku dieťaťa, teda v období, kedy dieťa začína prežívať pocit strachu a neistoty pri odlúčení od matky.
Prvý kamarát
Ak zbadáte, že vaše dieťa prejavuje väčšiu náklonnosť k istej plyšovej hračke, nejakému kúsku plienky, k malej prikrývke, je to tá správna chvíľa podstrčiť mu ju do postieľky alebo si ju začať brávať na prechádzky.
Takáto plyšová hračka má najlepšie šance stať sa jeho spoločníkom na všetky chvíle, jeho maznáčikom, ktorý ho upokojí, ktorý mu bude pripomínať domov a milovanú matku.
Načo sú nám kamaráti?
Plyšáčik (či iný obľúbený kus látky) pomáha malým deťom rásť, lebo vďaka nemu dokáže malé dieťa zaspať aj v tme, odísť s ním samo k babičke, utešovať sa vo svojich smútkoch a v prípade únavy mu maznáčik dodá potrebnú energiu.
Bábätko si doň rado zabára nos, vdychuje jeho vône, túli sa k nemu a cumle ho dovtedy, kým sa mu odvaha nevráti a slzy sa nevysušia.
Prečítajte si viac o separačnej úzkosti.
Viac ako hračka
V obľúbenej hračke sa koncentrujú rôzne vône: zrána je to vôňa postieľky, domova, mliečka, maminy, neskôr ihriska… Je zdrojom všetkých rodinných vôní, ktoré sa miešajú a znásobujú tou mierou, akou si dieťa rozširuje okruh svojich objavov.
Maznáčik je viac ako obyčajný predmet, má dušu a dovolím si tvrdiť, že je legitímnym členom rodiny (ak sa stratí, sú všetci v rodine ochotní obrátiť celý dom hore nohami, len aby sa opäť našiel a priniesol do rodinného kruhu znova vytúžený pokoj.)
Postupom času sa hračka stane protagonistom mnohých príbehov a bude sa vyvíjať s vekom a podľa potrieb dieťaťa.