Boli by Vianoce, aj keby neboli darčeky?
Od polovice októbra sa rozhovory medzi nami mamami točia okolo jedinej témy. Čo prinesie Ježiško? A poviem vám, tohto roku bude opäť štedrý.
Množstvo hračiek, ktoré sme si naplánovali, zopár, o ktorých tušíme, že by sa mohli deťom páčiť, niečo od ocina, čo mu padne do oka cestou z práce. Nakoniec pár drobností len tak naviac. Aby bolo čo rozbaľovať.
Nedávno sa mi kamarátka pochválila tým, čo všetko už má pripravené. Bolo toho dosť. Oblečenie s vianočným motívom, domček pre bábiky, klavírik, dve bárbiny, hojdací koník, plyšová Máša aj s medveďom, drevená Zoo, knižky.
Akurát, že dcéra má len dva roky. Koľko toho bude treba, až bude mať dvanásť?
Ako si to pamätám ja
Nechápte ma zle. Ako decko som si aj ja priala to, aby som pod stromčekom objavila veeeeľkú kopu darčekov. Aby som rozbaľovala, objavovala a tešila sa. Avšak vedela som, že to sa nestane.
Že budem rada, ak pod stromčekom nájdem vysnívanú hračku, neskôr nenápadne vypýtanú knižku a ešte neskôr sveter a ponožky.
Nepamätám si kopy plastových blbostí, ktoré by som vytiahla zo škatule, desať sekúnd sa z nich tešila a potom ich do Silvestra zdemolovala, poprípade hodila do kúta a nechala napospas osudu. To sa nemohlo stať, lebo hračiek sme dostávali málo.
Celé roky som si priala bárbinu v plavkách. Keď som ju dostala (konečne!!!), s láskou som ju opatrovala, nechávala spať vo svojej posteli a v zime jej na plavky obliekala vlastnoručne ušité šaty.
Mnoho rodičov dnes varovne dvíha prst. Vraj dnešné hračky sú také premakané, že nerozvíjajú fantáziu, a nenútia dieťa zapájať do hry viac predstavivosti. S tým úplne nesúhlasím.
Problémom u detí skôr je, že sú tak zahltené hračkami, vecami, knižkami, pomôckami, pastelkami a neviem čím ešte, že nemajú čas ani priestor, aby do hry tú fantáziu prepašovali.
Stačil jeden kamienok
Tento víkend sme zbalili deti a vybrali sa do Budapešti. V celom tom zhone – čiapky, šály, rukavice a ponožky s Mikulášom, som zabudla dôležitú vec. Hračky!
Každá slečna mala síce po jednej knižke. Ale žiadneho plyšáka, bábiku, súpravu riadikov, lego. Nič, čo by zachránilo apartmán pred večernou demoláciou, lebo baby sa nudia. Prvý večer boli unavené, ale druhý to prišlo.
Tá staršia sa našťastie pred depresiou z hračkového minimalizmu vynašla. Z vianočných trhov si priniesla jediný kamienok. A keď sa ukázalo, že sa nemá s čím hrať, vybrala ho z vrecka a začala.
Kamienok bol najprv kocka a ja som hádala, aké číslo padlo (asi vás neprekvapí, že som sa k dcérinej radosti ani raz netrafila). Potom to bol panáčik v hre a otvorená knižka nám poslúžila ako herný plán.
Po chvíli sa kamienok zmenil na koláčik, na hrebienok, na lesk na pery a nakoniec sa schovával a ja som ho hľadala. Jeden kamienok a zábava na celý večer. Ako na to tá škôlkarka prišla? Lebo sa chcela zabaviť a nemala ako. Tak si niečo vymyslela.
Obdarujte inak
Vianoce nemusia byť bohaté na počet balíčkov, aby boli pekné. Bohaté sú už len tým, že sa pri stromčeku stretne celá rodina, z lásky, nie z povinnosti. Potom už stačí len drobnosť a deti sa budú tešiť.
U nás sa tento rok objavia dva balíky lega podľa priania oboch slečien a dve knižky. Málo? Aj tak jedna aj druhá babka pridá ruku k dielu a do Silvestra toho bude dosť.
Hlavné je to, že to lego si baby naozaj prajú a knižky zužitkujeme, u nás teda nielen na čítanie, ale na kopu iných nápadov. Nebudú sklamané, lebo takto ich obdarúvame každý rok.
Jasné, že by som mohla dokúpiť plyšového Peppu, tričká, sukničky, novší kočík pre bábiky a kuchynku na hranie. Ale prečo? Kupovať hračky len pre dobrý pocit, že som v obdarúvaní zlomila rekord z minulého roku? Lebo balenie a následné vybaľovanie je náš obľúbený zimný šport?
Prečítajte si aj: Zázračná štvorka alebo koľko vianočných darčekov pre deti?
Minimalizmus pod stromčekom je overený recept na spokojné sviatky.
A nie, chýbajúce hračky nenahrádzame zážitkami. Lebo ani o tom to nie je.
Namiesto ďalších a ďalších krabíc sa peniažky dajú investovať inam. Napríklad do škôlky, kde sa deti aj tak hrajú najradšej, a kde poslúžia hračky viacerým deťom.
Super je aj zapojiť sa do niektorého z projektov, ktorý obdarúva deti zo sociálne slabších pomerov. Alebo skúste hovoriť o dlhodobejšom projekte, ako je “ adopcia na diaľku” . Vyberiete si dieťa z Indie, alebo Ukrajiny, ktoré budete podporovať a ono vám bude o sebe dávať vedieť. Je to veľká príležitosť naučiť deti deliť sa a uvedomovať si, za čo všetko môžeme byť vďační každý deň.
Možností minúť peniaze na darčeky, ktoré majú zmysel, je viac. A naučiť deti podeliť sa , je ten najkrajší dar, aký na Vianoce môžu dostať.