Keby sme vám položili túto otázku, bolo by zaujímavé sledovať odpovede. Čo všetko ste/sme zažili s našimi otcami. Čím nám boli, v čom nám pomohli, čo sme vnímali od nich ako zradu, v čom zlyhali a nám to teraz chýba.
Prítomnosť otca a jeho vzťah k nám (a opačne) do značnej miery ovplyvňuje náš život a naše správanie: o to viac, ak sme ženy.
Isté je, že otcovstvo prešlo veľmi zvláštnym vývojom, pričom posledné desaťročia sa krivka intenzívneho prežívania otcovstva plazila kdesi na nulových, ak nie mínusových hodnotách.
Hľadať príčiny, prečo otec nebol v rodine prítomný, by sa dalo dlho: horšie je, že to často nepomôže riešiť to zameškané, čo si deti bez otcovskej lásky – už ako dospelé – do života odnášajú.
Otcovská láska je kľúčovým prvkom psychickej zrelosti ženy
Otcovská láska je totiž kľúčovým prvkom psychickej zrelosti každej ženy: a to v jej vzťahu k práci, zábave i sexualite. Jej dostatok či deficit môže za to, nakoľko je zdravo sebavedomá a ustojí si svoje miesto vo svete a tiež aj za to, nakoľko sa cíti byť ženou.
Aj keď je nespochybniteľné, že každé dieťa potrebuje aj mamu aj otca, každý z nich má iný vplyv na jeho vývoj. Láska mamy býva bezpodmienečná, dáva pocit bezpečia. Láska otca naopak vyvoláva v dcére pocit, že si ju musí zaslúžiť – pretože často odmenou za výkon.
Problémom totiž ostáva aj to, že mnohí otcovia ťažko vyjadrujú svoje pocity deťom priamo, a tak sú deti odkázané len na mamino „tlmočenie“. Pritom každá dcéra, ktorá má šťastie na „netypického muža“ vo svojom otcovi, ktorý rozpráva aj o svojom vnútre a o svojich pocitoch k nej, dostáva neuveriteľne veľa pre svoj život.
Dobrý otec je pre deti životným vzorom pre mnohé postoje: od neho a jeho postoja závisí, ako budú pristupovať k autoritám. Spôsob, akým sa otec správa k dcére, formuje v nej spôsob správania sa k mužom. Tým, ako oceňuje jej krásu, schopnosti, ženskosť, ako si ju získava drobnými pozornosťami a oceňovaním, buduje jej pozitívne prijímanie ženskosti.
S tým súvisí aj jej pohľad na sexualitu – od otca závisí, či bude mať k nej zdravý postoj, alebo sa stane amazonkou, ktorá viac razí život cez prejavy mužskej identity.
Pochvala od mamy a pochvala od otca
Je samozrejmosťou dostať pochvalu od mamy – deti sú s ňou častejšie. Pochvala od otca, práve tým, že nie je taká častá a nie je samozrejmosťou, má väčší výchovný vplyv, deti si ju pamätajú nadlho.
Otcova dôvera v schopnosti svojich detí a zvlášť dcéry buduje v nej potrebnú sebaistotu na život, ktorý príde po osamostatnení sa od rodičov. Nehovoriac o tom, že zdravý postoj k nej zabráni tomu, aby ostala ako dcéra nezdravo naviazaná na svoju matku.
Táto dôvera otcov v dcéry im dáva silu byť tým, čím sú a dať životu všetko, čo v sebe majú. Ak sú otcovia natoľko múdrymi kráľmi svojich princezien, že im dodávajú odvahu do mnohých, aj náročných situácií v detstve, odmenou im bude dcéra, ktorá sa nebude báť života a prekážok.
Čo na to všetko otcom treba?
Veľmi málo: byť prítomný v živote svojich detí, v čase ich vývoja, objímať, počúvať a rozprávať. Čas uteká neuveriteľne rýchlo: deti si nebudú pamätať, či mali na raňajky v siedmich rokoch jogurt za 40 či 80 centov – ale či tam ocko bol s nimi pri stole, a rozprával sa s nimi – trebárs aj báchorky o tom, ako mu každodenné jedenie jogurtu zabezpečuje riadne bicepsy na ochranu jeho princezny…
Ak by ste sa pýtali svojich dcér, čo pre nich znamená dobrý otec, okrem vety „aby bol tu pri mne“, dozvedeli by ste sa toto:
Môj otec? Chápe ma, má ma rád a váži si moju mamu. Je úžasné, ako mi verí – až natoľko, že mi dovolí niekedy urobiť aj to, čo ma bolí – aby som skúsila, čo je dobré a čo nie.
Nik z otcov nie je dokonalý – a preto nie je nič proti autorite priznať, že aj otec robí chybu. A mal by o tom svojim deťom povedať sám…
Napriek tomu všetkému vás, otcovia, vaše deti potrebujú. A nielen na to, aby mohli mať zaplatené hodiny tenisu či ísť na dovolenku. Potrebujú s vami žiť, hrať sa, počúvať, jašiť (lebo to viete, chlapi, lepšie s deťmi vy). Nestraťte preto túto životnú šancu – pre seba i pre svoje deti, dcéry zvlášť.
Z časopisu www.Miriam.sk spracovala: Mária Kohutiarová
(10 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
20 básničiek pre Mikuláša
Nedostatočná informovanosť môže vás alebo vaše dieťa stáť zrak – ako postupovať pri vyberaní očnej kliniky?
Večierka pre tínedžerov
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
nesúhlasím. Počula som názor, že každý máme toho svojho Otca v nebesiach. OK, veriaci, spasení, beriem. Ale pri všetkej úcte k veriacim, k úprimne veriacim, nebeský Otec sa so synom nepôjdde bicyklovať, nebude si s ním púšťať šarkana, nepomôže mu pri rovniciach o 3 neznámych…nepochybujem však, že ho má rád a že mu poskytne zaopatrenie ktoré potrebuje. Toto sa týka veriacich zborov, pri jednej podmienke, že OTEC neopúšťa rodinu, nevykašle sa na svoje deti, nehľadá milenky ale DÁVA sa svojej žene a deťom. Blbá podmienka v súčasnej dobe že?
Nechapem vase podrazdene reakcie, zeby trafena hus zagagala a ozvali sa otcovia, ktori zlyhali? Ak mate odlisne nazory, nech sa paci.. Pisala o dolezitosti otca v rodine, co je pravda a vobec nemala v umysle vyvolat pocit vycitiek u zeny, ktora sa sama z nejakych pricin stara o dieta. Tiez som vyrastala bez otca a ma to svoje nasledky, nastastie mi ho z casti nahradil brat, ale ked odisiel z domu, prezila som druhy krat stratu, co ma tiez poznacilo. Neklamme samych seba prosim vas. Trochu pokory by nezaskodilo.
Tie “podraždené reakcie” sú aspoň u mňa odozvou na bohorovné a absolutistické tvrdenia, ktorýmii tento článok oplýva:
“Otcovská láska je totiž kľúčovým prvkom psychickej zrelosti každej ženy: a to v jej vzťahu k práci, zábave i sexualite”
Každej ? a kĺúčový ?
“Aj keď je nespochybniteľné, že každé dieťa potrebuje aj mamu aj otca, každý z nich má iný vplyv na jeho vývoj.”
A je to nespochybniteĺné ? A zase, každé dieťa ? Tie Kolouchové dvojičky vychovávané dvojicou žien sú potom čo ?
Takže to nie je o trafenej husi, ale zle skoncipovanom článku
Máriu som branil pred útokmi homosexualov na tradičnú rodinu ale rovako sa ozvem, ak niekto bude takto absolutisticky zavádzať. Nie kvoli tým ženam, ktoré vychovavajú deti bez otcov – kvoli korektnosti informácii.Žial, ten článok z pronaboženského časopisu nimi neoplýval.
Predpokladam, ze casopis, z ktoreho pani Kohutiarova cerpala, si tieto udaje nevycucal z prsta, kedze ide o tvrdenia, ktore poznam z odbornej literatury napr. svetovo uznavany detsky psycholog Zdenek Matejcek. Zaujimave, ze pokial ide o nabozensky casopis, tak som si pravidelne vsimla podrazdene reakcie. Skoda, ze necerpala z “hodnotneho” Noveho Casu, asi by nemala tolko negativnych reakcii.
Ten clanok mi nepripada absolutisticky a bohorovne napisany, je to uplne normalny clanok. Tak to mozem tvrdit, ze neznasam “bohorovne” vyhlasenia lekarov, ucitelov, ….. vlastne co si to kto v dnesnej dobe dovoluje nieco tvrdit, ved pravda v skutocnosti neexistuje a nic nie je iste!
Kazdy clovek je vo svojej podstate rovnaky a nic nie je na svete “len tak nahodou” zariadene tak ako je. Ked sa clovek silou mocou svojou “dokonalou mudrostou” snazi vylepsit to, co uz bola raz dane, skor ci neskor narusi jedinecne fungovanie prirody a svojho zivota. Ale my sa budeme ako tvrdohlave deti hadzat o zem ze to tak nie je.
Ale veď jasné, aj zrušenie otroctva, aj emancipacia žien boli predsa porušením toho, čo už “raz bolo dané” a hadzaním sa o zem. Jedine preto postupujeme . To je náš, ľudský údel.
Od pociatku rodinu tvori muz a zena. A nie bezdovodne. Zato, ze dnesna chora spolocnost sa snazi zrovnopravnit ine chore prvky neznamena, ze ma pravdu.
Ten článok je mimo.
Adopcia jednotlivcom je umožnena prave preto, že aj jednotlivec – muž aj žena – je schopný bezpodmienečnej lásky voči dieťaťu. Inak by sme tie adopcie nemohli robiť, inak by nemalo zmysel to, že Ghannamová obhajovala otca adoptovaneho dievčatka pred ženami, ktoré mu ho chceli zobrať.
Prípad Koouchových dvojičiek, ktorý tu na babetku daval Marek Rohaček zase poukazuje, že rola otca alebo inak povedané toho druhého sa dá úspešne nahradiť.Zase – príklady adopcie jednotlivcom a výchovy rovnakopohlavných párov.V USA ich je dosť a sú odtiaĺ početné štúdie. Ani v minulosti neboli otcovia vždy v rodine, často zahynuli vo vojnach -a život išiel dalej, niekedy lepšie, niekedy horšie, každopadne, fatalne dôsledky to nemalo.Pretože ta rola otca bola zastupiteĺná iným.
Mária,preberať články z nabožensky založeneho časopisu má aj svoje riziká…
Odporúčam toto, je tam v podtexte ako štát nahradza otcov vo výchove a aké to má dôsledky – sú tam síce chyby / pri porovnaní plodnosti /ale ten podtext je zaujímavý. A je to konzervatívne – ale konzistentné.
http://www.tyzden.sk/casopis/2010/21/deti-bez-otcov-su-nebezpecne.html
Mna mrazi pri tejto vete:
Otcovská láska je totiž kľúčovým prvkom psychickej zrelosti každej ženy: a to v jej vzťahu k práci, zábave i sexualite. Jej dostatok či deficit môže za to, nakoľko je zdravo sebavedomá a ustojí si svoje miesto vo svete a tiež aj za to, nakoľko sa cíti byť ženou.
mam kamaratku, je rozvedena a inu, ktora je vdova a este ina rodina v ktorej je dievcatko, ktorej zomrela mama na rakovinu. Tieto vsetky zeny nemaju sancu na zdravu sexualitu, vztah k praci a sancu byt sebavedome?
Ved tak to proste nie je. Otcovska postava predsa nemusi byt len otec (rovnako ako mama niekedy moze byt nahradna). Otcovska postava moze byt aj dedko, svagor… ja viem, ze to nieje idealne, ale na druhej strane by som tam nedavala s takou istotu rovna sa. Nemas otca rovna sa nemas zdravu sexuaitu a sebavedomie. Pride mi to ako sud, je to hodne zranujuce pre zeny – matky ktore nemaju kompletnu rodinu. To maju teraz co? Brat svoje deti ako chybny vyrobok?
Mne sa článok páči…jednoduché a logické.
hm, uprimne, maria, vase clanky citam rada, su take mile, vtipne a osviezujuce, toto je dost strasne…
taka zmeska dobrych rad, psychologie a jednoznacneho pohladu.
otcovia su pre deti urcite doleziti v roznych ohladoch, ale zeby to bolo takto jednoduche? ved to znie ako uctovnictvo, ma dati-dal, otcovia to maju takto a dcery zasa takto a nie inak. brrrr!
znie to ako klise, ze kazdy sme iny, ale aj v socialnych vedach existuje dalsich xy dobrych teorii, ako to teda rodicia s deti maju. mozno by to bolo fajne na konci clanku spomenut, ze tato zrovna nie je ta jedina, ktorou sa treba nevyhnutne riadit…
tejto poznamke nerozumiem. Preco autor, ked ma nejaky pohlad na vec, by mal prezentovat aj ine pohlady? Ved v tom je jedinecny autor, ze prezentuje svoje vlastne citenie veci, A iny autor nech si zasa napise, ako to vnima on.
Ved toto neni nejaka verejnopravna institucia, ktora zo zakona sa ma tvarit, ze len a len absolutne nestranne informacie.
Ja chcem citat stranne informacie. A viacere, z kazdej strany a od ineho autora, takto to autorovi uverim, ze si to fakt mysli, ako ked splieta 4 rozne veci. Ze jto cervene, ale aj zelene, modre a hnede.
Bram, nesuhlasim s tvojim postrehom.
Ak mas iny idborny nazor , napis ho ako clanok mozno tu do blogu, alebo kde sa to na tomto webe da a vypocuj si pod nim nazory na ten tvoj postoj.
no ved prave: pohlad je nieco osobne, co prinasam zo svojej skusenosti a vravim tym, ze ja to robim takto, pretoze mne to je tak prijemne, vyhovujuce atd.
ale tento clanok nie je osobna vypoved, je to akoze “odborny” clanok, ktory hovori pausalne za vsetkych otcov a dcery. preto sa mi to nepaci.
nemam nic proti tomu, aby si to takto doma zariadil, kto len chce. ale nechcem, aby sa to podavalo, ako jedina pravda.
toz tak
b
Hm, ale aj pri odbornych clankoch ti napr MUDr. Babinska , od ktorej som tu citala nejake poucne veci, napise svoj nazor na to ako zavadzat prirmy . A pritom dnes existuje mnoho teorii, kedy je a nie je idealne zavadzat lepok, bielkoviny, …bla bla… Vzdy je to o pohlade aj odbornika.
A toto je teda co? Osobny nazor p. Kohutiarovej, odborny clanok, absolutna zivotna pravda;-), citacia odbornika, navod na život? Blog? Fejton? Recenzia? Mozno keby to bolo definovane, bolo by zrozumitelnejsie, co chce autorka povedat.
Toto je blabol. Plný retorických figúr demonu súhlasu a patosu.
A je ľahko vyvrátiteĺný.