Príklady tiahnu – v dobrom i zlom

Ach, pred nami hudobka… Nadšenie detí, keď sa prihlasovali na flautu a akordeón, nejako mizne, keď príde okamih nácviku. Kým Jakub už prekonal krízu začiatočníka, Dorina flauta občas kvíli hrôzostrašne.

Našim drobcom to však pramálo vadí. Očarenie z hudby je také silné, že nadšene poskakujú pri každom tóne, kukajú do notových zošitov a osnov, klopkajú do rytmu.

Miki si vyhrabe papierovú tašku a naloží do nej prastarú Triolu, na ktorej som vyhrávala pred 30 rokmi aj ja. (Repertoár som mala prostoduchý: Dostala som sa až na level pesničky Moja mamka niečo má, základ bol Kohútik jarabý…)

„Papjej, potebujem papjej… a cejuzku!“ Dôležito mi vysvetľuje a potom si na stole predkresľuje škôlkárskym systémom notovú osnovu a tie zázračné čierne guličky… aby mal z čoho hrať.

„Aj ja chcem hlať,“ ozve sa napoly urazene Šimon, „nemám druhú tliolu…“

Kým sa dohadujú, ako to vyriešia, takticky navrhnem drobcovi: „A na čom by si vlastne chcel hrať? Nie na niečom inom?“

„Na klavíji!“ Rozžiaria sa Šimovi oči.

„No, môžeme sa po nejakom pozrieť, ale ten do taštičky nezmestíme, je veľký!“

Zasmejeme sa a moji muzikoši majú dušu na mieste. A ja premýšľam nad tým, či im tento muzikantský vzor vydrží a či budeme mať doma rodinnú kapelu.

…..

„Nenávidím ťa!“ Zamračí sa na mňa Šimon.

Ach jaj, zas vidím, že sa na neho lepí od starších súrodencov všeličo.

Otočím sa k nemu a vážne ho chytím za plecia:

„Šimon, a čo si mi to povedal? Vieš, čo to slovo znamená? Povedz mi – vieš?“

Môj trojročný mudrlant sa zakaboní, a pohľad mu ide nejako bokom. Odpoveď – samozrejme žiadna.

V tichúčku mu hovorím: 
„Šimko, keď mi povieš takéto slovo, to znamená, že ma nechceš  ani vidieť, nechceš, aby som tu bola, nechceš mi želať nič dobré a bol by si najradšej, keby som zomrela… To by si naozaj chcel?“ 
Vinník sa mi zúfalo hodí okolo krku celý vydesený:

„Nie, maminka, to by som nechcel! Ja ťa ľúbim!“ 
„Ja viem, Šimko…“ hladím ho upokojujúco po líci, „ale potom už takéto slová nevrav – ani maminka ich nepoužíva, pretože sú veľmi, veľmi škaredé. Rozumieš?“

Prikývneme si. 

….

Uff, súrodenecké príklady v dobrom aj zlom. 

foto: sxc.hu