Obľúbené veci a činnosti našich detí

Niekedy sa mi až rozum pozastavuje nad tým, aké môže mať dieťa záľuby, aké veci a činnosti si dokáže obľúbiť. Niečo z toho sa vekom stratí, niečo zostane celé detstvo a niečo si odnesie až do dospelosti, niečo pretrváva celý život… Nikdy som sa nad tým hlbšie nezamýšľala, až teraz, keď mám sama deti a s jedným z nich momentálne riešime jeho záľubu.

Moje dieťa si totiž obľúbilo zo všetkého najviac vysávače a potom všetky pomôcky, ktoré sú na elektriku, čiže majú kábel a strkajú sa do zásuvky. Kde sú tie časy, keď bol môj syn maličký a v obľube mal handrového panáčika, aj to bolo síce niekedy “o život”, keď ho napr. niekde zabudol a museli sme sa poňho vrátiť alebo keď ho zašpinil a museli sme ho oprať a dať mu ho takého mokrého. To boli oproti tomu, čo prežívame teraz, len také malichernosti.

“JAVAČIK ” – moja hračka

Začalo to tým, že si obľúbil vysávač. Je to jeho najobľúbenejšia vec až doteraz. Najskôr len tak celkom v rámci medzí, ale postupom času sa to vyvinulo až do extrémnej podoby – možno si poviete, že preháňam, ale všetci z môjho blízkeho okolia to vidia tak isto. Už keď bol celkom maličký, zvuk tohto domáceho spotrebiča mu neprekážal, dokonca pri ňom dokázal zaspať, neskôr sa za ním všade batolil, ak sme ho mali vytiahnutý a nakoniec sa stal jeho najobľúbenejšou “hračkou.” Všade, kam prídeme na návštevu, v prvom rade hľadá, kde majú uložený vysávač a najradšej chodí na návštevu k tým známym, ktorí sa mu s ním vždy dajú pohrať (inak vždy sme sa veľmi zasmiali, keď sme k niekomu prišli a on si pýtal vytiahnuť vysávač a na naše argumenty, že na návšteve nemôže vysávať, nás začal presviedčať: “Ale pozri, tu sú smeti, musím ich “pojavať”). Odkladacie miesto pre vysávač v našej domácnosti je jeho detská izba, kde mimochodom odkladáme aj všetky predlžovačky, pretože aj tie patria k jeho “vysávačovej výbave”. Predlžovačkami vlastne vyriešil jeho zapínanie, (keďže do zásuvky ho zapnúť nemôže), koncovku z vysávača zastrčí do predlžovačky, predlžovačku vopchá do skrine a má to akože zapnuté. Na otázku, čo mu kúpime na narodeniny, nám pohotovo odpovie, že “javač” – tak ho totiž volá. Najnovšie chodí do predajne elektra hneď blízko nášho paneláku (keď sme vonku, musíme sa tam ísť pozrieť), kde sú veľmi milé predavačky, ktoré ho už poznajú a ktorým jeho návštevy vôbec neprekážajú. Ďalšími jeho obľúbenými nástrojmi sú žehlička, vŕtačka, pajkovačka, fén, fúkacia kulma, mixér, brúska…

Najskôr tieto jeho záľuby v nás vyvolávali pobavenie a dokonca sme ho v tom podporovali.

A to bola chyba. Uvedomili sme si to až veľmi neskoro a máme dosť veľký problém ho od toho odučiť. Má síce také prechodné (ale veľmi krátke) obdobia, keď ho tieto veci vôbec nezaujímajú, ale potom sa k tomu opäť vráti. Nedávno som sa veľmi zasmiala na jeho detskej predstavivosti, keď vytiahol nitku z koberca a hral sa, že to má vysávač. Nateraz sa mu zasa veľmi páči, keď vysáva niekto iný, najradšej do toho núti manžela. Vyzerá to asi takto: moja polovička behá s vysávačom po celom byte a naše drahé dieťa pobehuje okolo neho a ukazuje mu, kde sú smeti a popri tom mu ho stále vypína a zapína. Je to pre neho obrovská zábava, len škoda, že to nie je také zábavné aj pre nás a pre vysávač.

A TERAZ O „ZÁĽUBÁCH“ INÝCH DETÍ

Havkanie

Vo veku asi troch rokov dcéra mojej priateľky prestala asi na dva týždne rozprávať a namiesto toho havkala (no rozprávala, ale len minimálne a len s priateľkou, teda jej matkou). Bolo to veľmi komické. Keď sme ich stretli a snažili sme sa jej prihovárať a ona len hav-hav-hav. Nepomáhalo ani vysvetľovanie, ani prosenie, aby prestala, dokonca ani uplácanie (sladkosti, hračky…), ani zákazy. Priateľka bola z toho nešťastná, nevedela, čo má robiť a nakoniec sa to vyriešilo samo. Malá princezná tak náhle, ako s tým začala, tak s tým aj prestala. Rozmýšľali sme, čo ju mohlo podnietiť k havkaniu, ale na nič sme neprišli. Netúžila po psíkoch, ani sa o ne nezaujímala, ani sa žiadneho nezľakla, ani nič podobné… Táto etapa v jej vývoji zostane pre nás navždy záhadou (a možno by to nejaký psychológ dokázal vysvetliť).

“Hajenka”

Alebo syn mojej príbuznej, keď bol maličký, si nadovšetko obľúbil jej nočnú košeľu. Zaspával s ňou, túlil sa k nej, keď bol smutný alebo unavený, alebo keď ona nebola na blízku. Nemohla mu ju dokonca ani oprať a volal ju “hajenka”. Všade ju nosil zo sebou a viete si predstaviť, čo ju stálo námahy nedať mu ju napr. vo vlaku, keď bol unavený a srdcervúco sa jej dožadoval. Dlho – predlho sa “hajenky” nemohli zbaviť, až sa nakoniec príbuzná rozhodla postrihať ju, nech sa deje, čo sa deje. Bolo to síce určitú dobu “o nervy”, ale časom zabudol a teraz, keď už je veľký, sa tomu všetci schuti zasmejeme.

Kamióny

A ešte spomeniem syna mojej inej priateľky, ten má zasa záľubu v kamiónoch a autách. Má štyri rôčky a pozná všetky modely (vie ich rozoznať), zbiera ich či už ako obrázky z časopisov alebo ako hračky, rád ich kreslí a ešte radšej má, keď mu ich kreslia aj iní (má zošit, v ktorom ich už má nakreslených od kadekoho naozaj veľa). Na Vianoce v škôlke, keď mali nakresliť stromček a pod ním darčeky, on namiesto nich nakreslil samé kamióny. Ak sa ho niekto spýta, čo bude robiť, keď bude veľký, dostane pohotovú odpoveď: “Budem šoférovať kamióny”. Ktovie, možno z neho naozaj vyrastie kamionista…

NÁVRAT DO DETSTVA

Je nádherné sledovať deti, ako rastú, vyvíjajú sa, formujú svoju osobnosť a popri tom si spomenúť na svoje vlastné detstvo. V mnohých veciach sa naše deti podobajú na nás, dokonca môžu mať rovnaké záľuby, ako sme mali my, hoci možno trošku v inej intenzite alebo obohatené – ochudobnené o nejaké náležitosti.

Ja si napr. spomínam, že v detstve som rada vymýšľala príbehy, rozprávky, rada som písala o hocičom a zostalo mi to až do dospelosti alebo môj manžel sa v detstve zaujímal o autá – rád ich rozoberal, opravoval, vylepšoval a dnes opravuje skutočné autá…

A čo vy? Spomínate si, čo vás v detstve bavilo, čo ste radi robili?

Ilustračné foto: František Babinský