Partnerská výchova. Ako s deťmi rozprávať rešpektujúco a s dôverou

Mgr. Alica Teplanová 0

V tomto článku si uvedieme príklady, kedy by komunikácia mohla fungovať podľa knižiek o rešpektujúcej, partnerskej výchove (napr. Respektovat a být respektován, Ako hovoriť, aby nás deti počúvali, ako počúvať, aby nám deti dôverovali) a čo ďalšie ešte zafungovalo u nás.

1. Povedať čo potrebujete, čo chcete, na  čom trváte, čo očakávate a vysvetliť  PREČO

„Potrebujem, aby si chvíľu počkal a nič mi nehovoril, kým telefonujem, pretože potom nepočujem ani teba, ani toho s kým telefonujem!“

 „Potrebujem, aby si si vyskúšala tie topánky, inak nebudeme vedieť, či ti sedia a či ich môžeme kúpiť.“

„Chcem, aby si sa už vyzliekal a skúšal obliecť sám, už to dokážeš, budeš na seba pyšný a mne tým pomôžeš, aby som nemusela všetko robiť za teba ja.“

 „Chcem, aby si sa so mnou rozprával pekne. Keď na mňa kričíš, cítim sa zle, je mi to nepríjemné.“

2. Stručne popísať problém. Neskôr stačí jedným slovom.

„Mirko, vidím na zemi kusy keksíka.“

„Mirko, na zemi sú omrvinky!“

„Mirko, omrvinky!“

3. Podať informáciu

„Ak jedlo necháme na zemi, bude tu neporiadok a môžu nám sem naliezť chrobáky.“

4. Ja-výrokom OPÍSAŤ AKO SA CÍTITE

„Nerada vidím po zemi omrvinky.“

5. Napísať to, nechať odkaz (deti, ktoré nevedia čítať si ho rady nechajú rodičom prečítať)

Napr. papierik na zrkadle: „Nechytať, nechcem mať odtlačky. Tvoje zrkadlo.“

6. Zapojiť HUMOR, použiť iný hlas, prízvuk alebo pesničku

Tu uvedieme príklady z knižky Ako hovoriť s deťmi, aby sa lepšie učili doma aj v škole:

Cudzí prízvuk – Madonna mia! Ja to sama nezvládat! Potrebovat niečia ruka

Gangster – Ok, chalani. Rýchlo spracte po sebe dôkazy, lebo za chvíľu príde boss a bude zle.

Robot – Všetky-hračky-knižky-topánky-šupky od banánov-musia-byť-odpratané-ešte-pred-večerou.

Francúzska slúžka – Mon dieu! So to fitím? Papieriky na stole! Fuj, fuj. Chytro preš!

7. Urobiť to spolu

„Už je veľa hodín, pôjdeme upratovať.“

„Poď, ideme poliať kvetinku.“

„Teraz tú rozliatu vodu utrieme.“

8. Dať na výber

„Chceš ísť von teraz alebo až keď sa dohráš s bábikami?“

 „Umyjeme si zuby pred kúpaním alebo až po kúpaní?“

„Chceš si tie topánky vyskúšať na tejto taburetke alebo na tej druhej?“

9. Povedať, ako to u vás robíte, vaše pravidlo

„My pri jedení telku nepozeráme, aby sme sa vedeli sústrediť iba na jedlo.“

10. Urobiť z toho hru

„Kôš na špinavé oblečenie je hladný. Mňam, mňam, prosím si ponožky, som hladný.“

„Dáme papať aj bábike, aj plyšákovi, sú veeeľmi hladní…“

„Teraz zjeme Popolušku, pozri, má kukuričkový drdol. Ide za ňou princ. Počkáááj, Popoluška, chcem ísť za tebou do úst!“

„Tento rožtek na deke si prosí pusinku od toho oproti, dajme ich k sebe, nech sa môžu popusinkovať.“ (pri skladaní deky)

Pozor, nezamieňať si hru s klamaním. Napríklad, ak už nevládzete dieťa točiť na kolotoči a poviete mu namiesto pravdy, že kolotoč už spinká, preto sa nemôže ďalej kolotočovať, to je klamstvo.

Dieťa musí vedieť ako to je naozaj, klamstvá ho mätú, má pocit, že si myslíte, že je hlúpe a vy klamaním strácate ich dôveru. Až po pravdivom vysvetlení sa môžete začať hrať a urobiť si z povinnosti zábavu.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (12 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Author image

Mgr. Alica Teplanová

Som učiteľka na prvom stupni ZŠ a matka, ktorá sa inšpiruje knihami o výchove a duševnom rozvoji. Verím, že popri učení a výchove našich detí sa zároveň učíme aj my od nich a zastávam názor, že kto chce vychovať svoje dieťa, mal by začať od seba, pretože deti sú našim zrkadlom.

články autora...

Pridaj komentár