Prečo deťom vravím, že darčeky nosí Ježiško?

Jednoducho to nerobí. Radšej svojim deťom povedala pravdu. Darčeky im dáva ona a ocino. Ani štvorročná dcéra ani šesťročný syn s tým nemajú problém.

Má to logiku. Deti žijú v realite, nikto im nebalamutí hlavu a nečaká ich pár sedení u psychológa, keď sa dozvedia, že ten, kto im dal pod stromček vysnívanú bábiku či vláčik, boli rodičia.

O zlatom prasiatku

My dospelí už veríme v málo zázrakov. V málo pekného. Lebo život je ťažký. Niekde v srdci sa ale spoliehame na „niečo“ mimoriadne, čo sa objaví v našom živote, keď to budeme potrebovať. Že princ nájde Popoluškinu črievičku, Snehulienka dostane pusu a Červenej čiapočke pomôže ujo horár. 

Aký by bol náš život, keby mu chýbala iskra v podobe nádeje? 

Ako dieťaťu mi rodičia vraveli, že ak sa vydržím celý Štedrý deň postiť, uvidím večer zlaté prasiatko. Rok čo rok som ho preto poctivo očakávala. Po celodennom pôste som vyzerala von a čakala, ako nám prebehne po záhrade odmena za poctivé odmietanie koláčov a cukroviniek.

Raz krátko pred Štedrou večerou sa to stalo. Priamo pod oknom som uvidela malé stopy. Presne také, aké by ostali po kopýtkach prasiatka. Bola som hotová. Za postenie ma prišlo pozrieť zlaté prasiatko! Stal sa vianočný zázrak.

V ten rok boli Vianoce o čosi čarovnejšie. Dnes mi je jasné, že zlaté prasiatko bola len susedova mačka. Ale ten okamih vianočného zázraku vo mne ostal už navždy. 

Tak kto nosí darčeky?

Tak ako na zlaté prasiatko som čakala na chvíľu po spoločnej večeri. Vedela som, že ak som cez rok aspoň trochu poslúchala, ak som nechala rozsvietené svetlo v obývačke, ak som si poctivo dala kapra a maminu kapustnicu, tak príde. A donesie mi darčeky.

Lebo Ježiško vie, čo si prajem. Vie, že potrebujem nové rukavice do snehu, aj to, že bez tej barbie Malibu nedokážem žiť. Ktovie, v akej knihe si budem listovať pod blikajúcimi svetielkami na jedličke? 

To isté prajem svojim deťom. Radosť z očakávania, nekonečnú detskú dôveru a fantáziu, ktorá bude počas Štedrej večere pracovať naplno. Donesie mi lego? Nezabudne? Prečítal si list? 

Je to ako s vianočnými rozprávkami, na ktoré sa celý rok tešíme. A ku ktorým utekáme nadýchať sa tej zázračnej atmosféry. Uveriť na chvíľu, že padajúci sneh, hviezdami posypané nebo a melódia Tichej noci má zvláštnu moc.

Zrušiť Ježiška, ktorý nosí darčeky, je to isté ako zrušiť Popolušku alebo Lásku nebeskú. Je to zbytočné a bola by to škoda. Darčeky sú vec hmotná, ale spolu s nimi nájdeme pod jedličkou ešte niečo iné.

Nádej, že čokoľvek sa cez rok zomelie, na Štedrý večer sa opäť všetci stretneme pri svetle sviečok a vôni medovníkov. A dočkáme sa toho malého zázraku, ktorý sa rodí v každom, detskom aj dospelom srdci.

Kedy inokedy sa v nás prebudí vďačnosť za to, čo všetko máme? Radosť, že sme opäť celá rodina pokope? V ktorý iný večer si uvedomíme, že nič z toho nie je samozrejmosť? A také darčeky nosí iba Ježiško.

(13 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...