Ľudia majú občas problém správne vyhodnitiť situáciu. Za všetko hovorí výskum, v ktorom väčšina Európanov označila za najpracovitejších Nemcov, iba Gréci označili samých seba.
Podobne je to pri nezvládnutej výchove, kde je ľahšie onálepkovať dieťa, ako hľadať korene problémov vo výchove.
Epidémia detskej panovačnosti
Prvé nemecké vydanie knihy Malý tyran vyšlo ešte na konci osemdesiatych rokov. Jej autorka bola emigrantka Jiřina Prekopová. Do Nemecka odišla v roku 1970 spolu s manželom, ktorý si ako politický väzeň odsedel pätnásť rokov. Až tam sa mohla naplno venovať detskej psychológii. V socialistickom Československu jej to nedovolili, vyhodili ju dokonca aj z miesta učiteľky. To ju takmer stálo život – istý čas pracovala v poľnohospodárstve a takmer umrela na týfus.
V emigrácii pracovala s postihnutými deťmi, autistami a až do dôchodku na oddelení vývinových porúch na detskej klinike v Stuttgarte. Pri svojej práci si všimla veľkú zmenu, vďaka ktorej je jej kniha bohužiaľ dodnes aktuálna. Zatiaľ čo do u detských porúch osobnosti dovtedy prevažovali úzkostné a ustráchané deti, zrazu mali prevahu deštruktívne a agresívne deti. Pre takéto deti je typický citový chlad, egoizmus a bezohľadnosť.
Prichádzali za ňou bezradní rodičia: hoci sa svoje deti snažili vychovávať čo najlepšie, vykľuli sa z nich malí tyrani. Je pre nich príznačná závislosť na vlastnej moci – jediný spôsob, ako ich upokojiť, je im vo všetkom vyhovieť. Tým sa však dostávate do bludného kruhu.
Exotické riešenia
Autorka v knihe ukázala, koľko opory a aké hranice deti potrebujú, aby ich vývin prebiehal hladko a bez porúch.
„Ak sa dieťa zlostí, napríklad, na privysoko umiestnenú kľučku, a samo na seba, pretože na kľučku nedosiahne, má sa naučiť svoju frustráciu vydržať. Má získať skúsenosť, že krízu dokáže zvládnuť aj vlastnými silami. Ak je však jeho zlosť namierená proti matke či otcovi, musí dostať príležitosť ku konfrontácii,” píše v úvode k rozšírenému vydaniu.
Porovnáva spôsoby výchovy v rôznych kultúrach a neraz zisťuje, že nás technický pokrok zbavil prirodzených inštinktov.
„Keď som vyzvala matku z Turecka, Perzie alebo Bolívie, aby svoje dieťa vzala na ruky, okamžite ho začala rytmicky kolísať. Tieto matky to urobili okamžite, len čo vzali dieťa na ruky, bez toho, aby čakali na moju výzvu. Keď som ich z pokusných dôvodov vyzvala, aby sa prestali pohybovať, reagovali, akoby som vyžadovala niečo neuveriteľné: ´Prečo by som to mala urobiť? Čo sa deje?´ Utišujúci rytmus kolísky v priamom telesnom kontakte mali tieto ženy od detstva v krvi. Tento rytmus sa neoddeliteľne a nevedome spája s potrebou upokojenia a vnútornej rovnováhy.
Matky z Nemecka, Ameriky, Holandska a iných ´civilizovaných´ krajín berú svoje deti na ruky bez toho, aby ich kolísali či ich hladkali, tisnú ich k sebe a strnulo sa im prihovárajú.”
Jeden z projektov Jiřiny prekopovej je zameraný na obnovu lásky v rodine a podporu pozitívneho rodičovstva, ktoré odmieta ponižovanie, fyzické tresty, manipuláciu, prehnanú starostlivosť a ďalšie nežiaduce javy. Všetky tieto zásady zhrnula už v Malom tyranovi, kde opísala rozdiely medzi normálnym vývojom (s prirodzenou fázou vzdoru) a patologickým, keď dieťa začína byť závislé na moci a snaží sa svoje okolie ovládať.
Samotný pojem “malý tyran” je možno voči deťom trochu nespravodlivý, pretože chyba zvyčajne nastáva u rodičov, svoj účel však splní, ak rodičov tento názov pritiahne k tomu, aby sa problémom začali zaoberať.
(22 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Príspevok pri narodení dieťaťa 2024
Vianočné vinše
OČR počas Vianoc
OČR (čo je ošetrovné, kto má nárok, aká je výška)
Súťažte o skvelý balíček produktov od dm drogerie markt
Vyhrajte Retrohranie. Vyše 200 hier nášho detstva.
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
deti nemaju radi autoritu, ale ja ked mu dam, co chce, bude potom on sam chciet upratat, takze ked mu viac zakazem a prikazem, bude este viac vzdorovat, lepsie je im ukazat, ze ked nieco chcu, mozu to robit a ked nechcu, nemusia. Ja dieta nebudem nutit do nicoho, treba mu ukazat, ze napriklad ulozit si hracky je pekne a ze ma to bavi a ma to potesi, ked si ich ulozi a detto co sa tyka skoly. Ak mi dieta place rano, ze nechce ist do skoly, netreba ho nutit, treba ho ukludnit, pochopit preco nechce a vyriesit to s nim doma. Co sa mu stane ak jeden den nepojde do skoly? A posledna veta je dost zla, co si pisala o tej slobode. Lebo to je cely problem na svete, vo vsetkom!!! ak deti regulujeme privelmi riskujeme, ze ich nesputana dusa sa vytrhne spod kontroly a to velmi zlym destruktivnym sposobom, potom sa taketo tlacenie a nutenie prejavi zlym spravanim dietata. Hlavny dovod preco rodicia obmedzuju deti je strach. A strach sa prenasa na dieta…
mamička, keď tvoje dieťa začne robiť druhým zle, tak ho netreba obmedzovať, lebo sloboda, hej? žiadne dieťa nie je samo od seba dobré…a tresty vo výchove sú potrebné, inak vyrastú grázli, dnes sú ich plné školy a plné ulice, pretože nikdy nezažili obmedzenie, ani výchovné, žiadny trest, ego im do neba rastie a myslia si že sú jediní na svete.
okrem toho deti majú hlboko v paži či ťa niečo poteší alebo nepoteší. Jediné čo potrebujú je láskavá autorita a autoritatívna láska, bez tej autority to nejde, pretože rodič sa poslúcha preto, že dieťa chráni. A keď dieťaťu nedáš hranice, keď ho nebudeš obmedzovať, vyskočí ti na hlavu a v 15 tich ti na nej dobre zatancuje a vtedy už bude neskoro niečo vychovávať a naprávať. OK sú to tvoje deti, vychovávaj si ich ako chceš, ale aspoň viem, na akých grázlov a sebcov mám svoje deti pripraviť, lebo vidím, že ľudí ktorým pôjde v prvom rade o seba, bude geometrickým radom pribúdať.
APELUJEM na zakladne ludske prava a prava dietata!!!!!
SLOBODA, PRIESTOR, LASKA, OSOBNOST!!!
Neobmedzujte dieta!! – sloboda, hravost
Dajte mu lásku, keď to vyžaduje!! – priestor
Nenútte dieta do toho, co nechce!! – osobnost
Láska, keď sa prejaví objatím nenásilným – pokoj, sebavedomie
Radsej si pozrite rady od Eckhart Tolle, autor bestsellerov
, odporucam zo srdca!!, mam to vyskusane aj s detmi.
mamicka, ale to je super, dieťa nechce do školy, tak ho tam nepošleme, lebo ho nebudeme nútiť čo nechce. Nechce si po sebe upratovať hračky? veď nemusí ak sa mu nechce, je predsa osobnosť. Zabudla si na jednu vec, moja sloboda končí tam, kde sa začína sloboda toho druhého…
Nam kniha a terapia pevnym objatim pod profesionalnym dohladom velmi pomohla. Pochopit, kde robime chyby a zaroven bezpodmienecne svoje deti milovat. Mam prvorodeneho syna, ktory ma autisticke crty… Nemal rad a vyhybal sa fyzickemu kontaktu, objatie odo mna – matky, este ako tak akceptoval … Po terapii, prvykrat 4 rocny spontanne objal svojho tatina…
V kazdom pripade, ked nie sme spokojni ako sa nase deti spravaju, vidime, ze niekedy trapia seba aj nas, treba hladat, citat, zaujimat sa, vyhladat nejakeho terapeuta, s ktorym ma znamy skusenosti… Terapiou som presla aj ja a vyriesila som si tym svoje “trable” z minulosti… Nas tatino knihu necital, ale videl DVD aby vedel do coho ide 🙂
V knihe sa síce autistické poruchy spomínajú, ale iba okrajovo, je zameraná na viac-menej bežné deti, ktorých výchova sa rodičom vymkla z rúk. Samotná terapia pevným objatím sa na podobných fórach zvyčajne zjednodušuje a vulgarizuje, existuje v nej pritom viacero smerov (čo opakovane zdôrazňuje aj autorka, ktorá je proti akémukoľvek násilnému zavádzaniu tejto metódy) a bežný čitateľ ju u svojho dieťaťa vôbec nemusí aplikovať. Cenné s mi na tejto knihe zdajú mnohé drobné postrehy, ktoré sa asi každému rodičovi poskladajú do väčšieho celku a dokáže si z čítania odniesť veľa dobrých výchovných nápadov. Najmä ak tie doterajšie nezaberajú.
Obávam sa, že redakcia troška niečo zamlčala – Prekopovej snaha vyliečiť autistické deti terapiou pevným objatím bola zo zdesením prijímaná ako v ČR, tak v Nemecku. A sorry – nelieči ,može uškodiť…
psychologie.cz/metoda-pevneho-objeti/
Nič proti jej postrehom v knihe, možu byť cenné – len z toho vyššie uvedeného nemám práve dobrý pocit …
Ona pracovala s autistami? a nasilím ich držala v objatí? keď s nimi pracovala, tak musí vedieť že sú to netýkavky, ktoré neznesú akýkoľvek telesný kontakt.
Komárik, to sa potom fest rozchádzate vo výchove, nerobí to problém?
Ja nemam doma autistu, ale bezne deti.
Komarik narážala som na to, že ak sa názory vo výchove detí rozchádzajú u oboch rodičov, robí to problém u oboch typov detí. Alebo si myslíš, že pán manžel si knižku prečíta a bude to v poriadku? (nemyslím to zle)
_____________________________________________________
(poznámka pod čiarou: na obnovu lásky v rodinách je potrebné trošku viac ako si len prečítať knižku a začať sa podľa nej riadiť, obvykle je potrebné prebúrať betónové zažité skúsenosti spred najmenej 20rokov)
skvela kniha. mam starsie vydanie , ako biblia vychovy u nas doma. len nie a nie donutit toho otecka si to precitat. aj u vas tieto knihy citate len vy, mamy?