Či chceme alebo nechceme, rôzne technické „vymoženosti“ nám akosi nevyhnutne (a niekedy aj nevyžiadane) vstupujú do života. A vstupujú do života aj našim deťom.
Čím sú deti menšie a máme ich viac pod dohľadom, môžeme i viacej ovplyvniť to, s čím a ako dlho sa budú zabávať. S tými väčšími je to zrejme väčší problém, s ohľadom na ich potreby spojené so školou a prípravou do nej, ako aj s rovesníckym tlakom.
U tých menších nám zase také nevyžiadané kontakty s elektronikou môže zabezpečiť škôlka.
Mobily a tablety všade …
Aj v detskej fakultnej…. pred pár dňami som tam sedela v čakárni viac než tri hodiny. Premlelo sa tam veľa detí, vo veku od kočíkových po cca 17 ročné slečny. Knižku sme v ruke držali akurát my a ešte jedno asi 4 ročné dievčatko. Všetci ostatní hladkali svoje smartfouníky alebo sledovali veľkú plazmu na stene.
To, že do DFNsP ešte nikoho nenapadlo kúpiť (alebo pýtať od sponzorov) obyčajné farbičky a papiere je jedna vec, ale to, že to už neriešia ani samotní rodičia, to má celkom slušnú výpovednú hodnotu.
Zjednodušujeme si život, ako sa len dá. Nenabalíme so sebou za tašku voľačoho, s čím by sme čakanie u lekára mohli „prežiť“, veď predsa máme ten čarovný malý geret, v ktorom je VŠETKO! No nie? No áno!
Mobily a tablety ovplyvňujú vývin našich detí
Tak ako nám dospelákom nesvedčí celodenné a celopracovné sedenie za počítačom, tak ani našim deťom nesvedčia mobily a tablety v rukách – aspoň nie na nekontrolovane dlhý čas. A napriek tomu ich deti dostávajú – aby sa zabavili, boli ticho, nemali na dospelého požiadavky …
V princípe výskumy, ktoré boli robené na tému vplyvu digitálnych technológií na vývin detí, smerujú k dvom oblastiam – k akémusi ochudobňovanie tvorivosti a predstavivosti detí a k ohrozovaniu vývinu ruky, funkčnosti prstov a následnej schopnosti správne držať ceruzku či pero v ruke.
Predstavte si vášho školáka, ako ho máte doma. Potrebuje preložiť slovíčko z cudzieho jazyka. Ide do police zobrať slovník alebo klikne na translator v PC? Keď sme kedysi listovali v slovníkov, chtiac – nechtiac nám do očí udreli aj iné slovká, než tie, ktoré sme práve hľadali. Teraz kliknete a vyroluje vám 10 alternatív daného slova …
Veľa rodičov sa sťažuje, že ich deti odmietajú čítať, že nechcú rozprávky ani počúvať. Toto samotné ochudobňuje predstavivosť detí. Čas strávený na tablete alebo inde pri hrách k tomu len pridáva.
Najväčším problémom pri manipulácií s dotykovými aparátmi je to, že dieťa používa len niektoré prsty – najčastejšie ukazovák. Keďže nepoužíva celú ruku – ako napr. pri modelovaní z plastelíny, práci so stavebnicami – môže dôjsť k nedostatočnej tvorbe svalovej hmoty. Tú dieťa bude potrebovať v predškolskom a školskom veku, aby nemalo problémy pri písaní. Mnohé deti dnes nastupujú do prvého ročníka s oneskorením v motorickom vývine, v hrubej i jemnej motorike, najmä motorike ruky. Rodičia sa často čudujú, prečo dieťa, ktoré si bystré, na tablete dokáže divy, neodporúčame na zaškolenie. Nuž problémy v grafomotorike sú jedným z dôvodov na odklad školskej dochádzky, pretože väčšinu času v prvých ročníkoch deti „prepíšu“ a pokiaľ dieťa ruku pripravenú nemá, bude mať problémy.
Vývin grafomotoriky – od bodky k čiarke … čítajte viacej …
Akosi samozrejme sa k týmto problémom pridávajú aj problémy s chrbticou a ochoreniami kostro – svalového aparátu. Veď si stačí predstaviť vaše dieťa, keď sa hrá na tablete. V akej polohe? Sedí rovno s nohami zohnutými v kolene cca do pravého uhla? Alebo leží na posteli poskrúcané ako paragraf?
Ako dlho môže mať dieťa tablet či mobil v ruke?
Podľa americkej pediatrickej asociácie by dieťa do 2 rokov nemalo s podobnými zariadeniami prísť do styku vôbec. Predškolák by s nimi nemal stráviť viac než dve hodiny denne. Ako to vidíte vy, milí rodičia?
Z môjho pohľadu sú dve hodiny veľmi dlhý čas. Čas, ktorý by dieťa malo stráviť hrou, tvorením, pobytom vonku…
Samozrejme, že sa technológiám ani nie úplne máme šancu vyhnúť. Ale zároveň by sme deťom mohli s ich používaním ukazovať aj akúsi „best practise“ – teda nejakú kultúru používania, učiť ich pracovať s časom a tiež s istým spôsobom sebaovládania.
Medzi odporúčaniami odborníkov nájdeme aj to, že televízory, mobily a tablety by nemali mať trvalé miesto v detskej izbe a deti by k nim nemali mať prístup kedykoľvek.
Je na tabletoch s ohľadom na deti aj niečo pozitívne?
Výskum vedcov z Boston University Medical Center naznačuje, že interaktívne médiá, ako sú elektronické knihy, tablety či niektoré aplikácie môžu byť užitočné pri výučbe slovnej zásoby a porozumenia písanému textu, ale iba u detí predškolského veku alebo starších.
Prínos pre deti do 2 rokov nie je žiadny, pretože je dobre známe, že dojčatá a batoľatá sa najlepšie učia prostredníctvom „praktickej skúsenosti“ – teda na tom, na čo si môžu siahnuť, vyskúšať, manipulovať s tým.
Vedci tiež zistili, že zvýšené sledovanie TV a používanie technológií negatívne ovplyvňuje jazykové schopnosti a sociálne zručnosti detí. Deťom chýba interakcia s rovesníkmi i so staršími deťmi, nemajú kde trénovať empatiu, rozvíjať svoje regulačné mechanizmy – prosto naučiť sa fungovať o vzťahoch.
Odborníci povzbudzujú rodičov, aby prípadné aplikácie pre deti vyberali a vyskúšali si ich predtým, než dovolia deťom hrať sa s nimi. A tiež, aby sa napokon aspoň chvíľu hrali s deťmi a videli, čo vlastne deti robia a hovorili s nimi o tom. Toto zvyšuje vzdelávaciu hodnoti interaktívnych médií.
Spracované podľa: universityherald.com
(13 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
„Domáce“ úrazy hlavy
11 mýtov o otrase mozgu
Nedostatočná informovanosť môže vás alebo vaše dieťa stáť zrak – ako postupovať pri vyberaní očnej kliniky?
Univerzitná nemocnica Bratislava Antolská
FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica
Kedy ísť do pôrodnice? Koľko mám času, keď mi odtiekla plodová voda? Čo ak som druhorodička, treťorodička?
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
autorka článku si zjavne neuvedomuje že mnohé činnosti na týchto zariadeniach kreativitu rozvíjajú veľmi dobre. Poznamenávam predovšetkým na hru Minecraft ktorá dovolí dieťaťu tvoriť neobmedzenie podľa jeho predstavivosti. Ale aj mnohé iné hry alebo činnosti. Čo sa týka kontaktu z rovestníkmy to že má dieťa tablet v ruke nezabraňuje mať kamarátov. Ku kamarátom si dieťa príde v škôlke/škole či už ten tablet má alebo nie. Dá sa argumentovať že s nimi kvôli sociálnym sieťam a iným zábavkám netrávia toľko času ale zase nebolo urobený žiadny presnejší výskum a doterajšie pozorovania spejú k tomu že to ma malé až žiadne účinky na vývoj dieťaťa. Celkovo je tento článok zladený to štýlu staromódnych myšlienok o moderných výdobytkoch. Táto mienka vznikla kvôli tomu že zo začiatku výskumy nespeli pre modernú elektroniku pozitívne ale postupom času sa výskumy upresňovali a moderné výdobytky samotné sa zlepšili v smere týchto vecí. Tento článok je irelevantný a poznamenávať na detaily ako vývin prstov a ruky my príde ako hlúposť.
K tej čakárni a farbičkám…plne súhlasím s autorkou článku…vymaľovanku a farbičky nie je problém hodiť do kabelky, problém vidím skôr v tom, že ani neviem či som vôbec bola v takej čakárni, ani moja zubárka súkromníčka nemá takú, kde by si dieťa mohlo normálne a pohodlne sadnúť a kresliť.
Aj ked s pointou clanku suhlasim, zaujala ma jedna vec – ja by som v cakarni u dr. urcite nedovolila dietatu zobrat farbicky a kreslit si, ked viem, ze pred tym tie farbicky chytalo “milion” chorych deti.. Radsej si vezmeme nejaky casopis/knihu, v najhorsom pripade si pozrieme v mobile(
) nase fotky a ROZPRAVAME SA 
Sisi, táto ambulancia konkrétne nebola pre akútne choré deti, kašlavé soplavé … ale ako som písala, farbičky si môžem doniesť z domu, vždy som si to tak nosila pri očakávaní času stráveného v čakárni dlhšieho než 10 minút. Farbičky, omaľovanku, pracovny zošit, knižku – to vždy bola “povinna vybava”.
Ale jasné – každému ako sa páči a vyhovuje.
Ale ved vdaka tomu tabletiku som sa dostal k tomuto clanku, bez nich by nebolo pre koho pisat….no nie?
Veru, je taká doba. Ale fakt mi príde, že niečo nie je v poriadku, keď deti na 2. stupni ZŠ namiesto spoločného hrania / komunikácie sedia každé samo na stoličke a ťukajú si do mobilu…
Ja by som to tak nezatracovala. Napríklad porovnanie, že si nevezme knihu slovník, ale elektornický – robim to aj ja, je to rychlesie, nemyslim si, ze by to bolo zavadne.
A to ze nemaju vyvinutu grafomotoriku? Preco si myslime, ze nase deti budu niekedy pisat uhladne pisanymi kreslenymi pismenkami, ako sme to museli my. Nebude to treba. Budu tukat do klavesnic… veci sa menia.
Moja babka mi rozpravala, ako bola pohorsena, ked do dediny zaviedli elektriku. Dovtedy vysivali vecer obrusy pri petrolejke. Chodili take reci, ze ta elektricka ziarovka im spali oci, ze petrolejka je lepsia… No a vidime. aj elektrika je v dome, aj vysivat sa da…keby sa este niekomu chcelo
To s tým slovníkom aj mňa zaujalo. Pamätám si, aký to bol v mladosti vnútorný boj, či siahnuť po slovníku a zdĺhavo listovať, alebo radšej nechať tak a nevedieť, čo dané slovo znamená. Často zvíťazila pohodlnosť. Dnes syn ovláda jazyky tak, ako ja nikdy nebudem. Verím že aj vďaka on-line slovníkom a možnosti komunikovať (vyhľadávať informácie) cez internet v angličtine.
Inak v princípe s článkom súhlasím. Ale v tej čakárni u lekára by som sa nepohoršovala. Ak je to jedna z mála príležitostí, keď sa dieťa dostane k týmto technickým hračkám (za mojich detských čias to boli kľúče a obsah maminej kabelky), tak v tom nevidím problém, skôr naopak – spôsob, ako dieťa prežije čakanie u lekára bez stresu.