PhDr. Kornélia Dibarborová, detská klinická psychologička
DETSKÁ AGRESIVITA
To, že dieťa trestá hračku, určite istým signálom je a treba sa nad ním zamyslieť. To, že je bité alebo neprimerane trestané rodičmi, je len jedna z možností. Vo všeobecnosti je to len jeden z ventilov, ktorým si dieťa odreagúva svoje napätia, pocit bezmocnosti alebo jednoducho len „prehráva“ to, čo videlo v televízii, na piesku alebo u susedov. Zdrojom napätia bývajú často:
DETSKÁ LOŽ
Deti nereagujú klamstvom len na tresty, ale aj na prehnane autoritatívnu výchovu, na prehnane ochraniteľský prístup rodičov, na ich neschopnosť odhadnúť, kedy nastal čas, aby dieťaťu trošku povolili uzdu. Odhadnúť ten správny moment je veľmi dôležité a zároveň veľmi ťažké. Vyžaduje si to skutočný záujem o dieťa a hlavne čas a trpezlivosť na to, aby sme s dieťaťom debatovali. Problém býva zväčša v tom, že rodič automaticky preberie istý výchovný model, ktorý sa osvedčil v jeho základnej rodine a aplikuje ho. A keďže rodičia sú zväčša dvaja a vyrástli v dvoch rozdielnych výchovných modeloch, problém je tu!
Obaja však pozabudnú na jeden „detail“ a to je fakt, že spoločnosť sa pozvoľna, často nepostrehnuteľne mení a to, čo bolo v našich časoch nemysliteľné, je dnes normálne. Vychovať dieťa tak, aby spĺňalo naše predstavy o rebríčku hodnôt a o morálke a zároveň sa dokázalo začleniť do spoločnosti, ktorej je súčasťou. To je asi najťažšia úloha, pred ktorú sme my, rodičia, postavení.
AKÍ SME
Bolo by skvelé, keby mali všetci rodičia rovnaké záujmy a rovnaký názor na výchovu. Je to však nereálne. Vôbec neprekáža, ak sú záujmy aj názory na výchovu rozdielne, je to normálne. Dôležité je LEN to, či sa partneri dokážu rešpektovať, tolerovať a dohodnúť na kompromisoch. Vtedy je ich rôznorodosť pre dieťa obohatením a naopak výhodou, lebo denne dostáva lekcie, ktoré sa mu v živote zídu.
PhDr. Kornélia Dibarborová – z pohľadu psychológa k článku Skôr, než potrestáte
