Mám „svoje“ dni. Sedím znovu na wc a v duchu ironicky skonštatujem, že som už ako malé bábo: zase sa musím prebaliť. Nadhľad a vedomie jedinečnosti fungovania ženského organizmu mi pomáhajú prežiť každý ten čas.
Zrazu sa dvere na wc otvoria a dnu sa vplazí náš benjamín. Systém otvorenosti mi občas lezie na nervy, lebo deti ma naozaj vyňuchajú všade, ale vždy sa snažím zachovať pokoj a nevyháňať ich od vecí, ktoré patria k životu. Takže – mám tu Šimona.
Oprie sa o vaňu a ticho pozerá, ako rozbaľujem zo zeleného obalu vložku. Je prostoreký a tak viem, že sa nemusím obávať ticha počas celého úkonu.
„Mamí, čo to tam máš za papielik?“ Opýta sa ma celý zvedavý, kým oči hlcú moje opatrné zakladanie „záchrannej hygienickej jednotky“ na miesto použitia.
„Šimonko, to je vložka, to si dáva maminka na gaťky a prilepí si to, aby si ich nezamazala, vieš?“
Spokojne vykonám zbytok obradu, pričom samozrejme môjmu všetečníkovi neujde krv v záchodovej mise.
„A plečo tam maš klvičku?“ Súcitne sa pozerá a pomaly ďube prstom tam, kde to vidí.
Pohladím ho, je trošku z toho vydesený.
„Šimonko, vieš, maminka má v brušku izbičku (rozumej maternicu) pre bábätko. Bol si tam ty, Miki, aj dievčatá a Samko s Kubkom.“
Šimon dôveryhodne prikývne – o tom je už informovaný.
„No a moja izbička pre bábätko sa musí každý mesiac upratať, aby bábätko – ak bude chcieť prísť – malo stále čistučké a pripravené také špeciálne perinky (výstelku maternice – to mu však nehovorím). Keď však bábätko k maminke nepríde, je to všetko tak múdro zariadené, že ďalší mesiac sa znovu celá izbička sama uprace – a u maminky sa to robí tak, že sa tie perinky potrhajú a s krvičkou vyjdú von. Tak sa celá izbička čistí a chystá pre ďalšie bábätko. No a aby som sa nezamazala ja od krvičky, tak musím mať na nohavičkách takýto papierik. Vieš?“
Šimon na mňa pozerá celý užasnutý a vidím, že sa vo svojich troch rokoch cíti byť poctený dôležitosťou týchto informácií.
Než sa nazdám, nežne ma pohladí, dá mi pusu a povie:
„Daj mi ten špinavý papierik, ja ho pôjdem vyhodiť… Nech sa ti čím skôr vyčistí izbička pre nové bábätko.“
Mária Kohutiarová
jaká pičovina….
Super, ako vždy. Moja najstaršia bola zvedavá rovnakým spôsobom, aj dvere na záchode sa u nas nezamykajú… Aj to vysvetľovanie bolo na začiatku podobné. Potom sa pridalo semienko, vajíčko i kŕmenie bábätka cez pupočnú šnúru. Len tá technická záležitosť ako tam to semienko príde nebola ešte doriešená. Dcéra má 8 a viem, že je to vek kde tieto veci už chápe dobre a ešte vníma normálne a preto to bolo vhodné dotiahnuť…
Vyriešila to za mňa naša mačička, ktorú sme dali sterilizovať – mimo iným aj preto, aby žila dlhšie, lebo pohlavné choroby (vedeli ste, že existuje aj mačací AIDS ?) skracujú život o 1/2. Takže musel prísť dôkladný výklad, ako sa k takej pohlavnej dá chorobe dostať. Dcéra bola síce nešťastná, že nebude môcť mať mačiatka (to bolo – mamina, a tebe by sa páčilo, keby si nemohla mať bábätká?!?), ale zvládla to, lebo vedela, že je to pre mačkino dobro.
PS: Zrovna teraz má jej mama mačka 3 mačiatka a sú u nás na dvore, nakoľko susedia prerábajú dom a u nás sa to zdalo mame mačke bezpečnejšie .
Mne sa to tiez paci. Myslim ze pointou je DOVERA MEDZI MAMOU (RODICMI) A DETMI. Je super, ak prave ta v rodine nechyba.
Ked si spomeniem, ako som sa ja taketo veci dozvedala od kamaratiek az niekedy na druhom stupni ZS, bola som z toho mimo a ta suskanda okolo takychto tem, trapny pocit pri kupovani vloziek, vyhovaranie sa na telocviku a podobne… No, tak to bolo a ja by som to smerom k nasim detom rada riesila inak. Dufam, ze sa mi to podari. Aj ja dakujem za inspiraciu.
PS: V kazdej rodine su zvyky ine – niekde deti vlezu rodicom aj do vane, niekde nevybehnu z izby ani v tielku. Tak sa prosim navzajom respektujme. Ale myslim, ze tie otazky pridu ako u jednych, tak aj u druhych. A tiez myslim, ze dieta rodica prepadne na zachode aj v tych rodinach, kde nie su zrovna fanusikmi otvorenych dveri 🙂
Pekny clanok, velmi sa mi paci. ja mam 2 dievcatka, este malicke, ale taketo rozhovory nas urcite cakaju. A decka tiez vsade za mnou dolezu, aj na zachod. Nebudem predsa kvoli tomu na nich kricat a vyhadzovat ich von. Ak sa zamykame, tak placu pred dverami. To tiez nie je riesenie.
Ja zatial kockam hovorim, ze aj maminka ma svoje plienocky – comu rozumeju, lebo mladsia este nosi a starsia si svoje plienky este pamata. To pochopia a dalej (zatial) nevyzvedaju
Dakujem za inspiraciu, Maria. Uz dlhsie som rozmyslala, ako pripadne vysvetlim detom, co to mam za “balicky”, ktore su v kupelni a ktore si nosim so sebou na dovolenky a pod., ak by na to prisla rec. Toto vysvetlenie je absolutne dokonale. Nezacnem o tom asi sama, ale uz som pripravena na podobny rozhovor 🙂
Prave vcera sme nad atlasom ludskeho tela preberali s dcerou a synom (5.5 roka a 4 roky), ako vyzeraju chlapcekovia a ako dievcatka. Deti to zaujimalo, ale potom im aj tak prisla ovela zaujimavejsia traviaca sustava. Takze myslim, ze je dost nevhodne vnucovat zbytocne svojim detom “hanbu” rozpravat sa o intimnych oblastiach tela. Deti to tak nevnimaju, je to pre ne rovnocenna sucast tela ako cokolvek ine – srdce, ruky, zaludok. Inak budu mat pocit, ze je to nieco, za co sa treba hanbit a tajit to a ked ich budeme chciet o tom poucit “vo vhodnom veku”, nebudu sa chciet o tom s nami rozpravat. A vyrastu tak, ako vacsina z nasej generacie – vsetko sme sa dozvedeli len zo suskandy od starsich kamaratok, bolo v tom plno nepravd a strachu a pocitu hanby…
vyborny clanok, dufam, ze i ja to raz tak podam mojmu malemu zvedavcovi ked k tomu pride.
a co sa tyka tych negativnych reakcii… mam z nich len dojem nepochopenia podstaty clanku zo strany citateliek. ako keby nemali vlastne deti, ktore su prirodzene zvedave a nevyspytatelne a chcu byt vzdy a vsade pri maminke. myslim, ze situacia aku zazila maria sa jednoducho stane v kazdej rodine… a ani maria netvrdi, ze je kazdodenna a spravna reakcia na zvedave otazky je absolutne obdivuhodna.. dakujem
Este raz: nie je to o hygienickej vyhrade, ale k vyhrade o zdravom vkuse. myslim si, ze dietatu sa da hovoit o zenskom ykle v kazdom veku, ale zrovna zacinat rozhovorom nad zabryzganou vlozkou? Myslim si, ze autorka chce malemu vnutit surodenca, tak trocha dramatizuje sama so sebou, a pritom zabudla na etiketu.
Maria, obdivujem, ako dokazes byt taka pohotova a rozpravat s detmi primerane k ich veku. Mne osobne sa take vysvetlenie pre deti paci. Primerane, pochopitelne..
mariine clanky su pre mna vzdy osviezujuce a zaujimave. Nedaj sa znechutit nepochopitelnymi reakciami tykajucimi sa hygieny (podla mna je urcite nehygienickejsia MHD alebo nakupne centrum nez vlozka) a vhodnosti debaty o takejto teme…. s dietatom treba debatovat o vsetkom, ked sa pyta treba odpovedat..inak sa to neskor obrati a ono nebude odpovedat na nase otazky :-)))
Mne sa to naopak veľmi páčilo, deti sú zvedavé a vysvetlenie to bolo krásne Super, určite niečo z toho použijem
Fuj, to su ale maniere nechat dieta otvarat zachod ked na nom sedim. Skoro ma naplo.
Dada, keď ťa naplo, tak to nerieš. Mňa viac napína, čo robia /alebo čo by robili / moje deti za zamknutými dverami, kým by som sa ja tak tabuizovane obriadila. Ja sa snažím byť voči svojim deťom otvorená a keď sa pýtajú, tak poviem. No dobre, zamkla by som sa a keď vyjdem – opýta sa ma: maminka, čo si to tam robila? Čo máš v ruke? A čo mu povieš? Zas ťa napne?
Pozri, neviem, prečo ťa napne, ale mne vložka nepríde hnusná – je to predsa súčasť nášho života a deti to majú vedieť. Nie so za skrývanie. Skôr mi príde, že ty sama máš asi nejaký problém s vnímaním menštruácie… Ale možno sa mýlim – jednoducho, toto je môj pocit, ty sa zariaď, ako cítiš.
Pehava, tak isto ako nemusim dietatu ukazovat ze som kakala, ci ukazovat mu odkial vyslo. Dieta nemusi vidiet klvicku v mise a na vlozke. Snazila by som sa zachovat hygienu aby ma videlo len obriadenu, a vlozku zahodenu.
A problemy s hovorenim o reprodukcnom cykle nemam, tam hranica vekova neexistuje, mam vyhrady len k divokemu sposobu nazorne ukazovat pouzite vlozky, hovorim to iste ako s kakanim ci cikanim. Ci aj to je dobre ukazat a tatinov flak na plachte? Neviem, ja si mysim ze zachovat dekorum nie je na skodu veci ani za cenu znizenia predstavivosti ci nazornosti.
Dakujem za odpoveď, len mám pocit, že sa nerozumieme v zásadnej veci: nikdy prvoplánovo nevyvolávam situácie, aby som to či ono dieťaťu ukázala akože. Sú veci, ktoré sú mimo nich a aj ostanú, o to nemaj strach.
Ale myslím si, že je blbé zaskratovať alebo inak uhrať takúto situáciu do autu, keď sa to dieťa na to pýta – ja som zvyknutá hovoriť pravdu v detskom prevedení a myslím, že je to tak dobré. A to, že môj malý je taký všetečník, že uvidel niečo, čo tebe vadí – no čo už s ním?
Mala som ho vyhnať? Vyhrešiť? Oklamať? Každé dieťa je iné – a toto je extrémne rýchle a zvedavé. Nemienim kvôli tomu, že sa dejú veci prirodzené, pokaziť náš vzťah dôvery a pravdivých informácií.
Ty to vidíš inak, ok, rešpektujem.
Zadné vysvetlenie. Vždy som bola v rozpakoch, ako toto vysvetlit. Ďakujem Maria za krásnu pravdivu jednoduchosť. Si úžasná mama.
Ahojte,
ten vek je asi naozaj individualna velicina pri kazdom, kedy s podobnymi otazkami prijde, ale urcite ked s tym dieta pride samo, tak nie je priskoro, skor sa moze stat ze ked mu neodpoveime spravne a ho odbijeme tak to proste nepochopi, jednoducho sa pyta na veci, ktore nepozna a neriesi, ci je to intimna vec alebo nie … z kazdeho vzsvetlenia si zoberie svoje comu rozumie a je to aj veeelmi o dovere medzi dospelym a dietatom … presne som tuto situaciu zazila uplne rovnako, akurat som to vysvetlila viac realisticky – a tvoje vysvetlenie je krasne poeticke 🙂
Nina, na to “l” miesto “r” som ozaj zabudla :-). A čo sa týka Tvojej obavy z veku nášho drobca, je to čiste vec toho, ako to ty ako mama cítiš a ako poznáš svoje dieťa, aké je vyspelé a ako chce poznať odpoveď. Ja viem, že to Šimonovi môžem povedať, ale môžem ti povedať aj to, že z našej vzorky detí je v tej menšine, ktorá sa na tieto veci pýtala skoro… väčšina z nich k týmto otázkam prišla neskôr, a ja som to v pohode rešpektovala.
Dúfam, že sa rozumieme, želám ti krásny deň a materskú pohotovosť pri takýchto otázkach.
naozaj neviem ci tri roky nie su priskoro….
nie som puritan ale toto mi pripada trosku prehnane, aj pokial ide o hygienu predmetneho ukonu. ja osobne by som nedala dietatu vlozku, nech ju ide zahodit…
pees: nejako autorke unika, ze syncek raz vie a “laz” nevie povedat “r”. alebo v tom soku sa to naucil?