Žijeme v dobe, keď rodičia konečne majú čas zamýšľať sa nad spôsobom výchovy svojich detí a za výchovu sa nepokladá len dieťa nakŕmiť, ošatiť, alebo potrestať, keď niečo vyvedie. Žijeme v dobe, kedy sú plné obchody hračiek a nielen obchody, ale aj detské izby malých ratolestí. Zamyslime sa teda teraz nad výberom hračiek z istého uhlu pohľadu – sú zbrane a vojenské hračky ešte naozaj hračkami ?
Najprv zopár zážitkov, ktoré ma inšpirovali k písaniu: jeden a pól – ročné dievčatko, ktorému rodičia dajú do ruky starožitnú zbraň a nabádajú ho – „streľ do ocka, streľ do mamky, zastreľ dedka…“, a zúčastnení veselo padajú k zemi ako mŕtvi… Mladá žena v obchode s hračkami si pýta nejaké zbrane, tanky, čosi vojenské – predavačka jej núka iné hračky, ale ona tvrdohlavo chce len zbrane… Mamička v herni, ktorá sa chváli akého šikovného otecka má, keď vlastnoručne vyrobil z čohosi Bazuku pre ich 2,5 ročného syna pod vianočný stromček (ach čas Vianoc, mieru a pokoja !)… Chlapček na návšteve, ktorý sa nedokáže inak hrať ako na vojakov, výbuchy, delá, mŕtvych… Malý drobec v šatni v škôlke, ktorý si s mamou prišiel „vyzdvihnúť“ staršieho súrodenca – ešte nevie ani poriadne rozprávať, ale vie čo je Harry Poter a napodobňuje divoké zvuky z filmu… Šesťročné dieťa, ktoré sa budí zo sna, lebo sa mu prisnilo niečo z Hviezdnych vojen…
Možno niekto mávne nad tým rukou – veď sú to len deti, oni sa len hrajú… Lenže hra nie je nič iné ako osvojovanie si zručností a postojov na život v dospelosti. Ak deti naučíme, že za istých okolností (hra, film, nepriateľ…) je možné strieľať, zabíjať, správať sa násilne, tak aj v dospelosti bude otázka „zabíjať- nezabíjať“ iba otázkou istých okolností. (Ak sa teda nájde v budúcnosti niekto, kto šikovne dokáže zmanipulovať druhých a presvedčí ich, že práve teraz sú tie okolnosti, kedy sa to dá a má, tak cesta je otvorená. História to už mnohokrát potvrdila – križiacke výpravy, inkvizícia, fašizmus, terorizmus…. Vždy sa našiel dôvod prečo sa možno správať agresívne – napr. dôvod, že zabíjaním spasíme svet – aspoň ten náš). A nejde len o hračky, ale aj o americké rozprávky plné násilia postrádajúce akýkoľvek hlbší zmysel a pozitívny rozmer – či už sú to knihy alebo filmové spracovania (Tom a Jerry, Pokemóni a mnoho ďalších), alebo rôzne násilnícke počítačové hry….
Aký je názor odborníkov na tieto trendy? Väčšina psychológov varuje pred množstvom agresivity a násilia, s ktorým deti prichádzajú v dnešnej dobe do styku vo forme hračiek a hier. Deti pod ich vplyvom majú tendenciu považovať takéto správanie za normálne a prijímajú násilie za prirodzený spôsob života. Preto odborníci nepovažujú vojenské hračky za vhodné pre zdravý psychický vývin detí.
Je asi nemožné zabrániť vstupu týchto vplyvov zo Západu ku nám, ale mala by to byť práve naša rozlišovacia schopnosť, naše kultúrne a duchovné bohatstvo v nás (hlboké kresťanské korene a mierumilovnosť nášho slovanského národa ako takého), aby sme im nedali šancu šíriť sa minimálne do našich domácností (teda každý za seba). Argument, že dieťa s tým príde aj tak do kontaktu a nedá sa tomu zabrániť, je alibistický. Naozaj nemôžme dieťa držať izolované „v skleníku“ mimo jeho rovesníkov, ale nemusíme to byť práve my rodičia, ktorí ho v tom podporíme alebo budeme priamo iniciátormi takýchto hier. (Je totiž rozdiel, či dieťa príde do styku s istými situáciami mimo domov a rodičia to odmietajú, alebo je to tolerované či podporované už z domu). Rovnako môžeme na návšteve požiadať hostiteľov, aby sa ich deti nehrali v prítomnosti našich detí s takými hračkami a rovnako požiadať aj učiteľky v škôlke (čo je v dobrých škôlkach samozrejmosť, že tam také hračky nie sú, ani si ich deti z domu nenosia) alebo prevádzkovateľov materských centier, atď.
Treba podotknúť, že u nás na Slovensku neexistuje žiadna norma, zaoberajúca sa etickou či morálnou hodnotou tovaru určeného pre malé deti. A obchodníkom s hračkami ide v prvom rade, tak ako všetkým obchodníkom, o zisk – predávajú to, o čo je záujem. Takže výber hračiek, kníh a hier ostáva na nás rodičoch.
Aby som bola spravodlivá, pozorujem vo svojom okolí aj nárast rodičov, ktorí si uvedomujú, že zbrane deťom do rúk nepatria. A práve oni sú dôkazom, že sa to dá. Je jasné, že nie z každého dieťaťa, čo má v ruke „hračku“- zbraň, vyrastie násilník. Ale prečo negatívne ovplyvňovať zdravý vývin dieťaťa a podporovať jeho agresivitu…?!
(2 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Rodičovský príspevok 2025
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Ja som bola tiez presvedcena, ze nas syn nebude mat ziadne zbrane. Ani ziadnu od maminy, ci tatina nedostal (babina vsak neodolala naliehavej prosbe vnucika). Zato vztah ma k nim velmi blizky. Je to az zarazajuce, ze sa nikdy nehrava s autickami, ani vo svojich styroch rokoch nepozna jedinu znacku auta, ale pistole ho mimoriadne zaujimaju. Kazda palica je v sekunde premenena na pistol, dokonca aj chlieb je schopny “vykusat” na zbran. Hovorim si, ze to asi zdedil po tatinovi, ktory miluje historiu a predovsetkym vsetky vojny a bitky. Rozhodujuci je urcite pristup rodica, nas syncek je mily a inteligentny chlapcek, zivy, ale nie agresivny. Vie, ze strielat nesmie do ludi, do zvieratok, neviditelny a ze maminka vobec nema rada zbrane… Cize, povedala by som, taky tiezvy pristup. Pretoze, zakazane ovocie najlepie chuti a casto rodic svojim prilis doraznym negativnym stanoviskom rozihra v dietatku vacsi zaujem, ako by samo malo.
Jedna nasa znama chcela svojim synom absolutne zakazat vsetky hracky bojoveho charakteru. Prve co postavili si z lega (ilegalne) bola pistol a mec.
Chlapci to potrebuju, vizia vzoru charakterneho bojovnika je snad v kazdom ich sne (niekedy sa aj sam este pristihnem).
Ako rodicia musime zas bojovat proti agresivnym vplyvom okolia. Pokemona sme stastne obisli, ale teraz mame problem s Bioniclom. V skolke im pustili rozpravku, ktora vlastne bola reklama na Bionicle od lega.
Myslim, ze treba cez male ustupky a sucastne vysvetlovanie, vychovat a vysvetlit postoj rodica.
Ja napriklad ucim syna, ze hrdina je ten, co premoze sam seba. A ked sam prestal cmulat palec (aj ked, za uplatu) som ho vychvalil, ze zviedol velkyy boj a vyhral sam nad sebou. Samozrejme ako adekvatnu uplatu si vybral robota bionicla, lebo v skolke bol posledny co ho nemal. Nuz ustupky musime robit.
Co sa tyka FOX Kids, tak radsej klamem deti (napriek tomu, ze sa max. sanzim deti neklamat) o tom, ze sa proste FOX Kids prestal u nas vysielat (esteze zatial nevedia naladit telku). A manzelka nedavno poukazala na to, ze sa jej zda, ze sa deti od vtedy menej agresivne spolu hraju.
Dochadzame do bratislavy, kde pracujem a deti chodia do skolky a cestou sa rozpravame a snazim sa detom vysvetlit, co je to vojna, nenavist, slabost. Co je to ozajstna vyhra. Napriklad aj na hokeji sa da krasne ukazat, ze ked sa nevrati buchnat podrazenie, tak ma clovek vyhodu.
Keď sme už pri tej telke, na kanáli FOX kids sa môže vysielať všetko, alebo to aj niekto selektuje, veď to je katastrofa. My spomínaný kanál “nemáme”:-), ale samozrejme inde v rodine ho majú a náš syn to tam pozerá, ale je to katastrofa, ja by som takému kanálu zrušila licenciu…
Podľa mňa všetko záleží od výchovy. My sme už ako deti dostali vzduchovky, ale mali sme prísne zakázané ( a to aj s hračkarskými puškami) mieriť na ľudí. to bolo niečo absolútne neprípustné. Brali sme to ako športové náradie a nie ako nástroj na zabíjanie ľudí. Neskôr sme s bratom chodili šermovať a opäť to bolo celé poňaté vo veľmi mierovom duchu. Samozrejme, som proti hračkám typu mŕtvolky, krvavé oči a miniatúrne mučiarničky ( aj to som už videla v hračkarstve), pretože tie sú už vyslovene surové. Ale voči lukom, štupľovkám a vodným pištoliam nemám až také veľké výhrady, lebo si myslím, že ich nemusíme vždy vnímať ako nástroj na ubližovanie, môj syn má rôzne hračky, medzi nimi aj pušku a meč. Viem, že sa tomu nevyhnem a že ho to priťahuje – s puškou sa hrá veľmi rád. Vždy mu však prízvukujem, že na ľudí nesmie ani len mieriť. Verím, že to bude mať taký účinok ako na mňa, keď som bola malá, pretože pre mňa to bolo neprípustné. A čo sa týka rozprávok. Myslím si, že mnohé rozprávky typu Pokémon sú skutočne lacný brak. môj synček má ešte len 2 roky a našťastie ešte nenalieha , že to musí vidieť. Budem sa snažiť aby mal vždy dosť iného zaujímavejšieho programu. A keby veľmi naliehal, tak si pozrieme spolu a verím, že sa mi to podarí aspoň mierne mu to znechutiť
).
My sa sa tiez krvopotne snazili o to, aby nas syn (teraz uz skoro 7r.) nedostal ziadnu zbran, aby sa nehral “bojove” hry a hlavne “nedžufal” (to je moj domacky vyraz pre zvuk, ktorym napodobnuje strielanie ci udery – džuf, džuf) :-).
Ale bohuzial, nedalo sa tomu zabranit, napr. aj pre to, ze ked sme prisli k svokrovcom a ti mu dali hracky, ktore odlozili po mojom manzelovi a tam boli 2 pistole, tazko sa vysvetlovalo, preco ocko ked bol maly pistole mal a nas syn ich mat nesmie …
Dalsi dovod? Jednoducho si sam zobral napr aj varechu a strielal s nou a to sme mu nedovolovali pozerat ziadne serialy typu Pokemon, do 4 rokov nemal o tom ani ponatia a ked nahodou u babky na to v TV narazil, tak mesiac o nicom inom nerozpraval len o Pokemonovi a chvalil sa, ze on to pozerava … takze uz len jedno vzhliadnutie tohto filmu v nom zanechalo akysi pocit, ze aj on je ‘IN’ a mohol sa v skolke pochvalit, ze to pozera …
Potom sme sa prestahovali do Kanady – tu je vyber hraciek obrovsky a zo zaciatku sme velmi dbali o to, aby sa ziadne “prisery” nekupovali. Nechcela som mu kupit ani striekaciu pistol, pretoze vyzerala hrozne – bola pomaly vacsia nez on. Avsak ako mu vysvetlit, ze kazdy chlapec tu ma striekaciu pistol, co mu povedat, ze vsetci ti ostatni su hlupi a ich rodicia tiez, ked im dovoluju taketo hracky? A on chudak jediny na kupalisku pistol nemal a len sa tam tak osival a v ociach mal smutok, ze taku vec nema. Tak mu bola kupena, pociatocna radost bola neskutocna a po urcitej chvili sa mu to stalo samozrejmostou a uz po takej veci vobec nebazi.
To su nase osobne skusenosti a postrehy, ktore nas priviedli k tomu, ze uplne nieco zakazovat nema vyznam, dieta si same najde cestu ako sa k takejto hre dostat. A nezabudajme na to, ze aj nasi manzelia, teda otcovia Vasich synov (synov preto, ze je to skor chlapcenska zalezitovst) sa tiez hravali vonku na vojakov, vyrabali si gumipusky a praky … priznajme si, kto taku vec v zivote nevlastnil?
Zuzana, ja rozpravam cervenu ciapocku takto, ze vlk sa rychlo prezlecie za babku, babku schova do skrine, pocka si na cervenu ciapocku, a vsetko co ma v kosiku pre babku zje vlk. A potom babka vylezie zo skrine hladna “ako vlk”. A aby ani babka neskodovala, tak ciapocka ma este vo vrecku kolacik, co sama nezjedla, a tak ho da babicke :o)))
Suhlasim zo vsetkymi co si myslia ze taketo hracky nepatria detom do ruk. Velmi ma zaraza ked na katolickych odpustoch a inych cirkevnych slavnostiach predavaju vojacikov, pistole a ine repliky v stankoch. U nas taketo hracky putuju do kosa este pred rozbalenim.
S článkom v zásade súhlasím, len ma tiež prekvapila jeho druhá polovica, kde sa všetko stavia do polohy zlý západ x mierumilovný kresťanský východ. Nemôžem si pomôcť, ale aj naše ľudové rozprávky sú niekedy poriadne krváky. Ja som napríklad veľmi dlho váhala, kedy dcérke porozprávať Červenú čiapočku a Medovníkový domček. Deti so zbraňami, ktoré behajú po sídlisku a vzájomne sa “vraždia”, znášam dosť ťažko, na druhej strane treba priznať, že aj tie nevinné detičky majú v sebe niekedy prekvapujúcu dávku krvilačnosti. Podľa mňa je to v poriadku, pokiaľ slovne “zabíjajú” zlé postavy. Naša dcérka je napríklad veľmi citlivá, existujú časti rozprávok, ktoré dlho nemohla pozerať, napr. ako Krtko narazil autom alebo keď sa niekomu v rozprávke niečo stalo… Keď som jej však čítala V šírom poli zámoček, jej najobľúbenejšia pasáž bola, ako dobré zvieratká odtrhli zlej líške chvost. Dcérku nebijeme, ale napriek tomu sa už stalo, že jej hračky sa pri hre bili. DIeťa niekedy takýmto spôsobom vybíja frustráciu, ktorú v sebe tiež môže mať. Takže asi netreba odpadávať, keď si zrazu synček či dcérka spraví z palice pušku a začne zabíjať zlých hrdinov – len ich k tomu netreba navádzať ani ich v tom podporovať.
Suhlasim, ze zbrane-hracky nie su vhodnymi hrackami. Zvlast takmer dokonale repliky sucasnych zbrani. A veeelmi suhlasim s tym, ze ak ludia prestanu taketo hracky kupovat, obchodnici ich prestanu ponukat. Takze je to na nas.
V clanku sa vsak demonizuje zly vplyv Zapadu a hlavne Ameriky (antiamerikanizmus je teraz v mode). Zijem v Kanade a aj tu su take hracky, ale je velky vyber inych hraciek. To iste plati aj to TV. Verejnopravna televizia nevysiela rozpravky pochybnej kvality (Pokemon, Digimon-mimochodom japonske serialy, nie americke)
Otazka by mala skor zniet, preco si vyberame tie zle americke (inonarodne) veci, hracky, filmy …? Ake ovocie prinasaju nase “hlboke” krestanske korene? Asi su velmi plytke.
Mamulienka, konkrtétně Vinnetou mi přijde v pohodě :o) Jak V, tak OS přeci v první řadě se snaží nepřítele přemoci lstí, střílí v podstatě pouze když jim jde oživot a jinou možnost nemají a když už střílí, tak pokud možno pouze zraní, ale nezabíjí :o)
My zatial statocne odolavame takymto hrackam, ale dokedy neviem. Ja a moj manzel taketo hracky neuznavame, takze od nas ich ani nedostane. Ale ide leto a vonku budu s takymito hrackami urcite behat deti! A co potom……. :o))))
Co poviete detom napr. na film/knihu Vinnetoua a Mazovky vobec -je to taka klasika, ktoru asi cital/bude citat kazdy chlazpec, aj tam su zbrane -co stym?
Vzdy som si myslela, ze svojmu synovi nikdy nedovolim mat hracku – zbrane. Bohuzial moj svokor trpi utkvelou predstavou, ze je to chlapec, tak mu treba kupit pusku a najlepsie vacsiu nez je on sam. Manzel nastastie so mnou suhlasi, takze s velkou vodnou puskou polievame kvietky, alebo striktne strielame len do terca a snad tisickrat opakujeme, ze strielat do ludi je skarede … a dufame, ze sa to v tej jeho makovicke zafixuje napriek tomu, co vidi vsade naokolo…
No, Jarka, moji pribuzni vedia moj nazor na toto, a so vsetkymi zbranami, ktore daju mojim detom bude urobeny “kratky obrodny proces” ako sa moj otec vyjadroval.
U nas doma nikdy neboli doma zbrane, on to nenavidel, a podla mna to bola dobra vec! Jeded aspekt vychovy, kotry od mojich rodicov urcite preberiem!!!!!