Napokon anjelom nadiktuje jedno meno, pri ktorom sa usmeje:

„Tejto dáme postihnuté dieťa.“

Anjel sa zvedavo pýta: „Bože, prečo práve jej, veď je taká šťastná.“

„Práve preto,“ odpovie Boh s úsmevom. „Vari by som mohol zveriť postihnuté dieťa žene, ktorá nepozná radosť? To by bolo kruté.“

„A je trpezlivá?“ pýta sa anjel.

„Nechcem aby bola príliš trpezlivá, inak sa utopí v sebaľútosti a bolesti. Až sa spamätá z tej rany a zármutku, určite to zvládne.“

„Ale Pane, myslím, že tá žena v Teba ani neverí.“

Boh sa usmeje: „Na tom nezáleží. O to sa môžem postarať. Tá žena je dokonalá. Má správnu dávku egoizmu.“

Anjelovi to vyrazilo dych: “Egoizmu?!? Vari je to nejaká cnosť?“

Boh prikývne: „Ak sa z času na čas nedokáže od svojho syna oddeliť, nikdy to nedokáže prežiť. To je žena, ktorej požehnám nie celkom dokonalé dieťa. Ešte to nevie, ale budú jej mať čo závidieť.

Nikdy nič nebude brať ako samozrejmosť.

Žiadny krôčik pre ňu nebude niečím obyčajným. A keď jej dieťa po prvýkrát povie „mama“, bude svedkom zázraku a bude to vedieť. Keď bude svojmu slepému dieťaťu popisovať strom alebo západ slnka, uvidí ho tak ako to dokáže máloktorý človek.

Dám jej, aby videla jasne veci, ktoré vidím ja – ľahostajnosť, krutosť, predsudky- a dám jej, aby sa cez ne preniesla. Nikdy nebude sama. Budem po jej boku každú minútu každého dňa jej života, pretože bude vykonávať moju prácu tak neomylne, ako by som to bol ja sám.“

„A kto bude patrónom?“ pýta sa anjel pripravený na zápis do matriky.

Boh sa usmial: „Bude jej stačiť zrkadlo.“

Autor: Bruno Ferrero, Příbehy pro potechu duše, vydavateľstvo Portál.

Rozhovor, ktorý si možno chcete prečítať:

Hovorila som si, že postihnuté deti by sa mali narodiť matkám, ktoré si vedú diár »»»

Hovorila som si, že postihnuté deti by sa mali narodiť matkám, ktoré si vedú diár »»»

(36 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...