Výchova k rodičovstvu už v predškolskom veku?

Podľa Prof. PhDr. Zdeňka Matějčeka má výchova k rodičovstvu tri roviny: 

1. Rovina vzťahu – teda to, čo dieťa cíti, prežíva. Citové zbližovanie sa, dôvera ale i primerané reakcie na druhých. V tomto smere tu určite patrí aj prevencia pred sexuálnym zneužívaním a rozhovory o tom, že nie každý má právo dotýkať sa nášho tela. 

2. Rovina vzorov –  podľa môjho názoru veľmi dôležitá. Najdôležitejšia. Deti od malička prijímajú nás dospelých, najmä však rodičov, ako model správania a konania. Ak však dieťa putuje už v rannom veku na dlhší denný čas do kolektívu, tak túto úlohu vzoru preberajú aj ľudia, ktorí s nimi trávia čas. A priznajme si, že pri dnešnom tempe občas aj 80% denného času, keď je dieťa bdelé. Nie je výnimkou, že drobci prichádzajú do materskej školy o siedmej ráno a odchádzajú až o štvrtej či  piatej poobede. Taktiež už nie je ničím výnimočným, ak otecko dochádza domov z práce  iba na víkendy. Deti však potrebujú vzory. Potrebujú vnímať sociálny svet,  mužský i ženský. Potrebujú sa identifikovať. Ako však dokazujú výskumy, deti v rodine preberajú tieto modely bez rozmýšľania (či zamyslenia) sa nad tým. Ukazujme im teda vzťahy medzi nami dospelými čo najkrajšie… 

3. Rovina poučenia –  To, čo deti „nepochytia“ podvedome sa nachádza práve v tejto rovine.  Nie všetko môžu vidieť a zažiť.  A to čo by aj mohli, pri dnešnom tempe života často ani nestihnú. Naskytá sa teda otázka – kto má poskytnúť deťom poučenie? V ideálnom prípade je to rodina. Tam by sa mali dozvedieť všetko potrebné, odhaliť tajomstvá i zaujať k nim postoj. Ale povedzme si pravdu – robíme všetko preto aby to tak bolo?  Áno, viem že v niektorých rodinách sú vzťahy krásne a otvorené, deti sa s rodičmi o všetkom bez zábran porozprávajú. Čo však s tými rodinami, kde to z akéhokoľvek dôvodu takto nefunguje? Má škola právo (či povinnosť?!) poskytnúť takúto rovinu poučenia? A do akej miery?  

Po mnohých rozhovoroch s rodičmi som zistila, že ani samotní rodičia často netušia čo, koľko  a ako by mali svojim deťom povedať. Alebo dokonca že nemajú ani dostatok vedomostí čo sa týka rodičovstva či sexuálnej výchovy. Bociany už dnes nie sú „in“ . Odpovedzte im pravdivo na čo sa pýtajú, primeraný spôsobom. A ja vám nabudúce napíšem, čo som „prezradila“ deťom v MŠ a aký to malo účinok.