Vyvarujte sa chýb

Neexistujú žiadne zaručené recepty na úspešné rodičovstvo. Je však mnoho pascí, v ktorých sa dá ľahko uviaznuť. Ešte som sa nestretla s rodičom, ktorý by svoje dieťa nemiloval. No, ako sa vraví „mýliť sa je ľudské”. Sme omylní a naša láska nestačí na to, aby nás ochránila od nesprávneho úsudku. Niekedy, keď sa nad tým zamyslíme, zistíme, že kvôli našej nesprávne prejavovanej láske konáme v rozpore so záujmami nášho dieťaťa.

Všetko je dovolené

Asi ste sa už stretli s dieťaťom, ktorému rodičia dovolia správať sa, ako sa mu páči. Nik-

dy ho nenapomínajú ani netrestajú, nemusí niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Rodičia za neho všetko vyžehlia a pristúpia na každé jeho želanie. Môže sa za tým skrývať lenivosť, ale častejšie je to neochota konfrontovať dieťa zo strachu, že:

a) „Nebude ma mať rado.” Nebojte sa. Smutná pravda je, že dokonca aj deti, ktoré rodičia kruto týrajú, svojich rodičov milujú. Nemôžu inak. Ak poviete vašej ratolesti „áno” na všet-ko, čo si zmyslí, dosiahnete chvíľkové uspokojenie z oslnivého úsmevu a možno sa vyhnete nepríjemným scénam, ktoré by vás strápnili pred priateľmi. Avšak ako rodičia ste povolaní k nesebeckému záujmu o dlhodobé dobro vašich detí.

b) „Nemám na to právo.” Už som sa stretla s rodičmi, ktorí tomu naozaj veria. Sú obeťami demagogických kampaní propagujúcich detské práva, ktoré pod rúškom filantropizmu podkopávajú postavenie rodičov a význam rodinného života. Milujte ich tak veľmi, že ich budete napomínať.

Podplácanie

Nasledujúce riadky budú pravdepodobne znieť trocha kontroverzne. Keď prednášam na tému rodičovstva, tento bod vyvoláva u mojich poslucháčov najviac otázok, pretože sa stavia proti niektorým súčasným názorom na výchovu. Preto mi dovoľte najprv vysvetliť, čo mám na mysli pod pojmom podplácanie. Myslím tým využívanie systému odmien na motiváciu dieťaťa, prípadne v snahe dosiahnuť určité želané správanie. Uvediem niekoľko príkladov:

• Chlapcovi sľúbia novú počítačovú hru, ak si bude pravidelne ráno a večer čistiť zuby.
• Batoľaťu sľúbia sladkosti, ak nebude vrieskať na celý obchod, kým mamička nakupuje.
• Dieťa dostane nálepku do tabuľky, ak celý deň nebude hrubé k svojim rodičom. (Desať nálepiek znamená večera v McDonalds)
• Dievča dostane vreckové, ak bude pomáhať s utieraním riadu.

Toto sú príklady zo života a mohla by som vymenovať mnoho ďalších. Verte mi, je nesmierne lákavé vydať sa touto cestou. Z krátkodobého hľadiska je systém odmeňovania vysoko efektívny. Počas prázdninových biblických klubov v našom zbore na udržanie disciplíny bez ostychu využívam tímový bodovací systém. Napokon, ide o štvordňový tábor, kde nemám dosť príležitostí na to, aby som mohla hlbšie spoznať jednotlivé deti. Poslaním rodiča však nie je zľahčovať si život, ale pomáhať svojim deťom rásť. Takýto systém so sebou nesie niekoľko problémov:

Dieťa stredobodom pozornosti

Tento prístup je veľmi bežný a rodičia veľmi ľahko nevedomky do tejto pasce padnú. Keď si donesiete ten malý uzlíček domov z nemocnice, život sa vám obráti hore nohami. Celá domácnosť sa točí okolo kŕmenia, prebaľovania, kúpania, tíšenia a (v to všetky mamičky dúfajú) spánku nového dieťatka. Popri všetkých potrebných prípravách a snahe prispôsobiť sa režimu dieťatka a novej rodičovskej role, je potrebné vedome si zorganizovať život tak, aby sa celá rodina nestala otrokom jedného z jej členov.

Neskôr sa budete prirodzene starať o to, aby vaše dieťa malo to najlepšie zo všetkého a aby prospievalo. Zámožnejší rodičia sú v tomto smere najohrozenejšou skupinou.

V Surrey (bohatá oblasť juhovýchodne od Londýna, pozn. prekl.) bežne vidíte mamičky za volantom obrovského auta ako bez prestania rozvážajú a vyzdvihujú svoje deti nielen do a zo školy ale aj z baletu, skautingu, karate, plávania, tenisu, nácvikov detského orchestra, z cvičenia na trampolíne, návštev u priateľov, atď. Keď sú deti náhodou doma, celá rodina venuje enormnú pozornosť domácim úlohám. Samé jednotky by mali dostávať vlastne rodičia.

Čo je na tom zlé?

a) Vychovávate dieťa, ktoré si bude myslieť, že je stredobodom vesmíru, a ktoré očakáva, že mu poskytnete zábavu a vzrušujúce aktivity od rána až do večera. Najhoršia výčitka, ktorú takéto dieťa môže vysloviť na adresu svojich rodičov je „Nudím sa…”. Pre rodičov to znamená, že musia vynaložiť ešte viac času a peňazí na rozptýlenie svojich detí, inak sa budú cítiť vinní, že ako rodičia zlyhali. Odkiaľ berú deti myšlienku, že život nemá byť nikdy nudný, alebo ak je, tak niekto druhý je povinný im ho spestriť? Zájsť priďaleko na ceste výchovy, kde je dieťa stredobodom pozornosti, znamená vychovať

z neho sebeckého fagana.

b) Môžete ohroziť svoje manželstvo, prípadne používať dieťa ako poslednú oporu rozpadajúceho sa manželstva. Nezabúdajte však, že Stvoriteľ života dáva v rodine najvyššiu prioritu práve vzťahu medzi manželom a manželkou. Urobte všetko pre to, aby vaše manželstvo prekvitalo aj potom, čo prídu deti.

Nezáujem

Rodič je príliš zaneprázdnený alebo ponorený do svojej práce či aktivít, alebo iných vzťahov.

Klasickým príkladom takéhoto typu rodiča je pani Jellabyová v románe Charlesa Dickensa Pochmúrny dom. Trpela tým, čo Dickens definuje ako „teleskopická filantropia” – nebola schopná vidieť bližšie než do Afriky, kým jej vlastné deti sa potulovali po dome špinavé a absolútne zanedbané.

Deti potrebujú otca rovnako ako matku a potrebujú otca a matku, ktorí sú „na dosah ruky”. Milujte ich tak veľmi, že budete mať o nich neustály záujem.

Hľadanie chýb

Je zrejmé, že deti potrebujú vhodné usmerňovanie. Pascou, do ktorej sa v tomto prípade rodičia môžu dostať, je neustále porovnávanie svojich detí s ostatnými. Takýmto rodičom až príliš záleží na tom, čo si o nich a ich potomkoch myslia druhí. Ich deti musia byť najlepšie. Ak porovnávanie s druhými deťmi nedopadne dobre, sú k svojim deťom veľmi kritickí. Vonkajšie správanie ich však znepokojuje viac ako vnútorné postoje. Rodičia by mali spolu prediskutovať koreň vzniknutého problému a dohodnúť sa na postupe, ako ho odstrániť. Namiesto toho sa však sústredia na to, ako to vyzerá navonok a sekírujú svoje deti pre ich zdanlivé nedostatky. Výsledkom trvalého kritizovania je dieťa bez sebadôvery. Naopak, deti vyrastajúce v atmosfére chvály prekvitajú.

Nedôslednosť

Dá sa povedať, že táto pasca je najnebezpečnejšou zo všetkých. Prejavuje sa rozličnými spôsobmi:

a) Rodiča zaujíma skôr to, aký účinok má na neho správanie dieťaťa v momentálnej chvíli. A tak to, čo sa jedného dňa, keď má rodič zlú náladu, považuje za hrdelný zločin, sa na druhý deň dieťaťu prepečie. Napríklad preto, že sú na verejnosti a rodič si nechce robiť hanbu.

b) Nedôslednosť sa prejavuje aj nezmyselnými vyhrážkami, o ktorých dieťa vie, že nie sú myslené vážne. Extrémnym príkladom je: „Ak to ešte raz urobíš, zabijem ťa.” Avšak hroziť nejakými zákazmi je rovnako nerozumné, najmä ak ste nafukovací hrad na skákanie už objednali. Deti vaše zavádzanie ľahko odhalia.

c) Nedôslednosť v podobe nejednotnosti rodičov vo výchove je pre deti príležitosťou,

z ktorej môžu ťažiť.

d) Uprednostňovanie jedného dieťaťa pred druhým je mimoriadne nespravodlivé a má hrozné následky.

Nedôslední rodičia vychovajú spurné dieťa, ktoré bude čoraz ťažšie ovládateľné. Pri nedôslednej výchove sa deti naučia, že dospelí nemyslia vážne, čo hovoria, prípadne, čo myslia vážne dnes, zajtra už vážne myslieť nebudú. Musia platiť jasne stanovené pravidlá, ktoré budú rodičia s trpezlivosťou a vytrvalosťou dôsledne dodržiavať.

Zamyslite sa:

Do ktorých pascí najčastejšie padáte?

Prečo?

Konajte:

Vymenujte niekoľko nápadov, ktoré by vám pomohli vyhnúť sa týmto úskaliam v budúcnosti.

Čítali ste ukážku z knihy od vydavateľstva Porta libri „NIE SÚ ÚŽASNÉ? Keď spia …“