Vzťahová výchova bol luxus, ktorý som si mohla dovoliť, keď sme bývali u rodičov

Keď kompromisy nestačia

U rodičov sme sa rozhodli bývať, lebo som po škole nastúpila na materskú a mužovi sa nepodarilo nájsť prácu vo svojom obore, takže začínal na slabo platenom mieste. Rodičia sa rozhodli podporiť mladú rodinu.

Boli sme vďační, ale práve preto, že nám pomohli, sme si v dome ťažko presadzovali svoje. Bolo to takmer nemožné.

Pred pôrodom som bola rozhodnutá, že chcem namiesto kočíkovania šatkovať. Kočík som primárne neodmietla, ale šatka bola pre mňa dôležitá. Rovnako ako to, aby bábätko spávalo od začiatku pri mne.

Moja mama však bola proti. Hnevalo ju, že sme neprijali darovaný kočík, aj keď bol ergonomicky nevhodný, a utrácam peniaze za šatku.

Nevedela pochopiť, že nosenie dieťaťa pri sebe je pre mňa to dôležité, že dieťa nechcem nikam odkladať. Šatku sme si kúpili, ale mala som pocit, že som školáčka, čo potajme utráca vreckové.

Vzťahová výchova verzus vyplakanie v postieľke

Od narodenia spávala malá Emka s nami. Zdalo sa mi to prirodzené a krásne, pretože som ju chcela dojčiť na požiadanie. To však moji rodičia nemohli ani vidieť.

Otec stále opakoval, že si ju „naučíme na ruky“, a že si potom pri nej nič nespravím. Keď som poznamenala, že mojou hlavnou úlohou je starostlivosť o malú, nie žehlenie a pranie, pustila sa do toho mama.

Hneď mi pripomenula, že domácnosť nepočká, že si mám zadeliť správne čas, a že za nás nikto nič doma robiť nemusí. Vždy, keď malá večer plakala, šla som ju tíšiť.

Prečítajte si aj: Moje dieťa sa s nikým nechce hrať a rozprávať

Kým som bola pri nej, rodičia sa rozčuľovali, že oni nás nechávali ako deti vyplakať, a prežili sme. Muž bol na mojej strane, ale ja som toho začínala mať dosť.

Premýšľala som, či nám tie ušetrené peniaze stoja za to, že máme každý deň vyhodenú na oči našu výchovu.

Kauza cumeľ

Všetko paradoxne vybuchlo na bezvýznamnej príhode. Od začiatku som bola pripravená, že Emka nebude mať cumeľ.

Väčšinou to bolo v pohode, ale niekedy vydržala plakať aj hodiny. Vtedy som ju nosila na rukách, tíšila a snažila som sa zo všetkých síl, aby som to bola ja, nie kus plastu, ktorý ju upokojí.

Vydržali sme tak do pol roka, kým som nepotrebovala zájsť k lekárovi. Vtedy malú strážila mama. Bola som pripravená dobehnúť hneď, ako to bude Emka potrebovať. Mama však nevolala, a ja som si myslela, že dcérka proste spí.

Keď som sa vrátila domov, zistila som, že Emka sa spokojne hrá v ohrádke s cumľom v ústach. Moja mama zatiaľ varila a dieťa nechala hrať sa samé, zahádzané hračkami.

Videla som, že všetko je, ako má byť, malá je usmiata a mama si v pohode robí svoje. Namiesto spokojnosti som sa úplne zložila. Šla som do izby a plakala dve hodiny.

Cítila som sa ako  najhoršia matka na svete, ktorá robila pre svoje dieťa všetko, čo mohla, a nakoniec ma nahradila babka s cumlíkom. Mala som pocit úplného zlyhania.

Čas ísť do vlastného

Na druhý deň sme mali s rodičmi otvorený rozhovor, v ktorom mi muž aj mama úprimne povedali, že je čas ísť do vlastného. Že si to praje muž, som vedela, ale že aj rodičia, to ma šokovalo.

Mama mi otvorene povedala, že sa jej dnešné moderné spôsoby výchovy detí nepozdávajú, ale že jej veľmi prekáža, že okolo vlastnej vnučky chodí po prstoch.

Prečítajte si aj: Ako škôlka škodí mojim deťom?

Muž mi zase pripomenul, že by som možno mohla vychovávať bez luxusu, že o všetko ostatné okolo mňa je postarané. O pár mesiacov sme kúpili spoločný byt a povedala by som, že sa uľavilo všetkým.

Bez pomoci rodičov je to ťažké

Ako samostatná rodina sme okamžite pocítili rozdiel. Vzťahová výchova, ktorej som mohla obetovať doma kvantum času, bol zrazu oveľa náročnejšia.

Kým predtým som bola naučená chodiť len na prechádzky so šatkou, veď nakúpili rodičia alebo muž, odrazu to bol problém. So šatkou som nemala ako vziať ani nákupnú tašku.

Emka bola príliš naučená byť pri mne, než by vydržala v kočíku aspoň raz do dňa. Problémom bolo aj varenie, lebo utišovať dieťa na rukách je ťažké, keď vám kypí polievka.

Môj deň bol odrazu úplne rozhádzaný, nestíhala som sa starať o domácnosť aj o malú. Bola som nervózna a nevyspatá.

Tradičné metódy

Nakoniec som krok po kroku raz prihodila cumeľ, inokedy namiesto vlastnej náruče dala hračku a knižku. Tri prechádzky denne skončili.

Keď už som vedela, že sa musím vyspať, malá šla do postieľky. Ona to oplakala, ja nie, lebo som okamžite zaspala a dospávala tuším všetok čas od pôrodu.

Vzdala som sa aj pokusov o látkovanie, v paneláku proste nebolo na sušenie plienok miesto.

Dnes som vďačná, že mám ako matka príležitosť vyskúšať oba výchovné svety. Láskavú a rešpektujúcu výchovu, ktorú som si zamilovala, a ktorá ma robí skutočnou mamou.

A zároveň výchovné pomôcky mojich rodičov, ktoré mi pomohli zvládnuť náročné obdobie, keď sme sa osamostatnili. Dnes viem, že aj tie sú svojím spôsobom rešpektujúce – naučila som sa rešpektovať vlastné sily a hranice. A Emka? Šťastné dieťa, s cumľom aj bez neho.

(8 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)

Loading...