VychovávameDieťa a iné deti

Prichádza druhé bábätko. Rozkrájajte sa.

 Alenka z R.D.   21.07.2016   3

Čakala som druhé bábätko. Strašili ma komentáre viacdetných priateľov na tému: „Uvidíš, ako bude to staršie žiarliť“.

Psychológovia hovoria, že najobtiažnejší vek na zvládanie, či vlastne nezvládanie situácie, kedy príde do rodiny pre dieťa „konkurent“, je 2.- 4. ročný vekový rozdiel.

 

No v iných kapitolách sa zasa dočítate, že práve tento rozdiel je z iných pohľadov a kritérií vlastne ideálny. Súrodenci s malým vekovým rozdielom majú podobné záujmy, problémy, majú šancu byť si navzájom blízkymi, rodičia to majú ľahšie s vymýšľaním spoločných aktivít,...

Takže – múdru radu ohľadne ideálneho vekového rozdielu od nikoho nečakajte a plánujte ďalšie bábätká tak, ako to cítite len vy sami.

Keď prichádza ďalšie bábätko

 

Tiež by ste nechceli byť len jednou z manželiek

Niekde som počula jeden krásny príklad. Manžel privedie domov nejakú cudziu ženu a s nadšením ju predstavuje svojej polovičke. “Bude to úžasné a krásne. Miláčik, od dnes budeme žiť všetci spolu a budeme sa mať navzájom veľmi radi,.. Bude tvojou najlepšou priateľkou.“ Ste manželka. Ste nadšená, že človek, pre ktorého ste boli doposiaľ jedinou a on pre vás stredom vesmíru, zrazu chce do tohoto harmonického vzťahu priviesť ešte niekoho cudzieho, s kým sa vy budete o neho deliť? Nejako takto môže chápať aj vaše dieťa príchod nového bábätka.

Keď si predstavíte, čo všetko sa odohráva v dušičke vášho prvorodeného dieťaťa, určite začnete uvažovať, ako to celé zvládnuť a neublížiť mu.

Rozkrájajte sa

Menšie deti v nás prirodzene vyvolávajú citovejší prejav ako tie väčšie. Tie potom závidia malým pozornosť, ktorá sa im dostáva a chcú si ju vynucovať. Preto hneď od začiatku sledujte rovnováhu v pohladeniach, pritúleniach i trestoch.

Pokúste sa rozdávať, i „rozdávať sa“ rovnakým dielom.

Tak ako si pohladenie ničím nevyslúži to malé, ale dostane sa mu len preto, že je to „benjamín“, tak si ho nemusí vyslúžiť ani to väčšie. Na začiatku, kedy je staršie dieťa ešte veľmi citlivé na novú situáciu, je dôležitý každý konkrétny moment. To znamená – ak vás starší „pristihne“ pri láskaní sa s malým bábätkom, urobte láskavé gesto aj na jeho stranu hneď v tejto chvíli. Nenechávajte si to na potom.

 

V druhoch pozornosti, ktorú chceme rozdeľovať medzi staršie a mladšie dieťa, rozlišujme podľa ich veku. Možno je staršiemu ešte príjemné pritúlenie, alebo presne také isté „láskania“ akými sa venujete novorodeniatku, ale možno sa už na to cíti byť veľkým. To však neznamená, že mu nemáme ako vyjadriť svoju náklonnosť. Vtedy mu venujme pekné slovo, príjemnú poznámku na jeho adresu z oblasti, v ktorej malo úspech (šport, škola, nápad a pod.)

Rozdajte výsady 

Staršie dieťa by na oplátku za stratu svojho „jedinečného postavenia“ malo pociťovať „výsadu – byť starším“. Byť oceňované za pomoc pri malom bábätku, dostať nejaký ústupok – napríklad môže ísť o niečo neskôr do postele, u tých starších možno dostane vreckové atď. Ak je zapájané do chodu okolo mladšieho súrodenca, dostáva pocit dôležitosti. Priniesť plienku, niečo odniesť,... opäť podľa jeho veku.

Buďte vnímaví k tomu, čo prežíva starší súrodenec vo vzťahu k mladšiemu. A buďte kreatívni v tom, ako budete negatívnym pocitom predchádzať, alebo ich aspoň potláčať.

Jeden príklad od nás – o dva roky staršie dieťa neznieslo, keď som chcela bábätko kojiť. Malo pocit, že sa tomu malému dostáva nejakým spôsobom viac, ako jemu samému. Riešenie? Pri kojení som držala v náručí obe deti. Z jednej strany si spokojne hasilo hlad bábätko, a o to druhé rameno sa opieralo to staršie s fľašou obľúbeného kakaa. Toto bola pre neho dostačujúca satisfakcia. Priznávam sa, že pre mňa fyzicky dosť náročná, ale tých pár dní, pokiaľ to moje staršie dieťa pre útechu potrebovalo, som to s radosťou vydržala.

A preto vás chcem povzbudiť. Buďte vnímaví na pocity a prejavy vašich detí. Každé je jedinečné a preto len vy, ich rodičia, môžete odhaliť, ako im pomôcť zdolať toto ťažké obdobie bez zranení ich detských dušičiek.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.6 z 5. Celkom 27 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku
Viera napísané 24.01.2002 00:00

Mám dve deti,dievčatká, pričom mladšia má 5 mes. Vekový rozdiel sú 2 roky a 3 mes. Staršia sa na bábätko veľmi tešila, keď som bola tehotná, museli sme pozrieť každý kočík, každé bábätko. Spolu sme pripravovali veci , pozerali si časopisy s bábätkami, ja by som tomu povedala dokonalá príprava na príchod súrodenca. Ale po príchode z nemocnice zostala staršia dcéra taká rozčarovaná, že sme si s ňou nevedeli rady. Šla potom na 2 týždne k babke ( 250 km vzdialenej ) na privýkaciu ( odvýkaciu ) kúru. Tam jej bolo veľmi dobre, bola šťastná a obskakovaná ako babkou a dedkom, tak aj mojimi slobodnými dospelými sestrami.

Aj ja som zostala rozčarovaná, kde sa podelo moje dobré dievčatko, ktoré svoju mamku počúvalo, ale na druhej strane mi bolo strašne ľúto, že ju posielam tak ďaleko, akoby za trest.

Dcérka sa trošku ukľudnila, ale žiarlivosť sa u nej prejavuje. A to spôsobom , ktorý by som inak nazvala, že ma niekedy strašne zlostí. K sestričke sa správa veľmi pekne, je na ňu primerane pyšná, ale mne dokáže na nervy brnkať riadne. Na druhej strane je veľmi šťastná, ak ju vezmem vonku a ideme spolu ako kamošky.

A o tom pohladkaní a pokarhaní oboch : snažím sa. Musím povedať , že sa veľmi snažím a dúfam, že moja snaha bude korunovaná tak isto, ako snaha mojich rodičov, ktorý vychovali 3 dcéry, ktoré si stále pomáhajú a nedajú na seba dopustiť.

Janka napísané 28.11.2001 00:00

Pripajam sa, pretoze ste vobec nespomenuli pripravu starsich deti na prichod noveho surodenca. Mam trojročného brata a práve čakám svoje prvé bábätko. Kedže bývame v jednom dvore s mojimi rodičmi, som s bračekom dosť často a je na mna silno citovo naviazaný. Myslím, že to je teda dosť podobná situácia ako keby mal brat dostať nového súrodenca. Keďže je v „kritickom veku”, mnoho ľudí ma varuje pred jeho budúcou žiarlivosťou. Myslím si však, že deti v tomto veku už chápu veľa vecí. A tak mu vysvetľujem, čo to pre neho bude znamenať a on sa už teraz teší ako mi bude pomáhať, pretože bábätko nič nebude vedieť, ani rozprávať, ani chodiť, ani sa hrať... a on, ako jeho veľký ujo ho to všetko spolu so mnou a mojím manželom naučíme. Malý je zlatý a už sa kvôli bábätku vzdal svojej detskej postieľky aj dudla. Určite bude ešte dôležitejšie venovať sa mu a vysvetľovať aj po pôrode, ale som presvedčená, že dôležitá je aj citlivá predpríprava a vzbudenie pocitu zodpovednosti za budúce bábo.

Gabriel Pavlík napísané 08.10.2001 00:00

Ahoj Evi, pekne si to napísala, je to jeden z príkladov, keď ani superpsychológovia nemusia mať pravdu a všetko závisí od osobnosti detí a aj rodičov.

Keď moja mama čakala staršieho brata, žiarlil bratanec, že ho už nebude mať rada. To by nič nebolo, bol to "len" bratanec. Keď som bol na ceste ja, brat chcel sestričku, žiaľ, narodil sa chlapec a už som bol v nemilosti. Naviac po pár rokoch prišiel tretí prírastok, vtedy chcel starší brat chlapca a ja dievča. Jemu to vyšlo, mne nie. A podľa tohto scenára to dlho-dlho vyzeralo. Oni dvaja si rozumeli špičkovo, ja som bol vedľa, mojimi priateľmi boli viac dospelí, ako rovesníci. Možno tie vzťahy záviseli aj od typov osobností, ale ten počiatočný vplyv psychiky sa zrejme poprieť nedá. Dnes to už tak očividné nie je, no skúsený psychológ by po dlhšom sledovaní zistil, že základné črty tohto stavu stále jestvujú. (Pre zaujímavosť - rozdiely medzi nami sú 5 a 6 rokov)

Možno by stálo za to urobiť hlbšiu analýzu, aby mohli rodičia vedome upravovať vedomie detí pred nejakou udalosťou, aby neboli nepríjemne prekvapané a následne nemali voči výsledku udalosti celoživotnú averziu.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
Viera napísané 24.01.2002 00:00

Mám dve deti,dievčatká, pričom mladšia má 5 mes. Vekový rozdiel sú 2 roky a 3 mes. Staršia sa na bábätko veľmi tešila, keď som bola tehotná, museli sme pozrieť každý kočík, každé bábätko. Spolu sme pripravovali veci , pozerali si časopisy s bábätkami, ja by som tomu povedala dokonalá príprava na príchod súrodenca. Ale po príchode z nemocnice zostala staršia dcéra taká rozčarovaná, že sme si s ňou nevedeli rady. Šla potom na 2 týždne k babke ( 250 km vzdialenej ) na privýkaciu ( odvýkaciu ) kúru. Tam jej bolo veľmi dobre, bola šťastná a obskakovaná ako babkou a dedkom, tak aj mojimi slobodnými dospelými sestrami.

Aj ja som zostala rozčarovaná, kde sa podelo moje dobré dievčatko, ktoré svoju mamku počúvalo, ale na druhej strane mi bolo strašne ľúto, že ju posielam tak ďaleko, akoby za trest.

Dcérka sa trošku ukľudnila, ale žiarlivosť sa u nej prejavuje. A to spôsobom , ktorý by som inak nazvala, že ma niekedy strašne zlostí. K sestričke sa správa veľmi pekne, je na ňu primerane pyšná, ale mne dokáže na nervy brnkať riadne. Na druhej strane je veľmi šťastná, ak ju vezmem vonku a ideme spolu ako kamošky.

A o tom pohladkaní a pokarhaní oboch : snažím sa. Musím povedať , že sa veľmi snažím a dúfam, že moja snaha bude korunovaná tak isto, ako snaha mojich rodičov, ktorý vychovali 3 dcéry, ktoré si stále pomáhajú a nedajú na seba dopustiť.

Janka napísané 28.11.2001 00:00

Pripajam sa, pretoze ste vobec nespomenuli pripravu starsich deti na prichod noveho surodenca. Mam trojročného brata a práve čakám svoje prvé bábätko. Kedže bývame v jednom dvore s mojimi rodičmi, som s bračekom dosť často a je na mna silno citovo naviazaný. Myslím, že to je teda dosť podobná situácia ako keby mal brat dostať nového súrodenca. Keďže je v „kritickom veku”, mnoho ľudí ma varuje pred jeho budúcou žiarlivosťou. Myslím si však, že deti v tomto veku už chápu veľa vecí. A tak mu vysvetľujem, čo to pre neho bude znamenať a on sa už teraz teší ako mi bude pomáhať, pretože bábätko nič nebude vedieť, ani rozprávať, ani chodiť, ani sa hrať... a on, ako jeho veľký ujo ho to všetko spolu so mnou a mojím manželom naučíme. Malý je zlatý a už sa kvôli bábätku vzdal svojej detskej postieľky aj dudla. Určite bude ešte dôležitejšie venovať sa mu a vysvetľovať aj po pôrode, ale som presvedčená, že dôležitá je aj citlivá predpríprava a vzbudenie pocitu zodpovednosti za budúce bábo.

Gabriel Pavlík napísané 08.10.2001 00:00

Ahoj Evi, pekne si to napísala, je to jeden z príkladov, keď ani superpsychológovia nemusia mať pravdu a všetko závisí od osobnosti detí a aj rodičov.

Keď moja mama čakala staršieho brata, žiarlil bratanec, že ho už nebude mať rada. To by nič nebolo, bol to "len" bratanec. Keď som bol na ceste ja, brat chcel sestričku, žiaľ, narodil sa chlapec a už som bol v nemilosti. Naviac po pár rokoch prišiel tretí prírastok, vtedy chcel starší brat chlapca a ja dievča. Jemu to vyšlo, mne nie. A podľa tohto scenára to dlho-dlho vyzeralo. Oni dvaja si rozumeli špičkovo, ja som bol vedľa, mojimi priateľmi boli viac dospelí, ako rovesníci. Možno tie vzťahy záviseli aj od typov osobností, ale ten počiatočný vplyv psychiky sa zrejme poprieť nedá. Dnes to už tak očividné nie je, no skúsený psychológ by po dlhšom sledovaní zistil, že základné črty tohto stavu stále jestvujú. (Pre zaujímavosť - rozdiely medzi nami sú 5 a 6 rokov)

Možno by stálo za to urobiť hlbšiu analýzu, aby mohli rodičia vedome upravovať vedomie detí pred nejakou udalosťou, aby neboli nepríjemne prekvapané a následne nemali voči výsledku udalosti celoživotnú averziu.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised