Šikanovanie začína v škôlke

Môjho syna (12 r.) šikanuje chalan, s ktorým chodil do škôlky, do triedy a dnes už len na tréningy. Už v škôlke sa správal sociopaticky. Kamrátiť sa s ním mohol len ten, ktorý bude robiť zle Erikovi (to nebol môj syn). On samotný mu zle nerobil, len ťahal nitky. V škole začal šikanovať môjho syna. Zase to bolo len cez spolužiakov. Stačila len posmešná poznámka a ostatní sa chytili a robili presne to, čo chcel vlastne vyprovokovať. Do školy už spolu nechodia. Pokračuje to však na tréningoch. Dospelo to tak ďaleko, že môj syn po piatich odtrénovaných rokoch chce prestať chodiť na tréningy, pretože ho tam nemajú radi a posmievajú sa mu. Tento agresor vôbec nie je inteligentný (skôr podpriemerný), ale ovládať ľudí (aj oveľa inteligentnejších) vie doslova mazane. Skúšala som to riešiť voľakedy najprv škole a neskôr s trénermi. Nebola žiadna odozva. Ten chalan to robí tak, mazane, že keď sa vás to osobne netýka, tak si to ani nevšimnete. Prečo má môj syn opustiť šport, ktorý donedávna miloval? Ako to vyriešiť, aby nastala spravodlivosť? Keď všetci nad tým len mávnu rukou, pretože sa to neprejavuje otvorenou agresiou, len schválnosťami, ktoré vyzerajú ako náhody. Jeden tréner je starý mládenec, druhý je veľmi mladý – ani jeden nemá deti, ani pedagogické vzdelanie, preto si nedokážu uvedomiť, že dieťa má aj dušu a trápi sa. Snažia sa len udržať akú – takú disciplínu. S tou mal práve problém v minulosti môj syn, keď sa bránil zlomyseľnostiam. Na to, zareagoval už aj tréner, pretože to bolo hlučnejšie, ako dôvod, ktorý to vyprovokoval. Potrestaný bol môj syn, bez toho, aby tréner zistil dôvod jeho správania. Nedá sa s tým nič robiť? Mô syn je nadpriemerne inteligentný, zrejme má iné správanie ako iní. Sociopat zrejme vie vycítiť, ktorý človek je najslabší a nevie sa brániť. Môjmu synovi len ovisnú plecia a tvári sa ako zbitý pes. Darmo dodávam sebavedomia, sú to zrejme vrodené povahové črty. Taký bol môj otec i ja mám málo sebavedomia. Uvažujem o tom, či nie sme aspergerovia.

Mám čakať až dotyčného raz zatvoria? To bude slabá satisfakcia. To už môj syn bude mať šrámy na duši.

Práve dnes som si vyhľadala články šikanovanie a nedá mi nereagovať. Malý nastúpil do škôlky, keď mal 2 roky a 4 mesiace. Hnevali sme sa, keď sme išli zo škôlky, tak sa mu tam páčilo. Keď sa mu nechcelo vstávať, povedala som, že škôlku už zavrú – a šup hneď sa ponáhľal do škôlky. A naraz – už 4 dni plakáva, že nejde do škôlky. Párkrát prišiel poškrabaný, ale brala som to – deti sú deti. Začal sa mi niekoľkokrát v noci prebúdzať s veľkým plačom, zmenil sa, nebol už také slniečko. Rozhodla som sa nenápadne spovedať deti zo škôlky a vyšlo z toho, že ho bijú dvaja chlapci, veľkí kamaráti. Zle robia aj iným, ale syn je najmladší, a tak si to najviac odnesie. Som veľmi nazlostená. Stále som ho vychovávala, aby bol z neho pohodový, vyrovnaný chlapec. Potom príde nejaké asociálne dieťa a zničí Vaše úsilie … S učiteľkami sa muž dohodol, že dajú naň väčší potor. Myslím si, že takého dieťa je malé na to, aby si riešilo šikanu sám. Chystám sa to dneš ešte aj ja riešiť. dúfam, že nebude musieť ísť kôli nezvládateľnému dieťaťu do inej škôlky. Je to normálne ?????

Přečetla jsem si pouze článek, reakce jsem nestihla. Nedávno mi moje známá řekla, že šikana není problém těch co šikanují, ale těch co jsou šikanovaní, protože dovolí, že je s nimi takto zacházeno. Po důkladném rozboru, který jsem si provedla jsem zjistila, že na tom bude hodně pravdy. Dítě musí znát své hranice a umět si je vymezit. Vím, že je to těžké u takhle malých dětí. Sama mám jedno malé doma a občas to trošku řeším a sama v tom tápu. Co si o tom co jsem napsala myslíte?

…ja týmto pozdravujem dvojčatá Barinkové – Janu a Danu, ktoré mi pred 33 rokmi v škôlke na Haburskej 4 v Bratislave urobili zo života peklo, na ktoré neviem zabudnúť ani teraz!

Chcela by som reagovať na reakciu Mišky. Tiež sme dali našeho syna, teraz tretiaka na základnej škole vlani na karate. Nie je športový typ, nosí okuliare a stále sa mu pre niečo v škole posmievali. Naštastie až na menšie “rvačky” nelapil nejakú vážnu bitku. Má v triede 5 spolužiakov, kt. bežne šikanujú menších, napr. nepúšťajú ich cikať na záchod cez prestávku a pod., z čoho mal jeden chlapček vážne urologické problémy. Škola reaguje tak, že dostávajú stále pokarhania riaditeľa, čím sa však do híbky nič nerieši, oni okrem toho majú správanie aj v rámci vyučovania, že ich pani učiteľka je v koncoch. Aj teraz dostali ako vždy pokarhanie a tým to končí. Kto z kolektívu nie je na ich strane, toho si podávajú-aspoň ústne!!! Môj syn má odkedy chodí na karate aký-taký kľud. Asi 5x sa ma na chodbe školy pýtali, či “naozaj chodí na karate”. Ukázala som im kimono a odvtedy je trochu pokoj. JE MI VŽDY SMUTNO? DO AKÉHO SVETA TIE DETI VYCHOVÁVAME A ČASTO SA SAMA SEBA PÝTAM? ČI SPRÁVNE!!!!

mam z vasich slov hrozu, 4-rocny syn mi v januari nastupi do skolky…. pevne dufam, ze sa s takymi brutalitami nestretneme.

este reakcia na kikinu: aj ja by som bola rada, keby ucitelka ucinne vyriesila problem sikanovania v triede mojho syna, ak sa vyskytne. ale NIKDY by som neschvalila tento sposob – najat si velkych chalanov, ktori “zleho” skolkara zmlatia. prepacte, ale pride mi to ako “light verzia” najomnej vrazdy. pedagog jednoducho musi hladat a najst riesenie bez nasilia. neverim, ze tymto sposobom je problem vyrieseny. mozno sa sice “zly” skolkar zlakol, ale dokedy? kedy to komu zase natrie naspat? fyzicky zosilnie a vykompenzuje to? a co sa naucili ti starsi chlapci z toho, ze ich autorita – ucitelka MS!! poziadala o nieco taketo ako o sposob riesenia problemu?????!!! o mesiac mozno stlcu nase dieta, ved ktosi dospely im DAL mandat riesit veci bitkou, ked sa niekto nesprava podla predstav ineho………

Poviem Vám, že vo väčšine prípadov je v škole šikana menšími väčších. Aj dosť školských psychológov bolo prekvapených. Rozmáha sa šikana milými dievčatkami (usmievavými slniečkami) silnejších a starších chlapcov. Je málo zrejmá, hlavne si ju nechceme pripustiť. Neozvala by sa aj nejaká psychologička, čo by nám to vysvetlila? Ešte pred piatimi rokmi doporučovali učitelia, nie len kvôli šikane, rozšíriť pedagogické zbory o školských psychológov podľa počtu detí na škole aj ich počet, dokonca na muža a ženu. Akosi to neprešlo. Skúsme to trochu aj my, rodičia podporiť. Neviem síce ako, ale mohli by sme spolu niečo vymyslieť.

Ja som pred rokmi dala syna do novej škôlky kvôli presťahovaniu. Dieťa mi štvrť roka každý večer plakávalo, že mu tam chlapci robia zle. Jednak boli starší od neho a veru, on bol aj najchudší. Najslabší. Trvalo to až do škôlky korčuľovania, kedy som na kameru nafilmovvala ako ho viackrát naschvál odzadu zhodil najväčší z nich.Bola som teda statočne nazlostená , so zábermi som prišla za učiteľkou, povedala som jej, že mne malý stále hovorí, že mu druhí robia a zle a že mám aj dôkaz. Ukázala som jej. Ona mi tvrdila, že sedem chlapcov stále vraví, že práve on im robí zle. A keďže ich ona dlhšie poznala, uverila im. On bol vždy zločinec a oni policajti!!!!! Aby ho mohli naháňať a biť! A tak to bolo aj pri iných hrách. Povedala som učiteľke, že slovne sa musí naučiť brániť , ale ak ho budú biť telesne, mala by zakročiť, že to si jednoducho neprajem. Odvtedy ho chránila a malý prestal plakať. Aj keď sa stalo, že ho niekto hodil o stenu v škôlke, tak ten dotyčný za trest nešiel na prchádzku a môj syn áno. Naše rozhodnutie bolo, aj keď to evidentne nemá v génoch , dať ho na judo a je tam už štvrtý rok. Kedže nie je agresívny, tak nie je ani v tom jude špičkový, ale oproti iným chlapcom, predsa len ovláda niečo, čo mu zabezpečuje aspoň ako takú autoritu. A ešte jedna vec, dala som ho do školy až v siedmych rokoch, je septembrový, a takisto aj mojeho júlového syna dám až v siedmich do školy. Svet chlapov je drsnejší ako náš a vyhrávajú tí vyšší a mocnejší……

Dakujem za tento clanok. V porodnici mi jedna mamicka rozpravala osobny pribeh – jej syn mal v skolke “kamarata”, ktory bil deti tak, ze si ich pod hrozbou, po tichu, zavolal za kriky na dvore. Ucitelky o tom vedeli. Vraj: “cakame kedy mu skonci dochadzka, co snim?” No pozorovat ho a vychovavat! Veru, aj v skolkach sa to deje, v skolach urcite.