Trochu iná škôlka

         … ale rovnako veselé deti. Cez rozhovor s pani riaditeľkou PaedDr. Andreou Šedibovou sme nakukli do škôlky pre autistické deti v n.o. Andreas, v Bratislave.

1.   Autizmus už nie je takým neznámym slovom. Ako je to s prijímaním autistov v bežnom živote?

V posledných rokoch sa o autizme na verejnosti hovorí a píše viac, ale je to stále veľmi málo v porovnaní s tým, čo sa deje napr. na americkom kontinente – nie preto, že všetko, čo je americké je pre nás dobré, ale preto, že to, čo sa deje u nás a koľko sa deje pre ľudí s autizmom na Slovensku je málo, kým napr. v Amerike je toho veľmi veľa… (a ešte aj to nie je dosť). Dnes sa často hovorí o tzv. „epidémii“ autizmu – akoby sa roztrhlo vrece s ľuďmi s touto diagnózou, niektorí „odborníci“ a úradníci sú na to už alergickí… kým nemajú niekoho blízkeho s touto poruchou. Skrátka: autizmus sa prijíma, ale len potiaľ, pokiaľ je to zaujímavý predmet rozhovoru, akonáhle treba niečo riešiť a doriešiť, hľadajú sa dôvody prečo to nejde a cesty, ako človeka s autizmom obrátiť na náš obraz (lieky sú k tomu stále vyhľadávaným prostriedkom), alebo sa hľadá odborník, ktorý pre nedostatok skúseností práve s autizmom, určí celkom inú diagnózu…

2.   Čím sa na prvý pohľad odlišujú deti s autizmom od ostatných detí?

„Na prvý pohľad“ väčšinou vôbec ničím, resp. áno: sú to veľmi často obzvlášť pôvabné a očarujúce deti, ktoré, pokiaľ nemajú pridruženú inú poruchu, resp. diagnózu, majú ohromné čaro osobnosti. To však vyprchá rýchlo potom, ako s nimi môžeme pobudnúť dlhšie…

3.   V septembri 2007 ste otvorili škôlku pre autistické deti. Čo bolo dôvodom jej zriadenia?

V čase otvorenia materskej školy (ako súčasti základnej školy pre deti s autizmom), mali odborníci, ktorí stáli pri zrode Andreas n.o., za sebou niekoľko rokov práce v oblasti diagnostiky a poradenstva rodinám, v ktorých sa dieťatku autizmus diagnostikoval. Niekedy sa mi zdá už trápne omieľať tú starú známu vetu: čím skôr určiť správnu diagnózu a čím skôr začať špecializovanú starostlivosť, znamená pre dieťa s autizmom významné ovplyvnenie nielen jeho súčasného stavu, ale aj prognózy a v neposlednom rade skorá pomoc celej rodine, niekedy znamená doslova jej záchranu. Predškolské zariadenia pre deti s autizmom na celom Slovensku absentujú, je ich doslova len pár.  V Bratislave, v čase zakladania našej, existovala jediná materská škola s dvoma triedami (pre 8 detí). Pritom len naše centrum mesačne diagnostikuje priemerne 10 detí… (Uvedomme si, aké silné sú v posledných rokoch ročníky detí, ktoré potrebujú materskú školu. Celkom rovnako silné, je aj pomerné zastúpenie detí s autizmom. A aký je pomer bežných materských škôl a tých, ktoré sú špecializované pre deti s autizmom.?!)

4.   Aké aktivity ponúkate pre deti mimo bežných „škôlkarských“ ?

Žiadne aktivity v našej „škôlke“ nie sú bežné – naše deti nie sú bežné. Rozvíjajú sa celkom odlišne od bežných detí a preto to, čo sa ostatné deti učia spontánne, musí byť u nás cielene rozvíjané a „zapasovávané“ do reality, aby si detičky uvedomovali, ako sa im to v živote zíde. (Vypýtať si čo si prosia, nie obslúžiť sa samé, ani si ubližovať, keď chcú niečo dosiahnuť – aby sa rozvíjala vzájomná komunikácia, hrať sa s niekým, nielen osamote – aby sa naučili spoznať čaro sociálneho v živote, vycikať sa na WC a nie do plienok vo veku, keď to už nie je vhodné – aby boli samostatnejší a sebestačnejší  a mnoho, mnoho ďalšieho.)

5.   Vaša škôlka je taká špecializovaná – akí učitelia tu učia?

Predpisy kladú nároky, aby pedagógovia mali vysokú školu- špeciálnu, prípadne liečebnú pedagogiku. Nie vždy je však v tomto úzko špecializovanom odbore vzdelanie to, čo učiteľovi dáva prednosti k tomu, aby si našiel cestu k tým zvláštnym dušičkám ktoré sú uzavreté v tých krásnych hlávkach…

6.   Mnoho rodičov má doma také „iné“ dieťa. Aká je cesta pre tieto deti do vašej škôlky?

Ak sa rodičom niečo na vývine ich dieťaťa zdá zvláštne, môžu sa bez akéhokoľvek odporučenia obrátiť na naše centrum – poskytneme im odbornú diagnostiku. Ak majú rodičia dieťa s už určenou diagnózou zo spektra autistických porúch, môžu sa tiež ozvať priamo do našej školy s materskou školou, kde im poskytneme informácie o možnostiach u nás, môžu sa po dohode prísť k nám pozrieť…

7.   Máte tu aj poradenské centrum pre rodičov …

Súčasťou služieb Andreas n.o. je aj poradenstvo rodinám, iným odborníkom a zariadeniam.

8.   Sídlite v lukratívnej časti Bratislavy, v krásne zrekonštruovanej budove s veľkou záhradou.  Odkiaľ dostáva Andreas pomoc pri zariaďovaní a udržovaní priestorov a aktivít?

Andreas je od čias svojho vzniku (november 2001) v nepretržitom kole zháňania finančných prostriedkov na každodenný chod a základnú prevádzku centra a ostatných služieb, ktorých je zriaďovateľom. Samozrejme dostávame aj podporu z BSK, Magistrátu Mesta Bratislavy a Krajského školského úradu v Bratislave (podľa toho, o ktorý subjekt v našom objekte sa jedná). Autizmus je však významne odlišný od toho čo je bežné nielen vo svojich prejavoch, ale aj v potrebách a cestách, ako naplniť základné potreby ľudí s touto poruchou. Ich základným problémom je vrodená neschopnosť prispôsobiť sa a vcítiť do potrieb ostatných – nie z egoizmu, ale pretože na to nemajú vrodené predpoklady. Preto rozvíjanie a celoživotná starostlivosť o ľudí s autizmom od najranejšieho veku, až po dospelosť, nesie so sebou vysoké nároky na personálne obsadenie, ktorého musí byť takmer toľko, ako je v zariadení ľudí s autizmom… Preto dotácie nestačia, aby sme vytvorili dôstojné podmienky na výchovu, vzdelávanie a život našich detí a klientov. Podstatnú časť financií získavame z grantov, projektov, 2% daní, sponzorov…

9.   Existujú podobné zariadenia ako vaša škôlka ešte inde na Slovensku? Kam sa môžu o pomoc obrátiť rodičia malých detí, ktorí to k vám majú ďaleko?

Uvediem materské školy naschvál v abecednom poradí, podľa miesta, kde sídlia:

Nitra, Košice, Prešov, Trnava, , Žilina.

Ďakujem za rozhovor a Vám aj deťom, o ktoré sa staráte, želám dobrých ľudí okolo.