Dieťa so špeciálnymi potrebami v bežnej materskej škole

Hneď na úvod začnem otázkou. Prečo by mala materská škola byť niečím odtrhnutým od reality, keď práve jedným z jej cieľov je pripraviť dieťa na školu a skutočný život a priblížiť mu jeho fungovanie (predstavu priestoru, času, vhodného správania sa, …)?

Každé dieťa je iné 

Každé dieťa je iné; vyvíja sa svojím tempom, rôzne rýchlo, stane sa že jedno vie pri nástupe do škôlky čítať svoje meno a niektoré má problémy zvládnuť základné sebaobslužné návyky. Detský vývoj prebieha často v skokoch, niektoré schopnosti zvládnu deti rýchlo, pri iných stagnujú. V našej spoločnosti sú ľudia rôzneho veku, pohlavia, nadania, farby pleti, etnika. Rovnako patria do spoločnosti aj ľudia s postihnutím a to je realita. Je normálne byť iný a to by mali deti vnímať od malička.  

Keď ako pedagógovia, či rodičia vnímame „iné“ dieťa – dieťa so špeciálnymi potrebami ako úplne prirodzenú vec, deti vnímajú naše správanie k nim, a nemajú dôvod správať sa inak.

Zloženie skupiny v škôlke 

Čo sa týka sociálneho vývoja dieťaťa z článku Miroslavy Strakaté (Informatórium 8/2004 s.13, ročník XI) vyplýva, že rôzne zloženie skupiny v škôlke je pre deti prirodzenejšie, ale náročnejšie pre pedagogické nasadenie učiteľky, a platí to nielen pre rôzne vekové zloženie ako píše autorka.

Rôzne vekové zloženie v škôlke je zase úplne normálnou vecou, stačí si všimnúť model rodiny a fungovanie starších a mladších súrodencov medzi sebou. Najdôležitejšiu úlohu má heterogénna skupina pre sociálny vývoj pretože dieťa je neustále nútené meniť svoje sociálne správanie voči partnerom, učí sa podriaďovať, presadzovať, vytvára si základy samostatnosti, ohľaduplného jednania, učí sa navzájom sa rešpektovať, volí svoju stratégiu pri riešení konfliktu a pod. „Prvotné, nie je to, čo vie, ale ako sa cíti a čo prežíva“, keď je dieťa v pohode, rastie jeho chuť k intenzívnemu získavaniu kompetencií vo všetkých oblastiach. 

Z hľadiska prospešnosti zmiešanej skupiny pre dieťa s postihnutím, si treba uvedomiť ,* že schopnosť prispôsobovať sa vonkajším vplyvom spoločenského prostredia je najväčšia u detí ranného veku (oslabuje sa po 11 roku), vtedy, ak má handicapované dieťa na to podmienky, začne napriek svojmu handicapu vrastať do spoločnosti zdravých detí a zapájať sa do života svojich vrstovníkov. 

V našej škôlke (www.hiposkolka.sk) máme skúsenosti so začlenením detí s rôznymi stupňami a formami detí s postihnutím (ako deti s poruchami správania, reči, sluchovým postihnutím, s autistickými črtami, mentálnym postihnutím, aj jeho ťažkou formou, poruchami motoriky,…) ako aj s vekovo heterogénnou skupinou. Každý deň strávený spoločne v škôlke je prínosom pre obe strany a teda všetkých zúčastnených. Často počuť slová od našich starších detí ako: „ja ti pomôžem, chceš?“ alebo „skús to sám, to už vieš, to zvládneš“ a je krásne sledovať ako im to vzájomne funguje a koľko sa od seba naučia.

Na záver už len pár myšlienok na zamyslenie: „Materská škola je zariadením pre deti a deti by si ju vymysleli sami, aj keby neexistovala, jednoducho ju potrebujú“, tvrdí Matějček ** . A je len na nás, aby bola pre deti kvalitná a priniesla im množstvo skúseností a pozitívnych zážitkov. Obdobie od 3-6 rokov spadá do obdobia, ktoré je dôležitým pre rozvoj a dotvorenie celkovej osobnosti dieťaťa. Ak nezaistíme, aby deti prešli určitými skúsenosťami do veku sedem rokov, potom navždy stratia príležitosť mať z nich prospech***

 Lenka Kňazovická , www.hiposkolka.sk

Citácie zo zdrojov:

 * podľa Janotovej; Janotová, N. – Svobodová, K.: Integrace sluchově postiženého dítětě v mateřské a základní škole. Septima, Praha 1996,

**Matějček, Z.: Co, kdy a jak ve výchově dětí. Praha, Portál 1999

***podľa Bierley,: Sedem prvých rokov života rozhoduje,1996