Škôlka, kde sa učí žiť

„Ostatní vidia to, čo je a pýtajú sa prečo. My vidíme to, čo by mohlo byť a pýtame sa: prečo nie?“  R. F. Kennedy

Chceli by ste mať dieťa v škôlke, kde sa k sebe všetci pekne správajú? V takej, kde miesto pokrikovania učiteľka tíši deti jediným fungujúcim gestom? V škôlke, kde sú deti k sebe ohľaduplné a učia to potom doma dokonca i rodičov?

O jednej takej viem. Materská škola, ktorá svoj školský vzdelávací program nevenovala

• cudziemu jazyku (i keď sa tu deti učia angličtinu),
• ani hudobnej výchove (okrem dennodenného spevu polovička detí chodí na hudobný alebo tanečný krúžok priamo do spriaznenej  základnej umeleckej školy – mimochodom v tej iste budove)
•  a ani športu (i keď sa v nej hýbu viac než dosť).

Je to materská škola, ktorá venovala vzdelávanie týmto deťom najmä v rámci celoživotných zručností.

O čo ide?

Čo si vy predstavujete pod pojmom celoživotné zručnosti?

Pokiaľ si spomínam, ako celoživotnú zručnosť som sa ja ako dieťa (a určite i mnohý z vás, ktorý vyrastali v čase pred dvadsiatimi a viac rokmi) naučila držať „hubu a krok“. Našťastie pre mňa (a pre iných taktiež, však) sa systém zmenil a môžeme žiť ináč.

Takže.. celoživotné alebo tiež sociálne zručnosti sú tým, čo vkladáme našim deťom do srdiečok i hlavičiek, do ich krehkých dušičiek už od začiatku. A v materskej škole na Letnej ulici v Poprade je tomu venovaná naozaj intenzívna a prepracovaná časť výchovno -vzdelávacieho procesu.

Medzi najdôležitejšie celoživotné pravidlá alebo ak chcete pravidlá spolužitia, ktoré deti v MŠ poznajú patria tieto:

Aktívne počúvanie

Tak, spomeňte si, aké to je, keď sa na porade snažíte predniesť svoj návrh a pri tom vidíte, či skôr cítite, že hovoríte do vetra a nikto vás nevníma. (Kolegyňa si pod stolom pilníkuje nechty a šéf už rozmýšľa nad obedňajšou prestávkou.) Tak to je to, čo je nepríjemné – i v iných situáciách, doma či v spoločnosti snáď pre každého. Naše deti však počúvajú. A počúvajú – uškami, očkami, srdiečkom i rúčkami. V preklade – počúvajú, pozerajú sa na toho, kto práve rozpráva, srdiečkom i vnímajú a nerušia seba ani ostatných tým, že sa počas toho napríklad s niečím hrajú. Vedia, že toto pravidlo je dôležité a po nástupe do MŠ sa ho veľmi rýchlo naučia.

Dôvera

V triede je stále snaha vytvárať atmosféru dôvery – medzi deťmi i učiteľkami a taktiež vtedy, ak prídu na návštevu rodičia. I tí sa, častokrát od svojich detí tomuto pravidlu učia.  Prvým momentom, kedy sa deti s dôverou stretávajú je podľa mňa ranná komunitka. Čas, kedy si všetky deti posadajú do kruhu, tak aby sa všetci videli i počuli a rozprávajú sa, či hrajú edukačné hry. V tejto komunite totiž taktiež platia určité pravidlá a medzi ne patrí, že každé dieťa má možnosť vyjadriť sa, ale i nevyjadriť sa a čo je najdôležitejšie – v komunitke sa nekritizuje, nehodnotí a „nevynáša von“…

Pravdivosť

Tu by som snáď ani nemusela vysvetľovať – je jasné, že ide o hovorenie pravdy. A to i tej nepríjemnej, ale výstižnou a vhodnou formou. Je úžasné počuť dieťa, ktoré pri príchode do MŠ na začiatku roku, keď mu druhý kamoš robil napriek, maximálne zavrčal „Preeestaaaň“, ako po mesiaci reaguje na tú istú situáciu slovami: „Marek, to čo mi robíš je pre mňa veľmi nepríjemné. Prosím ťa prestaň s tým.“ Nuž, čo dodať…

Vzájomná úcta

Tá sa pestuje v MŠ aj pod pojmom nevysmievanie sa či nevyvyšovanie. Jednoducho, u detí sa buduje prirodzená úcta k životu, k ľuďom ale i k prírode či svetu ako takému.

Najlepší osobný výkon

Deti sa tu učia v každodenných činnostiach vydať zo seba to najlepšie. Dokážu sa taktiež obdivuhodne zhodnotiť, navzájom, ale i sami seba. Sebahodnotenie je totiž jednou zo zručností, ktorú budú potrebovať i v ďalšom živote, v škole i v sociálnych kontaktoch.

Toto samozrejme nie je všetko. Ešte mnoho mnoho základných životných pravidiel si detičky osvojujú. Spomeniem aspoň priateľstvo, čestnosť, odvahu či trpezlivosť.

Zdá sa vám, že to predsa robia v každej škôlke? Áno, všade sa pani učiteľky snažia vštepiť deťom len to dobré zo seba. V MŠ na Letnej v Poprade však ide o prepracovaný systém, fungujúci už 12 rokov, s mnohými postupmi. Deti si všetko osvojujú formou hry, dramatizácie, s pomocou hudby či kresby, pohybu či športu. Je ľahké povedať deťom nerob to či ono. Ťažšie, ale možné, je naučiť ich to tak, že sa z toho tešia a berú to ako prirodzenú súčasť života. A ešte čosi, škôlkou to nekončí – deti v utvrdzovaní a získavaní ďalších zručností pokračujú i v ZŠ.

Ak by ste o systéme tohto vzdelávania chceli vedieť viac – prečítajte si niečo od Susan Kovalikovej a integrovanom tematickom vyučovaní. Lebo toto, čo som tu napísala ja, je naozaj len malinká kvapôčka z obrovského mora príjemného a pohodového vzdelávania.

Ale snáď nabudúce ešte niečo pridám… 🙂

Mimochodom, v škôlke máme nový projekt IVKO. Ide o spoluprácu MŠ a ZUŠ. Tak sa zase ozvem…