Samko je hyperaktívne dieťa. Deti ho neznášajú

Marika 7

Možno aj vy také dieťa poznáte, alebo ho máte rovno doma…

Môj mladší syn a Samko sa narodili v rozmedzí dvoch týždňov. Hneď od začiatku sa zdalo, že náš malý oproti nemu mierme zaostáva (čo ma v tej dobe strašne trápilo a obávala som sa, či je v poriadku). Náš malý sa len pomaly púšťal do prvých samostatných krokov a Samko už dávno behal, liezol a vláčil veci hore – dole. So smiechom sme ho vtedy s jeho mamou volali „malý energizer“.

shutterstock

Deti Samka neznášajú

Teraz majú 5 rokov, jeho mama je super baba a ja strašne stojím o jej spoločnosť, ale moje deti (obidve) Samka neznášajú. Stále sa bije, kričí a hryzie každého, keď nie je prvý alebo nie je v strede pozornosti. Pri nejakej činnosti vydrží len pár minút a znova behá a skáče. Hádže po zemi hračky, jedlo, seba a všetko, čo mu príde pod ruku a dokáže nepretržite „hučať“ aj dve hodiny. Jeho mama je zúfalá. Miluje ho, ale už nevládze.

Malý energizer im pokazil aj manželský vzťah

Ten malý drobček im úplne obrátil život naruby, pokazil sa im aj manželský vzťah – muž radšej dennodenne ostáva dlhšie v práci (alebo na pive), lebo „nemá na Sama nervy“.

Malý vstane o pol šiestej a „besní“ do jedenástej do večera. Cez deň už dávno vôbec nespáva. A bonbónikom na torte je svokra, ktorá už o ich návštevy nestojí a len sucho skonštatuje : “Veru si si ho zle vychovala, moja milá, mala by si mu občas poriadne priložiť“. (A muž je vtedy iba ticho a to strašne bolí…)

Táňa je pritom naozaj obetavá a dobrá mama, ale po piatich rokoch je už strašne zničená a vyčerpaná. Jej sen o spoločnej šťastnej rodine sa rozpadol (Samko ho rozhýzol a rozdupal na kúsky). A ďalšie dieťa? Nikdy viac.

My ostatné kamošky

My (ostatné matky – kamošky) ju chápeme a dokážeme si rozumne zdôvodniť aj Samkove správanie, ale tiež sa snažíme chrániť naše deti pred jeho hryzancami a kopancami, takže pomaly ostávajú na ihrisku sami. Aj návštevy sa menia na babince bez detí……

A čo bude, keď Samko pôjde do školy? To nikto z nás nevie….

A pre inšpiráciu – malé pohladenie na duši.

“Rodina je pre takéto dieťa prvým, ale často, žiaľ, aj posledným útočiskom. Rodina je ako škrupinka, v ktorej vyrastá „kuriatko“. Potrebuje „teplé hniezdo“ a „kvočku“, ktorá ho „zahrieva.

Tieto deti nepotrebujú ústavy a sanatóriá, oni potrebujú predovšetkým niekoľko „P“:

  • pochopenie,
  • pochvala,
  • pozitívny prístup,
  • povzbudzovanie,
  • pozornosť,
  • podpora,
  • poznatky o problematike porúch pozornosti,  
  • pomalšie tempo pri výučbe.“

Želáme vám veľa trpezlivosti a lásky.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (30 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Tak treba takým premúdrelým mamám…článok presne napísal, čo s vami spraví takéto VOĽNE ŽIJÚCE dieťa…budete na nervy a pocítite nesúhlas okolia…a ešte horšie, ten váš chudáčik to bude cítiť stále v sociálnom prostredí…čiže medzi deťmi, v škôlke, škole…VŠETCI ho budú odmietať, deti, učitelia, vychovávatelia, chlapci, dievčatá…naučte ich REŠPEKTOVAŤ PRAVIDLÁ…alebo berte prášky, tak ako to nakoniec odporučia vašmu dieťaťu…a neprotirečte mi, skôr sa ticho zamyslite…nie každý výrok vám chce zle

  2. Dobrý deň.

    Nechápem prečo nad malým 5-ročným dieťatkom vyriekate tie nahroznejšie ortiele. Súhlasím s Magdalénou, veľa detí s takýmito príznakmi v tomto veku môže s rodičmi vyhľadať pomoc – myslím tým skutočnú odbornú pomoc/nie len články na internete/, ktorá sa odvíja od obvodného lekára, homeopatov, cez rôznych psychologov, ktorí sa konkrétne takýmto detičkám venujú a ďalších lekárov/dokonca som čítala aj o čínskej medicíne/, ktorí dnes ponúkajú množstvo možností. Mamička by sa nemala stále ľutovať, ale dať do hľadania riešenia všetku svoju aj partnerovu energiu teraz, keď je ešte maličký, lebo čím ďalej sa bude jeho správanie zhoršovať, tak to bude ťažšie. Nečakajte pomoc od svokrovcov, ani neváľajte vinu na ostatných starších členov rodiny, či priateľov, že sa nechcú s vami stretať a podieľať na výchove vášho dieťatka. Táto úloha patrí výlučne vám – rodičom. Ak dieťatko pripravíte tak, aby sa v spoločnosti dokázalo správať bez ubližovania iným, potom určite aj oni radi vyhľadajú vašu spoločnosť aj s vaším dieťatkom. No chlapček za nič nemôže a nič nechápe, len potrebuje okrem obrovskej lásky a trpezlivosti aj odbornú pomoc. No väčšinou okolie nedokáže ešte riešiť aj výchovu “cudzieho” dieťatka, lebo ho nikto tak nepozná tak ako práve vy – jeho rodičia. Vám bolo dané na výchovu a prípravu do života. Viem že to bude určite namáhavejšie ako u bezproblémových detí ale určite to rodičia zvládnu, keď si uvedomia, že je to ich syn, ich krv, ich láska a oni sú tu pre neho, lebo práve dieťa je pokračovaním dvoch ľudských bytostí, je to to najkrajšie, najlepšie a najvzácnejšie dielo, ktoré vytvorili. Je to človiečik – je to osobnosť. Veľa šťastia a energie. Krásny deň všetkým prajem.

    P.S.

    Píšem z vlastnej nezvládnutej skúsenosti. No dnes je tu určite viac možností a hoci som pomoc vyhľadala, moja snaha bola asi slabá. Preto vravím vložte do hľadania pomoci všetku energiu, nech je váš syn vždy na prvom mieste a ono sa vám to neskôr vráti.

  3. Ahojte maminysmile

    Je zaujimave sledovat Vase pribehy a Vase predpokladania ich koncov. Citujem: ” Je to naozaj tazke a drzim vsetkym co maju taketo deti palce, nech to vydrzia, a zelam vela vela energie, ktoru budu urcite potrebovat aj do buducnosti, ked nastupia problemy v skole a pod.. ”

    Takyto konieco moze ale nemusi u hyperaktivnych deti pristsmile pracujem ako neuroterapeutka s EEG Biofeedback terapiou alebo neurofeedback terapiousmile vyskumy pisu o tom ze 1/3 tychto deti z hyperaktivity vyrastie druhá tretina deti sa s nou nauci zit – spravne zamestnanie a respekt okoliasmile problem je vsak z tou tretou tretinou tychto deti pretoze tie ani nevyrastu a nenaucia sa s nou zit koncia teda ako vyssie napisala jedna mamina – poruchy ucenia, frustracia, konciaca drogovymi alkoholovymii ci inymi zavislostami…

    Riesenie je – lieky, specialno pedagogicka intervencia alebo neurofeedback terapiasmile

    ja navrhujem kombinaciu specialno pedagogickej intervencie a neurofeedback terapiesmile ak vas toto zaujima kludne mi napiste mail rada vam odpoviem na vase otazkysmile

    Prajem Vam vsetkym ci uz mate deti nehyperaktivne alebo hyperaktivne vela vela silsmile

    Magdalena (0905 183 004)

  4. zzuzie.. ked muz nechce a ani ostatna rodina pomoct a zapojit sa do starostlivosti o taketo narocne dieta.. pripadne by ho babka mozno aj fyzicky trestala lebo nema pochopenie a nema zaujem ani o ich navstevy.. tak kam by si dala taketo dieta aby si si mohla pestovat aj svoj chatrajuci manzelsky vztah?? Je rozdiel mat dieta zivsie, ktore sa ukludni casom alebo kolektivom alebo vacsou autoritou (skolka) a je rozdiel mat dieta s takouto poruchou. Je to naozaj tazke a drzim vsetkym co maju taketo deti palce, nech to vydrzia, a zelam vela vela energie, ktoru budu urcite potrebovat aj do buducnosti, ked nastupia problemy v skole a pod.. a stoji to vela sebazapierania a trpezlivosti ale nastastie je uz k tymto veciam kopa potrebnej literatury a postupne sa aj v skolach najdu pedagogovia, ktori vedia ako s takymito detmi pracovat.

  5. Moj druhy bol tiez taky: behal, skakal, rozlieval krical .Bala som sa ist s nim na ihrisko, lebo do kazdeho stuchal.. A do toho sa narodil treti syn, ktory vobec nespal a i teraz, dvojrocny, sa budi…Horzne.

    Od kedy chodi do skolky (od 3 rokov) uplne sa zmenil: doma sa sprav vacsinou dobre, a vskolke , cuduj sa svete je perfektny :vraj pomaha dievcatam, pouva a poslucha)..

    Takze podla mna je to otazka casu i trpezlivosti. Myslim si, ze pre rodicov je take dieta velke utrpenie, ale nesuhlasim s nim, ze by dieta mohlo rozbit vztah. Je povinnostou rodicou sa udrziavat vo forme, zverit deti babickam, alebo babysitterkam a ist spolu hocii len na prechadzku…

  6. Velmi pekny clanok a musim konstatovat,ze je vela takych deti….a je mi nekedy aj tych mamiciek luto,pretoze musia zvladnut veeeela neprijemnych situacii,hlavne ked ich dieta bije ostatnych,co je neprijemne pre obe strany.Aj v mojom okoli je take jedno 2-rocne dievcatko,no a to vzdy vyvola konflikty…maminy-veeeela sil vam prajem.Ocinovia budte nam oporou 🙂

Pridaj komentár