Možno aj vy také dieťa poznáte, alebo ho máte rovno doma…
Môj mladší syn a Samko sa narodili v rozmedzí dvoch týždňov. Hneď od začiatku sa zdalo, že náš malý oproti nemu mierme zaostáva (čo ma v tej dobe strašne trápilo a obávala som sa, či je v poriadku). Náš malý sa len pomaly púšťal do prvých samostatných krokov a Samko už dávno behal, liezol a vláčil veci hore – dole. So smiechom sme ho vtedy s jeho mamou volali „malý energizer“.
Komentáre k článku
prefackať toho fotra čo uteká od rodiny do krčmy…aj viackrát
Tak treba takým premúdrelým mamám…článok presne napísal, čo s vami spraví takéto VOĽNE ŽIJÚCE dieťa…budete na nervy a pocítite nesúhlas okolia…a ešte horšie, ten váš chudáčik to bude cítiť stále v sociálnom prostredí…čiže medzi deťmi, v škôlke, škole…VŠETCI ho budú odmietať, deti, učitelia, vychovávatelia, chlapci, dievčatá…naučte ich REŠPEKTOVAŤ PRAVIDLÁ…alebo berte prášky, tak ako to nakoniec odporučia vašmu dieťaťu…a neprotirečte mi, skôr sa ticho zamyslite…nie každý výrok vám chce zle
Nechápem prečo nad malým 5-ročným dieťatkom vyriekate tie nahroznejšie ortiele. Súhlasím s Magdalénou, veľa detí s takýmito príznakmi v tomto veku môže s rodičmi vyhľadať pomoc – myslím tým skutočnú odbornú pomoc/nie len články na internete/, ktorá sa odvíja od obvodného lekára, homeopatov, cez rôznych psychologov, ktorí sa konkrétne takýmto detičkám venujú a ďalších lekárov/dokonca som čítala aj o čínskej medicíne/, ktorí dnes ponúkajú množstvo možností. Mamička by sa nemala stále ľutovať, ale dať do hľadania riešenia všetku svoju aj partnerovu energiu teraz, keď je ešte maličký, lebo čím ďalej sa bude jeho správanie zhoršovať, tak to bude ťažšie. Nečakajte pomoc od svokrovcov, ani neváľajte vinu na ostatných starších členov rodiny, či priateľov, že sa nechcú s vami stretať a podieľať na výchove vášho dieťatka. Táto úloha patrí výlučne vám – rodičom. Ak dieťatko pripravíte tak, aby sa v spoločnosti dokázalo správať bez ubližovania iným, potom určite aj oni radi vyhľadajú vašu spoločnosť aj s vaším dieťatkom. No chlapček za nič nemôže a nič nechápe, len potrebuje okrem obrovskej lásky a trpezlivosti aj odbornú pomoc. No väčšinou okolie nedokáže ešte riešiť aj výchovu “cudzieho” dieťatka, lebo ho nikto tak nepozná tak ako práve vy – jeho rodičia. Vám bolo dané na výchovu a prípravu do života. Viem že to bude určite namáhavejšie ako u bezproblémových detí ale určite to rodičia zvládnu, keď si uvedomia, že je to ich syn, ich krv, ich láska a oni sú tu pre neho, lebo práve dieťa je pokračovaním dvoch ľudských bytostí, je to to najkrajšie, najlepšie a najvzácnejšie dielo, ktoré vytvorili. Je to človiečik – je to osobnosť. Veľa šťastia a energie. Krásny deň všetkým prajem.
P.S.
Píšem z vlastnej nezvládnutej skúsenosti. No dnes je tu určite viac možností a hoci som pomoc vyhľadala, moja snaha bola asi slabá. Preto vravím vložte do hľadania pomoci všetku energiu, nech je váš syn vždy na prvom mieste a ono sa vám to neskôr vráti.
Je zaujimave sledovat Vase pribehy a Vase predpokladania ich koncov. Citujem: ” Je to naozaj tazke a drzim vsetkym co maju taketo deti palce, nech to vydrzia, a zelam vela vela energie, ktoru budu urcite potrebovat aj do buducnosti, ked nastupia problemy v skole a pod.. ”
Takyto konieco moze ale nemusi u hyperaktivnych deti prist pracujem ako neuroterapeutka s EEG Biofeedback terapiou alebo neurofeedback terapiou vyskumy pisu o tom ze 1/3 tychto deti z hyperaktivity vyrastie druhá tretina deti sa s nou nauci zit – spravne zamestnanie a respekt okolia problem je vsak z tou tretou tretinou tychto deti pretoze tie ani nevyrastu a nenaucia sa s nou zit koncia teda ako vyssie napisala jedna mamina – poruchy ucenia, frustracia, konciaca drogovymi alkoholovymii ci inymi zavislostami…
Riesenie je – lieky, specialno pedagogicka intervencia alebo neurofeedback terapia
ja navrhujem kombinaciu specialno pedagogickej intervencie a neurofeedback terapie ak vas toto zaujima kludne mi napiste mail rada vam odpoviem na vase otazky
Prajem Vam vsetkym ci uz mate deti nehyperaktivne alebo hyperaktivne vela vela sil
zzuzie.. ked muz nechce a ani ostatna rodina pomoct a zapojit sa do starostlivosti o taketo narocne dieta.. pripadne by ho babka mozno aj fyzicky trestala lebo nema pochopenie a nema zaujem ani o ich navstevy.. tak kam by si dala taketo dieta aby si si mohla pestovat aj svoj chatrajuci manzelsky vztah?? Je rozdiel mat dieta zivsie, ktore sa ukludni casom alebo kolektivom alebo vacsou autoritou (skolka) a je rozdiel mat dieta s takouto poruchou. Je to naozaj tazke a drzim vsetkym co maju taketo deti palce, nech to vydrzia, a zelam vela vela energie, ktoru budu urcite potrebovat aj do buducnosti, ked nastupia problemy v skole a pod.. a stoji to vela sebazapierania a trpezlivosti ale nastastie je uz k tymto veciam kopa potrebnej literatury a postupne sa aj v skolach najdu pedagogovia, ktori vedia ako s takymito detmi pracovat.
Moj druhy bol tiez taky: behal, skakal, rozlieval krical .Bala som sa ist s nim na ihrisko, lebo do kazdeho stuchal.. A do toho sa narodil treti syn, ktory vobec nespal a i teraz, dvojrocny, sa budi…Horzne.
Od kedy chodi do skolky (od 3 rokov) uplne sa zmenil: doma sa sprav vacsinou dobre, a vskolke , cuduj sa svete je perfektny :vraj pomaha dievcatam, pouva a poslucha)..
Takze podla mna je to otazka casu i trpezlivosti. Myslim si, ze pre rodicov je take dieta velke utrpenie, ale nesuhlasim s nim, ze by dieta mohlo rozbit vztah. Je povinnostou rodicou sa udrziavat vo forme, zverit deti babickam, alebo babysitterkam a ist spolu hocii len na prechadzku…
Velmi pekny clanok a musim konstatovat,ze je vela takych deti….a je mi nekedy aj tych mamiciek luto,pretoze musia zvladnut veeeela neprijemnych situacii,hlavne ked ich dieta bije ostatnych,co je neprijemne pre obe strany.Aj v mojom okoli je take jedno 2-rocne dievcatko,no a to vzdy vyvola konflikty…maminy-veeeela sil vam prajem.Ocinovia budte nam oporou 🙂
prefackať toho fotra čo uteká od rodiny do krčmy…aj viackrát
Tak treba takým premúdrelým mamám…článok presne napísal, čo s vami spraví takéto VOĽNE ŽIJÚCE dieťa…budete na nervy a pocítite nesúhlas okolia…a ešte horšie, ten váš chudáčik to bude cítiť stále v sociálnom prostredí…čiže medzi deťmi, v škôlke, škole…VŠETCI ho budú odmietať, deti, učitelia, vychovávatelia, chlapci, dievčatá…naučte ich REŠPEKTOVAŤ PRAVIDLÁ…alebo berte prášky, tak ako to nakoniec odporučia vašmu dieťaťu…a neprotirečte mi, skôr sa ticho zamyslite…nie každý výrok vám chce zle
Dobrý deň.
Nechápem prečo nad malým 5-ročným dieťatkom vyriekate tie nahroznejšie ortiele. Súhlasím s Magdalénou, veľa detí s takýmito príznakmi v tomto veku môže s rodičmi vyhľadať pomoc – myslím tým skutočnú odbornú pomoc/nie len články na internete/, ktorá sa odvíja od obvodného lekára, homeopatov, cez rôznych psychologov, ktorí sa konkrétne takýmto detičkám venujú a ďalších lekárov/dokonca som čítala aj o čínskej medicíne/, ktorí dnes ponúkajú množstvo možností. Mamička by sa nemala stále ľutovať, ale dať do hľadania riešenia všetku svoju aj partnerovu energiu teraz, keď je ešte maličký, lebo čím ďalej sa bude jeho správanie zhoršovať, tak to bude ťažšie. Nečakajte pomoc od svokrovcov, ani neváľajte vinu na ostatných starších členov rodiny, či priateľov, že sa nechcú s vami stretať a podieľať na výchove vášho dieťatka. Táto úloha patrí výlučne vám – rodičom. Ak dieťatko pripravíte tak, aby sa v spoločnosti dokázalo správať bez ubližovania iným, potom určite aj oni radi vyhľadajú vašu spoločnosť aj s vaším dieťatkom. No chlapček za nič nemôže a nič nechápe, len potrebuje okrem obrovskej lásky a trpezlivosti aj odbornú pomoc. No väčšinou okolie nedokáže ešte riešiť aj výchovu “cudzieho” dieťatka, lebo ho nikto tak nepozná tak ako práve vy – jeho rodičia. Vám bolo dané na výchovu a prípravu do života. Viem že to bude určite namáhavejšie ako u bezproblémových detí ale určite to rodičia zvládnu, keď si uvedomia, že je to ich syn, ich krv, ich láska a oni sú tu pre neho, lebo práve dieťa je pokračovaním dvoch ľudských bytostí, je to to najkrajšie, najlepšie a najvzácnejšie dielo, ktoré vytvorili. Je to človiečik – je to osobnosť. Veľa šťastia a energie. Krásny deň všetkým prajem.
P.S.
Píšem z vlastnej nezvládnutej skúsenosti. No dnes je tu určite viac možností a hoci som pomoc vyhľadala, moja snaha bola asi slabá. Preto vravím vložte do hľadania pomoci všetku energiu, nech je váš syn vždy na prvom mieste a ono sa vám to neskôr vráti.
Ahojte maminy
Je zaujimave sledovat Vase pribehy a Vase predpokladania ich koncov. Citujem: ” Je to naozaj tazke a drzim vsetkym co maju taketo deti palce, nech to vydrzia, a zelam vela vela energie, ktoru budu urcite potrebovat aj do buducnosti, ked nastupia problemy v skole a pod.. ”
Takyto konieco moze ale nemusi u hyperaktivnych deti prist pracujem ako neuroterapeutka s EEG Biofeedback terapiou alebo neurofeedback terapiou vyskumy pisu o tom ze 1/3 tychto deti z hyperaktivity vyrastie druhá tretina deti sa s nou nauci zit – spravne zamestnanie a respekt okolia problem je vsak z tou tretou tretinou tychto deti pretoze tie ani nevyrastu a nenaucia sa s nou zit koncia teda ako vyssie napisala jedna mamina – poruchy ucenia, frustracia, konciaca drogovymi alkoholovymii ci inymi zavislostami…
Riesenie je – lieky, specialno pedagogicka intervencia alebo neurofeedback terapia
ja navrhujem kombinaciu specialno pedagogickej intervencie a neurofeedback terapie ak vas toto zaujima kludne mi napiste mail rada vam odpoviem na vase otazky
Prajem Vam vsetkym ci uz mate deti nehyperaktivne alebo hyperaktivne vela vela sil
Magdalena (0905 183 004)
zzuzie.. ked muz nechce a ani ostatna rodina pomoct a zapojit sa do starostlivosti o taketo narocne dieta.. pripadne by ho babka mozno aj fyzicky trestala lebo nema pochopenie a nema zaujem ani o ich navstevy.. tak kam by si dala taketo dieta aby si si mohla pestovat aj svoj chatrajuci manzelsky vztah?? Je rozdiel mat dieta zivsie, ktore sa ukludni casom alebo kolektivom alebo vacsou autoritou (skolka) a je rozdiel mat dieta s takouto poruchou. Je to naozaj tazke a drzim vsetkym co maju taketo deti palce, nech to vydrzia, a zelam vela vela energie, ktoru budu urcite potrebovat aj do buducnosti, ked nastupia problemy v skole a pod.. a stoji to vela sebazapierania a trpezlivosti ale nastastie je uz k tymto veciam kopa potrebnej literatury a postupne sa aj v skolach najdu pedagogovia, ktori vedia ako s takymito detmi pracovat.
Moj druhy bol tiez taky: behal, skakal, rozlieval krical .Bala som sa ist s nim na ihrisko, lebo do kazdeho stuchal.. A do toho sa narodil treti syn, ktory vobec nespal a i teraz, dvojrocny, sa budi…Horzne.
Od kedy chodi do skolky (od 3 rokov) uplne sa zmenil: doma sa sprav vacsinou dobre, a vskolke , cuduj sa svete je perfektny :vraj pomaha dievcatam, pouva a poslucha)..
Takze podla mna je to otazka casu i trpezlivosti. Myslim si, ze pre rodicov je take dieta velke utrpenie, ale nesuhlasim s nim, ze by dieta mohlo rozbit vztah. Je povinnostou rodicou sa udrziavat vo forme, zverit deti babickam, alebo babysitterkam a ist spolu hocii len na prechadzku…
Velmi pekny clanok a musim konstatovat,ze je vela takych deti….a je mi nekedy aj tych mamiciek luto,pretoze musia zvladnut veeeela neprijemnych situacii,hlavne ked ich dieta bije ostatnych,co je neprijemne pre obe strany.Aj v mojom okoli je take jedno 2-rocne dievcatko,no a to vzdy vyvola konflikty…maminy-veeeela sil vam prajem.Ocinovia budte nam oporou 🙂